TOP

12 dobrých rád, aby si dobre počúval, hovoril a rozumel

Poď, rozprávaj sa so mnou…! To je túžba a potreba, ktorú sa nám znovu žiada prežiť medzi sebou ako muž a žena. Ako to však robiť dobre, aby naša manželská komunikácia nebolela?
1. Buď pripravený počúvať

Oslovila ťa tvoja láska? Vidíš, že potrebuje s tebou hovoriť? Odlož nabok noviny, mobil alebo notebook, prestaň miešať polievku či zúrivo vešať bielizeň. Pošli deti hrať sa alebo im daj dôležitú úlohu. Vypni v sebe myšlienky na zajtrajšiu poradu a na to, že nemáš zabudnúť kúpiť ocot. Sadni si a sústreď sa. Doprajte si vzájomne pokoj nakoľko sa to len dá – a to najlepšie osamote.

 

2. Investuj čas múdro

Je jasné, celý deň si v práci – alebo obaja. Máte toho za sebou dosť. Rozprávať sa teraz? Nie je lepšie oddýchnuť si? Mám už všetkého plné zuby, chcem len ticho a nerušený priestor. Samozrejme, máš na to nárok, ale ak si raz povedal pred Bohom „áno“, si zodpovedný za toho druhého, ktorého máš robiť šťastným – aj na úkor svojho odpočinku. Navyše: dobre si premysli, čo je jednoduchšie – zašiť sa teraz a vytesniť akýkoľvek pokus o rozhovor… a stratiť po kúskoch (a podľa dôležitosti témy odmietnutého rozhovoru dosť rýchlo aj všetok) vzťah, lásku, intimitu a jednotu… riskovať krik, nezhody, urážky, tichú domácnosť – alebo obetovať priestor na vzájomnú komunikáciu a napriek únave dať najavo svoju blízkosť, porozumenie, nehu a citlivosť. Návratnosť tejto investície je oproti prvej možnosti neporovnateľná – a vedz, že ten druhý to mimoriadne ocení.

 

 

3. Urob z každej komunikácie malý sviatok

To je jedno, že budete hovoriť „iba“ o tom, ako sa cítila, keď si ráno zabuchol dvere a zobudil si ju po prebdenej noci. Daj najavo, že ti za to ešte stále stojí strácať čas s ňou. Sadni si blízko nej, chyť ju za ruku. Objím. Ak je čosi dobré v chladničke či v tajných zásobách, dones – stačí kúsok čokolády. Je to signál: som tu pre teba a teším sa. Malé gesto nehy a pozornosti dokáže zázraky a uvoľní napätie, aj keď nie je možno zapríčinené tebou.

 

4. Hovor iba sám za seba

Pamätáš, ako ťa zranili naposledy vety, ktoré mali v sebe slovíčko „ty“? „Ty stále robíš toto…“ „Už som ti x-krát povedala“… „Tvoje nápady sú fakt „geniálne“…“ „Zas som to musela vyriešiť za teba…“ A najhoršie je, keď to schytáš generačne: „No jasné, si celkom taká, ako tvoja mama… to sa na vašu rodinu podobá!“ Tieto vetné konštrukcie zabíjajú nielen akúkoľvek komunikáciu, ale aj dôstojnosť toho druhého a lásku medzi vami nabetón. To, čo chceš povedať, sa dá povedať inak. Pretože ide o to, čo cítiš ty. A tak to aj povedz: „Chcem ti povedať (všimni si, neutrálny úvod), že ma tvoj dnešný ranný odchod veľmi vyrušil. Bola som nevyspatá, lebo Miškovi išli zuby, vieš, že som bola stále hore. Keď si ráno buchol dverami, strhla som sa a už som nemohla zaspať. Veľmi mi to prišlo od teba netaktné a cítila som sa mizerne. Smiem ťa poprosiť, aby si bol nabudúce ohľaduplnejší?“ Aha, dá sa to. Trvá to dlhšie… ale nikoho to nebolí!

 

5. Pomenuj veci citlivo a presne

Ak už hovoríš o tom, čo prežívaš, čo sa ti páči alebo nepáči, čo ti napadá alebo čo chýba, nezabudni na dve veci: musí byť stále z teba, z každého tvojho slova, cítiť láska voči tomu druhému. Ide vám predsa o riešenie, nie o začatie vojny. A nezabudni, že ten druhý, ku komu hovoríš, nie je jasnovidec z bulváru. Nevie si domyslieť a ak sa o to pokúsi, môže si to domyslieť zle. Preto nehovor: „Predsa vieš, že môj kolega je, aký je. Tak sa tak zariaď.“ Ako sa má zariadiť? Zatelefonovať kolegovi a opýtať sa? Má sa báť? Má sa smiať? Nuž, skús to znovu: „Milovaná, môj kolega stále mešká a vieš, že kým nepríde, nemôžem odísť z práce, kým mu neodovzdám štafetu v službe. To je dôvod, pre ktorý neprídem každý deň domov v rovnakom čase. Nezávisí to jednoducho odo mňa. Mrzí ma to, ale je to ozaj fakt, ktorý treba vziať do úvahy, lebo on ovplyvňuje moje príchody domov, hoci sa sem teším.“

 

 

6. Počúvaj celým telom

Na toto daj pozor: lebo zbytočne hovoríš: „Áno, rozumiem,“ a pritom sa na ňu ani nepozrieš. Navyše, z tónu tvojho hlasu cítiť, že ti je to jedno a najradšej by si jej povedal: „Už buď ticho. Vôbec ma nezaujímaš.“ A vedz, že aj tvoje držanie tela, tvoj postoj hovorí veľa. Iné je, ak si nervózne klopkáš nechtami po stole a v kuse pozeráš na hodinky. A iné, keď ju držíš za ruku a dívaš sa jej pozorne do očí. Čo je ale dokonalý zabijak porozumenia, je to hlúpe odpovedanie slovíčkom „hm“ alebo „hej“. Daj si na to pozor! Buď jednoducho celý/celá v rozhovore prítomný a pripravený dať seba samého.

 

7. Ten, kto hovorí, je neskutočne vzácny

Nesadaj k rozhovoru s tým, že „zas strata času, bude trepať sprostosti“ či „to už poznám, nejako to prežijem“. Sadni si s presvedčením, že nech ti ten druhý ide povedať čokoľvek, či je to dobré alebo zlé, či sa to týka teba, jej/jeho, detí, domácnosti, financií alebo vecí mimo vášho domova a rodiny, vždy to stojí za vypočutie. Vzal si si predsa úžasnú ženu, nevybral si si „blbú babu“. A ty, nenadchýnala si sa predtým nad jeho rozvážnosťou, nebolo ti to sympatické? Tak teraz nefrfli, že nerozpráva štyri hodiny v kuse, iba desať viet za hodinu. Tie vety stoja za to, aby si nad nimi premýšľala, rovnako, ako jemu tie štyri hodiny, ktoré ty rozprávaš. Pretože ste jeden pre druhého nielen boli, ale stále ste jedineční a úžasní. Nezabudnite na to!

 

8. Nemlč

Mlčanie je v manželstve trestom – a je jedno, ktorý z vás je tým potrestaný.

Je signálom, že ten druhý so mnou nechce hovoriť, nechce sa zdieľať, nechce sa deliť – teda nechce byť so mnou jedno, ako sľúbil v manželskej prísahe. Mlčanie je neskutočne zraňujúce! Radšej povedz: „Neviem, čo na to mám povedať, musím si to premyslieť.“ Alebo: „Nerozumiem ti. Môžeš mi to povedať pomaly ešte raz?“

 

 

9. Rozhovor nie je cena o víťazstvo mojej pravdy

Ty, čo rozprávaš, aj ty, čo počúvaš: váš manželský dialóg nie je vojna o to, kto vyhrá. Je to otváranie si svojho „ja“, svojho vnímania, svojich pocitov, svojej intimity duše a predkladanie tomu druhému v úplnej bezbrannosti a láske, v nádeji, že ten druhý moje „ja“ v slovách odo mňa prijme s najväčším porozumením a citlivosťou. Nehovor preto tak, aby si definoval svoju pravdu… nehľadaj preto v slovách, ktoré ku tebe idú, zádrh a chybu, ktorú vyvrátiš s posmechom či iróniou. Znovu sa ostáva jemne pýtať: „Ako si to myslela?“ „Dobre som tomu porozumela?“

 

10. Over si, či si dobre rozumel

Jedna vec je povedať, druhá počuť, tretia porozumieť, čo ten druhý skutočne chcel povedať. Ak nie si si istý, či je tvoja myšlienka z prijatého slova taká istá, ako mal ten, čo ju vyslovil, pýtaj sa. Je to hra na „zhodu“ v porozumení a upevňuje jednotu medzi vami. Ak ona povie: „Očakávala som ťa doma skôr, tak ako sme sa dohodli.“ Neprekladaj si to: „Hnevám sa, že si prišiel neskoro.“ Lebo tento „preklad“ ťa znechutí a naštve. Pýtaj sa: „Urobilo ti to zle, že som prišiel neskoro?“ A ona ti povie: „Nie, len som čakala, že prídeš o štvrtej, ako sme sa dohodli. Nie som nahnevaná, len som bola zneistená a nevedela som, čo urobiť. A mala som o teba strach.“ Aha – takže ona sa nehnevá. Ona sa bála, čo sa stalo.

 

11. Hľadajte riešenie

Vyjdite z každého rozhovoru tak, aby ste cítili hlbokú spokojnosť obaja. To znamená, že vaše spoločné rozprávanie bolo o prijatí, vypočutí, láskavosti a plnom porozumení, ktoré našlo spoločné riešenie. Preto keď ju vypočuješ, a porozumieš, čo sa v nej udialo, keď si prišiel neskoro napriek dohode, navrhni riešenie: „Láska, mrzí ma, že som prišiel neskoro. Úplne mi vypadlo, že na mňa čakáš. Čo by si povedala na to, aby som ti zavolal, ak sa stane, že budem meškať?“ Možno bude súhlasiť takto, možno ti povie: „Milovaný, budem rada, ak sa ozveš, ale stačí to v tom prípade, ak budeš meškať viac ako polhodinu. V pravde, ja som o tej štvrtej ešte nemala dokončenú svoju prácu a tŕpla som, čo povieš, ak prídeš načas. Dohodnime sa, že ak budeš mať prísť neskôr ako o pol piatej, vtedy mi zavolaj – a ja sa zariadim.“ Zhodu má byť vidieť aj zvonku a určite sa vám ju obom bude chcieť dať najavo bozkom alebo objatím, či vtipnou „hláškou“.

 

 

12. Odovzdaj v krátkej modlitbe

Toto je bod, na ktorý často zabúdame – bez ohľadu na to, či sa nám podarí situáciu doriešiť, alebo sa cítime obaja bezmocní a nevieme, čo ďalej, napriek vypočutiu a porozumeniu. Boh čaká, aby každé naše rozprávanie a jeho výsledok požehnal. Stačí, ak poviete: „Bože, vďaka ti za tento čas. Pomôž nám byť láskavými jeden voči druhému, keď ja budem na neho čakať a on, keď bude meškať. Nech nezabudneme byť pozorní v tom, čo ten druhý potrebuje. Amen.“



Komentáre