TOP

77 tipov, ako chutiť a svietiť svetu

Ježiš hovorí, že sme soľou zeme a svetlom sveta. Ale tiež hovorí, že sa môže stať, že stratíme chuť, svetlo a prestaneme chutiť a svietiť. Potrebujeme teda načerpať, aby sme mohli chutiť a svietiť svetu, ktorý naše svedectvo potrebuje.

„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 13 – 16)

Kto by o tejto stati z evanjelia ešte nepočul? Áno, vieme, že by sme mali byť soľou a svetlom, ale možno sa nám neraz zdajú tieto pojmy akési vzdialené a nerozumieme celkom tomu, čo si pod tým máme predstaviť a ako to pretaviť do praxe. Ako by to mohlo vyzerať, keby sme si to rozmenili na drobné? Ako môžeme chutiť (soliť) a svietiť (svetlom) vo svojej každodennej všednosti? Ako sa stať soľou a svetlom v rôznych rovinách našich vzťahov a životných situáciách?

 

VO VZŤAHU JA A BOH
  1. Tráviť čas v modlitbe – nielen tej „odrapotanej“, naučenej, formálnej –, objavovať Boha a dávať ho ďalej svetu. Venovať prvé a posledné myšlienky dňa Bohu.
  2. Dennodenne pracovať na vzťahu s Pánom, počúvať ho, odpovedať na jeho lásku. Hľadať, aký je jeho zámer pre môj život, a usilovať sa v tom kráčať.
  3. Nachádzať Boha vo Svätom písme, často sa ním sýtiť, každý deň ho brať do rúk. Prečítať si denne aspoň malý kúsok, hoc len vetu, a nechať svoj deň premieňať Božím slovom.
  4. Neprežívať svoj vzťah s Kristom povrchne a tradične, ale hlboko, konkrétne a úprimne. Prežívať v radostnej úprimnosti to, že som milovaným Božím dieťaťom. Neprestajne prichádzať k Bohu ako svojmu Otcovi.
  5. Nachádzať si čas ticha, v ktorom najlepšie započujem Boží hlas. A pravidelne si ho aj dopriať.
  6. Čítať duchovnú literatúru a vzdelávať sa vo viere, rásť v nej aj takýmto spôsobom.
  7. Dôverovať aj v čase utrpenia a skúšok, primknúť sa ešte väčšmi k Bohu a byť tak aj pre druhých svedectvom kríža a požehnania, ktoré z neho prýšti.
  8. Svojou vernosťou – hoc slabou, ľudskou – odrážať Božiu vernosť.
  9. Zaradiť do svojho života slovo pokánie ako aktívnu zmenu zmýšľania a premenu srdca – z kamenného srdca na srdce z mäsa.
  10. Prosiť si od Pána o milosť žasnúť nad každou (ne)všednosťou života a schopnosť stávať sa maličkým – veď tým patrí nebo.
  11. Nebáť sa prosiť o príhovor a pomoc našich svätých pomocníkov na čele s Máriou.

 

 

VO VZŤAHU JA A MOJA CIRKEV
  1. Budovať jedno telo, ktorým je Cirkev. Konkrétnymi, jednoduchými skutkami a slovami plnými lásky.
  2. Neohovárať Cirkev, ktorú tvorím i ja sám, nešomrať, nekritizovať, ale práve naopak – budovať. Zastať si Cirkev pred tými, ktorí na ňu „pľujú“.
  3. Čerpať z bohatstva prameňa sviatostí, často a horlivo k nim pristupovať a pozývať k nim aj druhých.
  4. Často sa zúčastňovať svätej omše a prijímať Eucharistiu.
  5. S otvoreným a úprimný srdcom pristupovať k sviatosti zmierenia.
  6. Modliť sa za svoje farské spoločenstvo, biskupov, kňazov, zasvätených.
  7. Byť nápomocný svojmu kňazovi vo farnosti, pomôcť mu v zveľaďovaní apoštolátu.
  8. Prinášať svedectvo viery. Nenechávať si svoju skúsenosť viery pre seba – to, čo som s Pánom prežil, ako v mojom živote konal –, ale povzbudzovať tým aj ľudí okolo seba.
  9. Prežívať svoju vieru v spoločenstve s ostatnými bratmi a sestrami, spoločne sa zdieľať, rásť a povzbudzovať.
  10. Byť ako jedna rodina, kryť si vzájomne chrbát, odpúšťať si, podporovať sa, ale povedať s láskou aj slová napomenutia.
  11. Milovať svoju Cirkev, obetovať sa za ňu, modliť.

 

 

VO VZŤAHU K SEBE SAMÉMU
  1. Mať v úcte svoje telo, dušu, zveľaďovať Boží chrám v sebe.
  2. Starať sa o seba, svoje telo, zdravie – primerane, múdro a s úctou.
  3. Vedieť aj oddychovať, načerpať – siedmy deň. Nerobiť zo seba stroj, ktorý pracuje (či slúži) nonstop, ale „upratať“ si svoj život tak, aby mal v ňom miesto aj oddych, priestor pre načerpanie fyzických, duševných i duchovných síl.
  4. Mať nastavené svoje hranice a vedieť povedať aj „nie“.
  5. Prijímať seba samého, svoj život – taký, aký je –, silné aj slabé stránky. Vo svojom sebaprijatí vedieť, kto som, objavovať svoju identitu (v Bohu)
    a rásť v nej.
  6. Objaviť svoje životné povolanie, k čomu ma Pán volá – a usilovať sa ho žiť (s Božou milosťou) čo najvernejšie.
  7. Sláviť každé malé víťazstvo, vedieť sa i odmeniť.
  8. V každodennom boji sa učiť pokore a videniu seba samého v pravde.
  9. Neporovnávať sa s druhými, prijímať originálnosť – svoju aj blížnych.
  10. Pestovať vďačnosť za svoj život, za seba samého, za všetko (a všetkých), čo mi bolo zverené.
  11. Nenechať sa zväzovať minulosťou, nebyť ustarostený o budúcnosť – žiť prítomnú chvíľu a byť tam, kde som.

 

 

VO VZŤAHU K SVOJIM NAJBLIŽŠÍM, S KTORÝMI ŽIJEM
  1. Milovať svoju rodinu – manžela či manželku, svoje deti, rodičov, starých rodičov. Nebrať lásku ako samozrejmosť.
  2. Venovať pozornosť, lásku, čas tým, s ktorými žijem.
  3. Aktívne vypočuť svojich blížnych, dávať im svoju ničím nerušenú prítomnosť a pozornosť.
  4. Mať voči sebe vzájomný rešpekt a úctu – ktoré sa prejavujú v našich myšlienkach, slovách aj skutkoch.
  5. Vedieť oceniť snahu – odvďačiť sa, nebrať nič ako samozrejmosť.
  6. Nepomáhať v domácnosti – či tam, kde žijem –, len vtedy, keď ma k tomu vyzvú, ale spontánne. Mať otvorené oči a vidieť, čo treba.
  7. Snažiť sa vytvárať jednotu vzájomne medzi sebou, nechať aj slobodu v rozhodovaní.
  8. Stáť za svojimi blízkymi a dať im najavo, že sú milovaní a záleží nám na nich, aj keď si myslíme, že to, čo robia, nie je správne konanie či rozhodnutie.
  9. Komunikovať, komunikovať, komunikovať – neuzatvárať sa do svojej bublinky, ale vynášať veci na svetlo, riešiť problémy rozhovorom – v pravde a s láskou.
  10. Preukazovať lásku rôznymi spôsobmi – a často.
  11. Žiť jednotu v našej rodine a svietiť ňou aj ďalej do sveta – ako príklad.

 

 

VO VZŤAHU K BLÍŽNYM
  1. Milovať aj tých, ktorých nám je ťažké milovať. A dať im to najavo.
  2. Zastať sa slabšieho a toho, ktorý trpí. Keď vidím, že sa deje neprávosť, zasiahnem. Nepozerám sa nečinne, keď vidím, že niekomu ubližujú.
  3. Slúžiť svojim blížnym s láskou. S horlivým srdcom sa venovať obzvlášť chorým, starým, znevýhodneným, ale aj deti a mládeži.
  4. Preukazovať skutky milosrdenstva (a neobmedziť sa len štrnástimi známymi, ale byť v milosrdenstve tvorivý).
  5. Darovať úsmev, objatie a mnohé iné prejavy spolupatričnosti.
  6. Žiť tak, aby boli v mojom okolí zjavné a badateľné Ježišove slová: „Pozrite, ako sa milujú!“ Milovať kreatívnymi spôsobmi.
  7. Prežívať svoj život tak, aby druhí na základe môjho života vedeli, že Boh je dobrý a miluje nás.
  8. Vnášať medzi ľudí okolo bohaté ovocie Ducha Svätého – lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť i čistotu.
  9. Nebyť pre druhých pohoršením, nešomrať, nekritizovať, ale práve naopak – byť povzbudením.
  10. Zastať sa života, bojovať za život a presadzovať vo svojom okolí hodnoty, ktoré prinášajú kultúru života.
  11. Byť ticho, keď je potrebné mlčať, ale prehovoriť, keď je potrebné to urobiť.

 

 

VO VZŤAHU K SVETU, KTORÝ NÁM BOL ZVERENÝ, ABY SME HO SPRAVOVALI
  1. Svietiť pravdou (nielen) na miestach, kde je plno klamstva.
  2. Byť poctivý vo svojej práci, službe i povolaní. Ukazovať tým druhým, že je to možné, dobré, správne – ba dokonca táto pravda napĺňa naše srdce slobodou a radosťou.
  3. Nakaziť hlbokou radosťou všetko vôkol seba.
  4. Správať sa s úctou k stvorenstvu, prakticky žiť princípy ekológie a chrániť prírodu a jej zdroje.
  5. Nebudovať svoj život na materiálnom svete – nebyť materialistom, ale skôr Božím minimalistom.
  6. Pristupovať zodpovedne k svojej práci, zvereným materiálnym veciam, ale aj spoločnému dobru – na uliciach, v parku, v spoločnosti…
  7. Využívať svoje nadobudnuté vedomosti v praxi pre dobro spoločnosti.
  8. Vo svojej pokore, skromnosti a zodpovednosti myslieť aj na budúce generácie – ktorým zanechávame tento svet.
  9. Byť otvorený pre novosť, nové myšlienky. Nechať sa pohýnať dopredu, rásť, vzdelávať sa – a tým aj slúžiť druhým, spoločnosti, svetu.
  10. Žasnúť nad krásami stvorenstva. Týmto obdivom plniť svoje srdce a skúšať sa tým nakaziť aj druhým. (Kedy ste boli naposledy fascinovaní tým, čo Boh stvoril?)
  11. Hoci sa nám môže zdať svet veľký a môžeme si pripadať, že sa v ňom strácame, aj maličkosti môžu znamenať veľa. Každý úsmev venovaný susedovi či neznámemu okoloidúcemu, každé zodvihnutie smeti na chodníku – všetko sa počíta. Robme tieto dôležité „maličkosti“.

 

 

 

VO VZŤAHU K TÝM, KTORÍ NÁS SPRAVUJÚ
  1. Modliť sa za svojich rodičov, mať voči nim úctu, venovať im svoju pozornosť, lásku a postarať sa o nich v ich starobe.
  2. Rovnako pristupovať aj k svojim starým či prastarým rodičom – s láskou, úctou a starostlivosťou.
  3. Mať úctu voči predstaveným, ktorých v rôznych podobách vo svojom živote stretávame. Vkladať ich do modlitby.
  4. Rešpektovať autority, ktoré nás v živote sprevádzajú a vedú.
  5. S pokorou prijímať rozhodnutia nadriadených, aj keď sa nám nemusia zdať správne.
  6. Mať v úcte Bohu zasvätených ľudí, kňazov, biskupov a pápeža – a vytrvalo sa ich predkladať Bohu. Nehádzať im polená pod nohy, ale podporovať ich.
  7. Nešomrať na náš politický systém a nehaniť ľudí, ktorí sa nám rozhodli slúžiť v oblasti politiky. Podporovať politikov, ktorí presadzujú kresťanské hodnoty. Nemlčať.
  8. S vďačnosťou za lekárov mať k nim nielen postoj úcty, ale aj poslušnosti – prijímať napríklad liečbu, ktorú nám naordinujú, nešomrať a nesťažovať sa.
  9. Vážiť si učiteľov a pristupovať k nim s rešpektom – s vďačnosťou za vedomosti, ktoré nám chcú odovzdať, a vnímavosťou na to, že ich poslanie nie je ľahké a v spoločnosti často podceňované – uľahčovať im to, ako len vieme.
  10. V úcte mať aj policajtov, vojakov, záchranárov, hasičov a všetkých, ktorí spravujú poriadok v našej krajine – svojím špecifickým spôsobom a povolaním.
  11. Vyvyšovať nad všetko Boha, jeho autoritu, a učiť sa od neho. Lebo aj my sme možno pre niekoho vzorom. Žime tak, aby aj náš život ponúkal svetlo a chuť iným.

 

BONUS

A, pochopiteľne, všetkých našich blížnych (i seba samých), všetko, čím a čo žijeme a v čom žijeme, všetkých tých, ktorí nás spravujú, celý svet vkladať do modlitby, predkladať nebeskému Otcovi.

 

 



Komentáre