TOP

5 vecí, ktoré chcem naučiť svojho syna

Človek kráča životom a často ani nevie prečo. Robí to alebo ono a často mu ani nezáleží na dôsledkoch jeho konania. Ale keď je zodpovedný za druhých, zásady ako keby boli z ocele. Keď ide o život našich milovaných, prichádza do nás ohromná sila. Ja v tej sile čítam posolstvo lásky. Postav dom, zasaď strom… trochu patetické či zastaralé, ale stále to má miesto v mužskom srdci. Výchovou iných vychovávame aj seba, tak tu je pár mojich lekcií, ak nie lekcií pre mňa:

Autor: Ladislav Hollý

Frajerku bude mať, až keď sa bude vedieť biť

Vo svete je veľa zla, ktoré na nás číha. Väčšinou sa nás dotkne, keď to najmenej čakáme. Niečo som zažil na vlastnej koži, niečo som počul od druhých a ostatné si s hrôzou dokážem domyslieť. Stretká v eRku (hnutie kresťanských spoločenstiev detí) sme niekedy končili, keď už panovala tma. Tam som sa zaprisahal, že každé dievča odprevadím až domov. Od svojho syna budem vyžadovať, aby sa učil zodpovednosti za ľudí jemu zverených. Viem si živo predstaviť, ako sa bude tváriť moja manželka, keď príde z tréningu boxu s monoklom, no ja mu ich budem kľudne platiť. Pretože pre muža neexistuje väčšmi skľučujúci pocit, ako keď nedokáže ochrániť svojich blízkych.

 

Nechám ho (do istej miery) experimentovať

Znie to hrôzostrašne, ja viem. Ja som sa dostal k Pánovi po strastiplnej ceste, veľa vecí ľutujem a spravil by som ich inak. No Boh si ku každému hľadá cestu. Niekde som počul: „Boh ťa má presne tam, kde chce, záleží len na tom, čo mu odpovieš.“ Ak mu budem čosi zakazovať, tým skôr ho to bude lákať. Stanovím hranice, aby si neubližoval, ani ľuďom okolo seba. Ale on sám musí pochopiť, prečo nie je dobré zobúdzať sa s „opicou“.

 

Chcem ho poznať

Darčeky nebude dostávať v obálke, pretože budem príliš veľa pracovať, aby som tam mohol vložiť o bankovku viac. Minule mi napadlo, že keď budem mať deti, nemal by som veľa pracovať, aby ma na dôchodku nechodili navštevovať cudzí ľudia. Keď človek študuje vysokú školu, popritom pracuje, robí deťom stretká a vedie tím v UPC-čku, ľahko sa mu nesprávne poprehadzujú priority. Práca ma živí, škola ma bude živiť a to dobrovoľníctvo je len… A pritom to je len o tom, čo chceš a či je to dobré, veď Boh nám to dá. Keď budem mať rodinu, chcem, aby môj vzťah s nimi a Bohom bol neohrozene na vrchole mojich priorít.

 

Od pätnástich si bude musieť na všetko okrem jedla, ubytovania a oblečenia zarobiť

Som jedináčik a som rozmaznaný jedináčik. Priznám si to a hanbím sa za to. Odkedy som dostal občiansky preukaz, mohol som pracovať, ale ja som to nerobil. Skoro všetko som dostal od rodičov. Prácu som si začal vážiť, až keď som pracoval dvanásť hodín za bežiacim pásom. Odvtedy som nevyhodil kúsok jedla, kým som nemusel. Pochopil som, že kupovanie somarín je… kupovanie somarín. Preto si môj syn, ak bude chcieť ísť s kamarátmi „na kofolku“, tú „kofolku“ kúpi zo svojich peňazí. Budem mu radiť, aby si šetril, pretože výšku alebo byt po osemnástke si bude platiť viac-menej sám. Keď si chceš pohladkať svedomie, daj človeku rybu, zasýť ho na jeden deň, keď mu chceš pomôcť…

 

Dovolím mu rozvíjať sa

Mňa rodičia do voľnočasových aktivít a krúžkov príliš netlačili. Robil som to, čo oni považovali za užitočné. Alebo čo mňa bavilo a nebolo to príliš obtiažne. Teraz ľutujem, aké možnosti som za svoje detstvo premárnil. Je hlúpe plakať nad rozliatym mliekom a snívať, čo som dnes už mohol vedieť alebo koľko času som tým stratil. Paradoxne, takouto ľútosťou ho človek stráca ešte viac. Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Chce, aby sme sa rozvíjali po všetkých stránkach. Svojho syna budem viesť k tomu, aby žil. Nech objavuje, čo ho baví, čo je dôležité, čo je dobré. Nebude celé dni za „kompom” alebo pred televízorom. Hej, a ja mu kúpim iba tlačidlový, nie „hladkací“ telefón. Dúfam, že keď ja budem mať deti, ešte budú existovať. Ak sa staráte o malé deti, musíte vyberať hry, pri ktorých sa unavia viac ako vy. To je prvý zákon, ako nezaspať už cestou do postele. A aj tak je to márne, ktovie, kedy sa tento neskutočný príval energie v deťoch stráca. Ak budem môcť oddialiť tú chvíľu čo len o deň, moja snaha nebola zbytočná.

Nech bude naša budúcnosť akákoľvek, nebudem sa zaňho hanbiť, ak nepôjde na vysokú školu, nezrieknem sa ho, ak bude ateista. Vždy mu ukážem, že ide zlou cestou, vždy sa budem tešiť, keď príde domov, vždy sa za neho budem modliť, vždy budem stáť za ním, pretože to bude môj syn.

 

P.S.: Mám vážne pochybnosti, či dokážem vychovať dcéru, pretože podľa mňa to bude to najroztomilejšie dievča pod slnkom.



Komentáre