TOP

7 vecí, ktoré by sme mali naučiť svoje deti o Bohu

Výchova našich detí k viere sa zvykne scvrknúť do rutinnej večernej modlitby – a tým je to odbavené. Skúsme dať svojim deťom viac. Hovorme im o tom, aký je náš Boh. Čo by som chcela, aby moje deti vedeli o Bohu?

Už viackrát som sa stretla s tým, že som počula rodičov hovoriť, ako žasnú z modlitieb svojich detí. Sú dotknutí ich úprimnou vierou a cítia, akoby medzi Bohom a dieťaťom existovalo nejaké tajomné puto. Ako keby dieťa svojimi očami (alebo srdcom?) dokázalo vidieť často viac ako my dospelí. Ako však roky plynú a my necháme výchove k viere voľný priebeh, môže sa stať, že naše dieťa začne Boha vidieť takého, aký nie je. Boh policajt, sudca, dedo Mráz, hodinár… Poznáte to – falošné predstavy o Bohu. Aj mnohí dospelí sa z nich musíme dostať a napraviť svoj obraz o Bohu. Pri premýšľaní nad tým, ako sa v nás tieto falošné predstavy objavia, som prišla na to, že ešte skôr, ako chcem u svojich detí naprávať tieto nepravdivé predstavy, by som im chcela hovoriť o tom, aký náš Boh v skutočnosti je. A aj keď im o ňom nepoviem zďaleka všetko, chcem, aby s istotou vedeli aspoň toto:

 

1. Boh = Otec, Syn a Duch Svätý

Súhlasím, nezačíname práve najjednoduchšou pravdou, ale tak ako si už mnohí teológovia nad týmto lámali svoje hlavy, tak aj každé dieťa skôr či neskôr položí svojim rodičom otázku: Ako môže byť jeden Boh, keď raz je to Boh, raz Ježiš a inokedy sa modlíme k Duchu Svätému? A prečo niektorí spolužiaci nechodia do kostola a hovoria, že Boh nie je? Tento chaos treba v tých malých hlávkach čím skôr vyriešiť.

Naučme svoje deti, že my veríme. Veríme v Boha, v ktorom sú tri osoby. Ako je to možné? Veľkou a čistou láskou, ktorá je medzi nimi. Táto láska ich zjednocuje – deťom sa zvykne prirovnávať k trojlístku – a zároveň ponecháva každú osobu/lístok zvlášť. Boh, to je Otec, Stvoriteľ, ktorý je na nebesiach. Syn Ježiš Kristus, Vykupiteľ, ktorý za nás zomrel na kríži. A Duch Svätý, Tešiteľ, ktorý nám bol daný ako ten, ktorý nás sprevádza a radí nám.

Tip: Boha môžeme oslovovať tak, ako to práve cítime. Raz sa mu môžeme prihovárať ako svojmu Ockovi, niekedy vzývame o pomoc Ducha Svätého a inokedy sa zas prihovárame Ježišovi. Stále je to však jeden a ten istý Boh. Iného niet.

 

2. Boh je dobrý

Túto vetu som počula už tak veľakrát. Veriaci sa ňou zvyknú povzbudzovať najmä v tých ťažších chvíľach. Vtedy, keď prežívajú niečo ťažké a potrebujú dodať nádej. Chcem však, aby pre moje deti tento fakt nebol iba útechou. Chcem, aby vedeli, že Boh je naozaj dobrý, lebo iný byť ani nemôže. Aby vedeli, že on sám je dobro. To najväčšie dobro, aké len existuje. Chcem, aby sme ho spoločne chválili a ďakovali mu za všetko, čo nám dáva. Aby sme cez tie všetky dary, ktoré v modlitbe vymenúvame (slnečný deň, jednotka v žiackej, cukrík, ktorý som dostala, obrázok od kamarátky, spoločné chvíle pri hre…), vyvyšovali Boha a aby sme si denne pripomínali jeho dobrotu voči nám. Nie sú to samozrejmosti a hoci sa v mnohých prípadoch môže zdať, že tieto dobrá sú od ľudí a nie od Boha, vďačnosťou sa otvárame Bohu a jeho konaniu v našich životoch.

Tip: Učme svoje deti v modlitbe „vymenovať“ všetko dobré, čo nás počas dňa stretlo. Cez túto vďačnosť si pripomíname všetko dobro, ktorého pravým pôvodcom je sám Pán.

 

 

3. Boh je osobný a konkrétny

Skúste svojim deťom povedať tento citát zo Svätého písma: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané!“ (Lk 12, 7) Keď to počuli moje dcérky, vyvalili oči a prekvapene sa pýtali: „To sa dá? Boh vie, koľko vlasov mám ja a koľko ty?“ Áno! Vie to. Pozná každého z nás do najmenšieho detailu. Vie o nás úplne všetko a každému z nás sa prihovára tak, ako je mu to blízke a zrozumiteľné. Nie je to nejaký vzdialený starý pán sediaci vysoko a ďaleko od nás. On je Boh, ktorý nás osobne pozná. Nedá sa niekoho poznať „z diaľky“. Poznať niekoho znamená vedieť, ktoré je jeho obľúbené jedlo, čo rád robí a kedy sa cíti smutný. A Boh nás pozná ešte omnoho viac. Vie aj to, koľko máme vlasov, čo práve robíme a čo si myslíme. Vie to o mne, o tebe a o každom jednom človeku. A na základe toho, akí sme, hovorí a koná v našich životoch. Prihovára sa nám každému osobne a konkrétne – mne inak ako tebe, pretože každý z nás je iný.

Tip: Učme deti už odmala zachytiť to, ako sa Boh prihovára mne samému. Hovorme im o svojich skúsenostiach a oni nám začnú postupne hovoriť o tých svojich.

 

4. Bohu môžem povedať všetko

Aj vaše deti sa snažia zatajiť, keď sa im podarí niečo zlé vyparatiť a vy v tej chvíli neviete, či sa hnevať, alebo sa smiať – pretože ako správny rodič, ktorý všetko vie a všetko vidí, o tom viete napriek detskej snahe „ututlať“ to? A takto smiešne možno vyzeráme aj my, keď sa bojíme byť pred Bohom úprimní. Kdesi v nás znie ten výstražný hlas: To sa nemôže! To bolo fakt zlé, čo si urobil/povedal! Tento hlas v nás vyvoláva strach. Bojíme sa byť úprimní. Možno nám je nepríjemné, keď kráčame do spovednice a chystáme sa hovoriť o svojich hriechoch. Som si však istá, že tento strach mať nemusíme. Pretože Boh o všetkom už aj tak vie. On vie všetko, a preto sa nemusíme báť povedať mu čokoľvek. Naučme to aj svoje deti. Povedzme im, že Bohu môžu povedať naozaj všetko. Vďaka tomu, že Bohu veci hovoríme, budujeme s ním vzťah. Pomáha nám, keď sa mu vyžalujeme, keď mu povieme, ako sa cítime.

Tip: Hovorme v modlitbe o svojich pocitoch. Nebojme sa povedať: Pane, som smutná. Ten dážď ma dnes nahneval, mal som iné plány. Hovorme Bohu čokoľvek, len nech je to úprimné. Naše deti to vnímajú a učia sa…

 

5. Boh vidí aj v skrytosti

Vo svete je veľa nespravodlivosti. Aj my rodičia nie vždy vieme byť spravodliví, hoci sa o to veľmi snažíme. Naše deti sa neraz môžu cítiť ukrivdene a majú na to právo. Jedine Boh vidí omnoho ďalej, pozná úmysly a oproti tej našej ľudskej spravodlivosti, tá jeho je iná – spravodlivosť, ktorá je milosrdná. Povedzme o tom svojim deťom. Hovorme im o Bohu, ktorý vidí aj v skrytosti. Učme ich, že nie vždy sa dá všetko vysvetliť a vyriešiť, no napriek tomu je tu niekto, kto o tom vie aj bez vysvetľovania. Okrem znášania nespravodlivosti ich však naučme ešte niečomu inému – konať dobro v skrytosti. Robiť druhým tajné prekvapenia – vložiť do vrecka hračku, ktorá poteší sestričku; napísať k desiate dobrú chuť, poslať kamarátke list, utrieť riad bez toho, aby ma o to rodič požiadal… To všetko sú malé, ale dôležité kroky, ktoré v nás pomáhajú budovať čnosti. Boh nás vidí a má z nás radosť vždy, keď urobíme akýkoľvek dobrý skutok.

Tip: Buďme deťom príkladom v pokornom znášaní neprávosti, no najmä v konaní dobra bez upriamenia sa na pochvalu a uznanie. Hovorme im, že najväčšou „odmenou“ pre človeka je to, že Boh, ktorý vidí aj v skrytosti, má z nás skutočnú radosť, keď konáme dobro.

 

 

6. Boh je nekonečne milosrdný v odpúšťaní

Chcem, aby moje deti vedeli, že k Bohu sa môžu kedykoľvek vrátiť ako márnotratný syn v príbehu. Nechcem, aby mali z neho strach, ale aby mali istotu, že neexistuje hriech, ktorý by Boh nechcel odpustiť. Vždy nás čaká s otvorenou náručou a kým my urobíme jeden krok smerom k nemu, on už nás víta plný lásky a prijatia a beží nám v ústrety. Boh, ktorý nám znova a znova odpúšťa, dáva nám šancu pri každej sviatosti zmierenia začať nanovo s čistým srdcom. On nám nevyčíta, nespomína už viac na hriechy, ktoré sme vyznali. Jeho milosrdenstvo nemá hraníc a je tu vždy pre nás.

Tip: Pri spoločnej modlitbe s deťmi naberme odvahu a vyznajme pred nimi a Bohom hriech, ktorý nás trápi. Aj jednoduché: Pane, odpusť mi, že som dnes kričala na deti, môže byť pre ne veľkým príkladom toho, ako cez vyznanie našich hriechov prichádza odpustenie a pokoj do našich sŕdc. Predstavme deťom svätú spoveď ako stretnutie s láskavým Otcom.    

 

7. Boh nemlčí – hovorí a koná

Naše vypočuté modlitby sú toho najlepším dôkazom. Je krásne zažiť spoločne ako rodina, že niečo, o čo sme Boha prosili, sa o nejaký čas zmenilo. Boh nás vypočul. Uzdravil, vyriešil problém, pomohol blížnym v ťažkostiach… Našu vieru v Božiu moc môžu posilňovať aj rôzne príbehy – vo Svätom písme ich je neúrekom, no okrem nich môžeme deťom rozpovedať aj príbehy niektorých svätých. Hoci mnohé budú znieť ako rozprávky, uistime ich, že s Bohom je všetko možné. Že aj to, čo znie ako výmysel z rozprávky, sa s Bohom môže skutočne stať a deje sa. Peniaze, ktoré prídu v pravý čas rodine, ktorá ich potrebuje, nevedno odkiaľ. Uzdravenie z ťažkej choroby, ktoré si ani lekári nevedia racionálne vysvetliť. Ochrana pred nešťastím v podobe anjela a mnohé ďalšie neuveriteľné veci. Hovorme o nich svojim deťom. Deti vedia vymodliť veľké zázraky, pretože veria srdcom a nie rozumom.

Tip: Urobte si raz za mesiac špeciálny modlitbový večer. Spisujte na papieriky svoje prosby – za seba, svojich blížnych, kamarátov, o to, čo sa deje vo svete… za všetko, kde túžite vidieť zmenu. Po mesiaci tieto papieriky znova prečítajte a vytrieďte tie, ktoré už Pán vypočul, a ďakujte za ne. Takto budete mať každý mesiac v rukách dôkazy, že Boh skutočne koná a odpovedá na vaše prosby.



Komentáre