TOP

Sedem krokov k svätosti

Nezostávaj zaseknutý v pohodlí svojho ja, neuzatvor sa pred láskou a životom vo svojom egoizme a pýche. Svätosť v nás je darom, nemožno ju nadobudnúť z vlastných zdrojov ani za svoje zásluhy. Avšak i náš krok je potrebný na to, aby sa prekonala diaľka.
  1. KROK: Zotrvaj v pokoji!

Uvažuješ nad tým, ako súvisí pokoj so svätosťou? A vôbec, je azda možné v ňom zotrvať? Denne sme predsa vystavení mnohým zápasom, ktoré v nejakom zmysle súvisia s naším prežitím. Bojujeme so strachom, s pokušením, so svojou slabosťou, s nepriaznivými okolnosťami, so všetkými nárokmi, ktoré iní na nás kladú. Bojujeme o dobro, o čisté srdce. Nie je teda práve odvaha a bojovnosť najdôležitejším postojom v dozrievaní pre nebo? Nepriatelia našej spásy tak často tasia proti nám zbrane! Ako zostať pokojný? A prečo? Áno, na ceste k svätosti sme v ustavičnom zápase. A práve preto, paradoxne, potrebujeme ostať v pokoji. My totiž nemáme na to, aby sme zvíťazili zo svojich síl.

Jacques Philippe, autor viacerých duchovných diel, prirovnáva vnútorný stav duše k hladine jazera, nad ktorou svieti slnko. Ak je hladina pokojná a tichá, slnko sa v nej bude odrážať takmer verne. Čím bude jazero pokojnejšie, tým aj obraz bude dokonalejší. Ak je však hladina rozknísaná, i odraz slnka bude pokrivený. „Boh koná, ak je v duši pokoj,“ píše autor. My potrebujeme, aby Boh konal v našich životoch. Aby sa cez nás odrážal a aby nás prenikala jeho milosť. Aby jeho lúče prešli do všetkých našich zápasov a nocí. Pýtate sa, čo bude, ak sa nám nepodarí zostať v pokoji tak, ako by sme si želali? Jacques Philippe má odpoveď: Hlavne nestrácajme pokoj!

 

 

  1. KROK: Len trpezlivo! Dopraj svojej ceste čas!

K svätosti je nevyhnutné približovať sa s trpezlivosťou. Znamená to kráčať tak dlho, ako to bude potrebné, terénom, aký sa práve pred nami otvára bez ohľadu na jeho náročnosť a nehostinnosť. Napredujem, hoc je to spojené s námahou, nezastavím sa len preto, že sa musím prebrodiť tŕním, nezídem z cesty len preto, lebo je prašná a kamenistá. Teším sa zo slnka, z príjemného vzduchu i kvetov, čo lemujú cestu, no rovnako prijmem i prechod púšťou, mrazom i strminou. TRPezlivosť znamená vedieť niečo v živote vystáť, sTRPieť nepríjemné, neutekať pred uTRPením.

Pápež František sa v jednej zo svojich homílií vyslovil, že trpezlivý človek „nezhadzuje zo seba utrpenie, ale ho nesie“ a robí to „s potešením“. Každý kandidát na svätosť musí v sebe nevyhnutne pestovať túto čnosť. Vytrvať, nevzdať sa cieľa. Byť trpezlivý voči sebe, druhým ľuďom i voči plánu, ktorý má Boh s ním. Dovoliť semiačku, aby odumrelo, vyklíčilo a cez všetky strasti vyrástlo v strom, lebo len tak môže priniesť ovocie.

 

  1. KROK: Ži v odovzdanosti!

Neži si len tak na vlastnú päsť, neklam seba samého o tom, že si bez pomoci druhých dokážeš vybudovať raj už tu na zemi. Pravda je taká, že s týmto postojom skôr či neskôr uviazneš v prázdnote ako v pasci na myši. Plnosť možno zakúsiť len v Božích rukách. Čo nám teda bráni zveriť mu svoj život? Odovzdanosť je kľúč, ktorým vo svojom srdci odomykáme nebu. Je to naše „áno“ pre veľké Božie skutky v našom živote. Je to prejav dôvery i lásky. „Boh ma môže niekedy nechať trpieť nedostatkom peňazí, zdravia, schopností, čností, ale nikdy nedopustí, aby mi chýbal on sám, jeho pomoc a milosrdenstvo, ako aj to, čo mi umožní zblížiť sa s ním, väčšmi milovať jeho a dokonalejšie svojho blížneho a tak dosiahnuť svätosť,“ píše Jacques Philippe. Život v odovzdanosti je nevyhnutným predpokladom dozrievania k svätosti. Odovzdávaj sa do Božej prozreteľnosti a opatery. Odovzdávaj sa jeho mocnému premieňajúcemu pôsobeniu. Odovzdávaj sa mu ako dar. Zriekaj sa seba, aby si sa mohol v láske odovzdať i iným.

 

 

  1. KROK: Dovoľ si byť malým!

    Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

    Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


    Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť



    Komentáre