4 kroky pre rodičov, ako sa dobre pripraviť na Pôst

4 kroky pre rodičov, ako sa dobre pripraviť na Pôst
Na Popolcovú stredu dostávame z rúk kňaza na čelo znak popola. Kto však dáva znak popola kňazovi? Alebo, ešte lepšie, kto dáva znak popola pápežovi?

Autori: Richard a Marta Vašečkovci

Svätý Otec už tradične slávi svätú omšu na Popolcovú stredu v starobylej Bazilike svätej Sabíny na Aventíne, jednom zo siedmich rímskych pahorkov, ktorý sa týči nad riekou Tiber. Pre nás Slovákov je veľkou cťou, že tento chrám je titulárnym chrámom nášho kardinála Jozefa Tomka. A tak už dlhé roky dostáva pápež znak popola práve z rúk tohto slovenského kardinála. Na Popolcovú stredu ho od neho tak už prijal svätý Ján Pavol II., Benedikt XVI. aj súčasný pápež František. Skúste si o tom niečo pohľadať a prečítať.

Pôstne obdobie sa začína Popolcovou stredou. Nie je to cirkevne prikázaný sviatok, ale veriaci sa vo veľkom počte v ten deň zúčastňujú na svätých omšiach. Tie sú zvyčajne ako bežne v pracovný deň, teda ráno a večer.

Mne sa veľmi páči, že začiatkom Pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad počas liturgie. Presne tak, ako sa hovorí v prvom čítaní v ten deň: „Srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ (Joel 2, 13)

Odporúčam vám pripraviť sa na tento deň s deťmi už v utorok večer, napríklad pri večernej modlitbe. Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré sa v ten deň začína. A štvrtým pôst, ktorý sa dodržuje na Popolcovú stredu.

 

4 kroky pre rodičov, ako sa dobre pripraviť na Pôst

 

1. Znak popola

Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky. Treba ho nechať dobre prehorieť, nezhorené zvyšky odstrániť a nechať ho vychladnúť.

Ak máte vychladnutý popol, môžete si o ňom niečo povedať, nechať deti, nech sa s ním trochu pobabrú a nech si navzájom vyskúšajú urobiť znak na čele.

Potom môžete povedať zopár slov o znaku popola pri liturgii:

Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Napríklad adventný veniec, vianočný stromček, krížik, srdiečko alebo aj olympijské kruhy (nechajte deti, nech uvedú ďalšie symboly).

Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Tomu sa musíme vyhýbať.

Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Po kázni nás kňaz na čele poznačí popolom so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš,“ alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium.“

Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie za svoje hriechy. Ľutovať ich, spovedať sa z nich a s pomocou Božou sa s nimi usilovať skoncovať.

 

2. Liturgické čítania na Popolcovú stredu

V rámci prípravy na liturgiu si môžete (deň vopred) prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Je tam zobrazené čítanie z aktuálneho dňa, ale v kalendári si ľahko nájdete deň, ktorý hľadáte. V prípade, že hľadáte čítania z nasledujúceho dňa, stačí si kliknúť na šípku vpravo.

Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu (vo vyššom veku) v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. To znamená, že na úvod povedia: „Čítanie z… Knihy proroka Joela / Listu svätého apoštola Pavla…“ a na záver: „Počuli sme Božie slovo.“ (A my odpovieme: „Bohu vďaka.“)

Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania z čítanky ako v škole, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu. Je to ešte oveľa viac, ako keby mal dabovať nejakého slávneho herca (tu sa ich môžete opýtať na ich obľúbených hercov).

Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z Knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Informácie o tom nájdete vo vysvetlivkách a v úvodných komentároch k prorockým knihám a ku Knihe proroka Joela vo väčšine vydaní Svätého písma.

Po vypočutí čítania z Knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Ak neviete, povedzte, že neviete.

Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Porozprávajte sa o tom, čo znamená roztrhnúť si šaty, a nakoniec sa opýtajte, čo od nás chce Boh, keď hovorí, že si máme roztrhnúť srdcia, nie šaty.

Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu – plač. Opýtajte sa detí, prečo najčastejšie plačú. A potom si pohovorte o tom, k akému plaču nás volá Boh.

Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom: „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Je to dobrá príležitosť pohovoriť si o tom, čo to znamená, keď prosíme Boha, aby sa nad nami zmiloval (v liturgii sa to opakuje dosť často a v Pôstnom období ešte častejšie).

Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého Pôstu, či už ráno, alebo večer. Môžete si ho aj vytlačiť a pripnúť na nástenku alebo na chladničku.

Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. Jeden z vás ho môže prečítať a všetci spolu môžete nakoniec trikrát nahlas zopakovať poslednú vetu: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“

Opýtajte sa: „Deti, aký je to ten milostivý čas, ktorý nemáme prepásť?“ Môžete zdôrazniť, že teraz je pre nás tým milostivým časom Pôstne obdobie, obdobie prípravy na najväčšiu slávnosť celého roka, Veľkú noc smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.

Evanjelium, ktoré nasleduje, treba doma prečítať tak ako predchádzajúce čítania, teda nepoužívať slová, ktorými ho uvádza počas liturgie kňaz, ale len: „Čítanie z evanjelia… Počuli sme Božie slovo…“

Ježiš v ňom najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať, ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období. Napríklad tak, že sa budete pravidelne každý večer spolu modliť a prečítate si niečo zo Svätého písma.

 

4 kroky pre rodičov, ako sa dobre pripraviť na Pôst
3. Začiatok Pôstneho obdobia

Pred pár rokmi som si na začiatku Pôstneho obdobia zrazu povedal: „Čo keby som si dal taký pôst, že doobeda budem jesť iba ovocie a poobede iba zeleninu, na obed maximálne nejakú ľahkú polievku? Žiadne mäso, žiaden cukor. Iba v nedeľu všetko normálne.“ Doma sa mi smiali, keďže ma poznajú: „To vydržíš tak deň-dva a koniec.“

Vydržal som celé Pôstne obdobie. Štyridsať dní a šesť nedieľ. Hoci som to nerobil primárne kvôli hmotnosti, schudol som deväť kíl. Avšak nejaké duchovné výsledky som si nevšimol. Niektorí ľudia tvrdia, že ak prekonáš hranicu dvadsaťjeden dní, zvykneš si. Možnože som si aj zvykol, ale nemal som chuť v tom pokračovať. Necítil som sa totiž ako chlap, ale ako kompost.

Popolcovou stredou začíname Pôstne obdobie. Najdôležitejší koncilový dokument o liturgii hovorí o jeho dvojakom ráze: „(Pôstne) obdobie predovšetkým spomienkou alebo prípravou na krst a pokáním privádza veriacich k tomu, aby horlivejšie počúvali Božie slovo, venovali sa modlitbe a tak sa pripravovali na slávenie veľkonočného tajomstva.“ (Sacrosanctum Concilium, 109)

Pôstne obdobie nie je obdobím hladovania či diéty. Je v prvom rade obdobím obnovenia krstného zasvätenia a obdobím pokánia. Ak počas neho schudneme, ale nebudeme sa kajať a nevstúpime opäť do svojho krstu, minuli sme sa cieľu a zmyslu „Štyridsiatnice“ (doslovný preklad jeho latinského názvu).

Krst a pokánie, to je naša domáca úloha počas Pôstneho obdobia. My sami potrebujeme pochopiť podstatu krstu a pokánia a priblížiť ich našim deťom. Preto je veľmi dôležité, aby sme si to uvedomili hneď na začiatku Pôstneho obdobia a nastavili to tak v našej rodine.

Krst a pokánie. Jedným Boží život získavame a druhým ho v sebe obnovujeme. Svätý Ambróz to nazýva dvoma obráteniami: „Cirkev má aj vodu a má aj slzy: vodu krstu a slzy pokánia.“ (porov. KKC, § 1429) Toto je správna hĺbka a správna náplň Pôstneho obdobia.

Okrem špeciálneho dňa na úvod celého obdobia (Popolcovej stredy) Cirkev dáva aj inými vonkajšími znakmi najavo, že sme v zvláštnom období. Je dobré vnímať tieto znaky a upozorniť na ne aj deti.

Jedným z nich je fialová farba, farba pokánia. Rodičia, ktorí sú umelecky založení (ja nie som), sa môžu kreatívne pohrať s touto farbou pri výzdobe domácnosti alebo spolu s deťmi vytvoriť nejaké grafiky na variácie fialovej a pri tej príležitosti si pohovoriť o Pôstnom období a o význame liturgickej fialovej farby.

Ďalším znakom je absencia chválospevu Glória (Sláva Bohu na výsostiach) na nedeľných svätých omšiach a nahradenie spevu Aleluja pred evanjeliami zvolaním: „Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy!“ (alebo podobným) Je to vlastne taký liturgický pôst. Glóriu a Aleluja si šetríme na najväčšiu slávnosť – na Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania, kde zaznejú mimoriadne slávnostne.

Tu môžeme deťom priblížiť jednu z najväčších biblických múdrostí z Knihy Kazateľ: „Všetko má svoj čas… Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.“ (Kaz 3, 1.4) Nemôžeme sa stále zabávať, nemôžeme stále hodovať. Aby sme mohli jasať, potrebujeme sa najprv stíšiť. Aby sme mohli oslavovať, musíme sa najprv mierniť.

Pôstne obdobie tu nie je samo pre seba. Je tu kvôli Veľkej noci. Na to treba upriamovať deti počas celého Pôstu. Môžete si urobiť aj kalendár, na ktorom si budete značiť, koľko dní ešte zostáva do Veľkej noci. A nech nezabudnú, že tak ako sa na Veľkú noc pripravujeme 40-dňovým Pôstnym obdobím, po nej budeme mať 50-dňové Veľkonočné obdobie radosti.

V tomto duchu im môžeme ponúknuť aj zrieknutie sa niečoho, čo nám bráni v stíšení sa a v upokojení duše. Ja si napríklad v Pôste nepúšťam v aute hudbu a snažíme sa aj deti viesť k tomu, aby obmedzili počúvanie hudby, hranie hier a používanie elektronických zariadení. Nemusíme nevyhnutne stopnúť všetko, ale bolo by dobré, keby sme to vedeli nastaviť tak, aby v tom bol viditeľný rozdiel; aby nám aj toto pripomínalo, že tento čas je iný ako ostatné časti roka.

Biskupská konferencia ešte v roku 1992 vydala nariadenie, v ktorom sa okrem iného píše: „Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných zábav.“

 

4 kroky pre rodičov, ako sa dobre pripraviť na Pôst

 

4. Pôst na Popolcovú stredu

Počas celého cirkevného roka sú podľa Kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.“ (CIC, 1251) „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.“ (CIC, 1252)

Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný. O to viac, že v dnešnej dobe sme zvyknutí, že jedlo nie je ani tak potrebou pre zachovanie života a zdrojom energie, ale skôr zdrojom pôžitkov a naplnením našej žiadostivosti.

Ako učiteľ som si rád z času na čas požartoval so študentmi. Keď sa ma raz na poslednej hodine pokúšali presvedčiť, aby som ich pustil aspoň o minútku skôr, spýtal som sa ich: „A kamže sa tak ponáhľate?“ Odpovedali: „Sme hladní, pán profesor!“ A mne sa podaril jeden z neplánovaných bonmotov: „Chlapci, to nie je hlad. My v skutočnosti nevieme, čo je hlad. To je len pocit nenapnutej brušnej steny!“ Zasmiali sa a uznali, že je to asi pravda. A keďže látku sme mali prebranú, aj som ich o tú minútku skôr pustil.

O pár dní som sa s niektorými z nich stretol počas veľkej prestávky v školskom bufete. Srdečne ma zdravili a pýtali sa: „A čože vy tu, pán profesor?“ A ja som neprezieravo odvetil: „Neverili by ste, ale som hladný.“ Neodolali nahrávke na smeč a vrátili mi to aj s úrokmi: „Ale, ale, pán profesor! To nie je hlad, to je len pocit nenapnutej brušnej steny!“

Poriadny pôst podľa Biblie znamená celý deň nejesť. Vôbec nič. Ak išlo o jeden deň, tak ani nepiť. My – aj s deťmi – by sme mohli mať aspoň deň nenapnutej brušnej steny. Deň, keď nebudeme hovieť svojim chúťkam. Nemusíme omdlievať od hladu, ale tváriť sa, že sa postíme, lebo sme si nedali na obed mäso, ale len vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou, je podvádzaním. Nie Boha, ale seba a svojich detí.

Môžeme si urobiť deň jednoduchej stravy. Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale so svojimi chúťkami a prieberčivosťou. Žiadne: „Mne to nechutí. Ja také nechcem.“

Možno by nám mohla navariť stará mama nejaké jednoduché jedlo, čo jedávala, keď bola malá. Možno len menej soli, menej cukru, respektíve žiadnu soľ a žiaden cukor. Dospelí nech, samozrejme, dodržia aj cirkevné predpisy o pôste.

 

* * *

Ak je to možné, odporúčam vám zúčastniť sa svätej omše na Popolcovú stredu ráno. Ešte pred prácou a školou. Ideálne celá rodina spolu. Dostanete tak silný duchovný impulz hneď ráno a budete mať priestor rozvíjať ho celý deň.

 

Knihu si môžete zakúpiť tu. 

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00