TOP

A nikdy ťa neopustím (2): Z čoho staviate svoje manželstvo?

Minule som písal o našej pivničke, konkrétne o jej základoch. Budem pokračovať. Som pracovne a časovo veľmi zaneprázdnený človek a k stavbe našej pivničky som sa vracal často až po celom týždni. A čuduj sa svete, od poslednej soboty sa na nej nepostavilo nič samo! Že sa niet čo čudovať? Samozrejme. A presne tak je to aj s naším manželským vzťahom. Sám sa nevybuduje. Jediná stavba, ktorá sa spontánne vyvíja, sa nazýva ruina.
Rozhodnutie

Pripomeňme si, čo vraví Písmo: „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo“ (1 Kor 3, 11-13).

Naposledy sme sa zaoberali otázkou „Na akom základe je postavené naše manželstvo?“, dnes sa bližšie prizrieme druhej: „Z čoho staviame naše manželstvo?“

Základom manželstva je rozhodnutie milovať toho druhého – to znamená položiť za neho svoj život. „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život“ (1 Jn 3, 16). A ak sme rozhodnutí zomrieť pre nášho partnera, sme pripravení aj žiť pre neho.

Základ je dôležitý, ale základ ešte nie je celý dom. Oveľa častejšie vidieť to, čo je na ňom postavené. Preto je rovnako dôležité aj to, z čoho staviame na tomto základe. Slovami svätého Pavla: „… či zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy.“

Jednorazové rozhodnutie v deň sobáša nestačí, manželstvo treba budovať. Dom rastie vďaka systematickej a premyslenej aktivite staviteľov. Len ruina sa vyvíja spontánne bez pričinenia kohokoľvek. Mnohí mylne predpokladajú, že ich láska je taká veľká, že sama vybuduje dom ich manželstva. A potom sa čudujú, že sa z neho stala ruina.

Dvaja priatelia sedia spolu na pive. Jeden sa sťažuje: „Neviem, čo sa deje v našom manželstve. Furt sa hádame, kvôli každej maličkosti. Normálne sa začínam obávať, že sa to skončí rozvodom. Nechápem to, veď ja som nič nespravil!“ A kamarát mu odpovedá: „Veď práve!“

Každý deň treba pracovať na svojom manželstve! Večer by sme si mali položiť otázku: „Čo som/sme dnes urobil/urobili pre naše manželstvo?“ A ak je odpoveď zvyčajne „nič“ alebo „neviem“, veľmi riskujeme. Nestačí urobiť „nič“!

A rovnako je rozdiel, či staviame zo zlata, alebo zo slamy. Rozdiel je v cene, ale aj v kvalite. Gram zlata má väčšiu cenu ako balík slamy, zároveň je však aj oveľa trvácnejší! Slama zhnije v relatívne krátkom čase; naše svadobné obrúčky vydržia celý život.

Stavať z dreva, sena či slamy znamená uspokojiť sa s „rýchlovkami“, vecami povrchnými a lacnými. Stavať zo zlata, striebra či drahých kameňov znamená investovať do vzácnych a trvácnych vecí. Ktoré sú to?

Prichádzajú mi na um slová z úvodnej piesne starého seriálu Sanitka, ktoré dobre vykresľujú život moderného človeka: „Rád, tak rád bych žil a mám jen zbytek sil a času míň, než se mi zdálo před půl hodinou.“ To, čo nám najviac chýba a preto je pre nás také vzácne, sú naše sily a náš čas.

Čas

Manželský sľub sa končí slovami: „… (a budem ťa milovať a ctiť) po všetky dni svojho života.“ Láska znamená darovať seba, darovať svoj život, darovať svoj čas. Patrím ti ja, patrí ti môj život, patrí ti aj môj čas. Práve pri rozdeľovaní nášho času sa reálne ukazuje, kto alebo čo je pre nás prioritou. Napríklad nemôžeme tvrdiť, že Boh je v našom živote na prvom mieste, že je naším Pánom, ak mu dlhodobo nevenujeme pravidelný čas vyhradený na osobnú modlitbu. Podobne nemôžeme tvrdiť, že naše manželstvo a náš partner sú pre nás (po Bohu) najdôležitejšími v živote, ak nám na nich nezostáva čas. Respektíve ak im venujeme len čas, ktorý nám zostane.

A práve kvalita času je rozhodujúca. Koho milujem, tomu venujem ten najlepší čas – teda čas, keď mám najviac síl, keď je moja pozornosť najsústredenejšia, keď som v najväčšej psychickej pohode.

A aká je mnohokrát realita? Prednosť má všetko ostatné: práca, starosť o dom a o domácnosť, starosť o deti, potreby širšej rodiny, záľuby, kamaráti. A keď zvýši čas, tak niekde na konci dňa, s „vybitými baterkami“, možnože aj manžel a manželka.

Azda budete namietať: „Ale taký je dnešný život! Človek musí veľa pracovať, aby uživil rodinu a postaral sa o všetky záležitosti!“ Áno, taký je život dnešného človeka – ktorý nežije podľa evanjelia.

Pretože, milí priatelia, evanjelium hovorí niečo úplne iné! Zásadne iné:

„Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše“ (Lk 12, 22-31).

Ježiš nehovorí, že nepotrebujeme jesť, piť, obliekať sa, bývať. Otec najlepšie vie, že to potrebujeme. Ani nehovorí, že nemáme pracovať a starať sa. Hovorí, že nemáme byť ustarostení a nemáme sa zháňať za vecami tak, ako to robia ľudia tohto sveta. Hovorí, že nemáme byť maloverní, ale, naopak, máme úplne dôverovať Otcovi, vo všetkom. Hovorí, že našou hlavnou úlohou je hľadať jeho kráľovstvo. A viete, kto má prísľub, že dostane jeho kráľovstvo? „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo“ (Lk 6, 20). A naopak, kto má veľkú prekážku? „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ (Lk 18, 24).

Svätý Pavol to vysvetľuje takto: „Tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti“ (1 Tim 6, 9-10).

Hovorí sa, že čas sú peniaze. Dá sa to povedať aj tak, že peniaze si kupujeme za náš čas. Potrebujeme veľa peňazí a tak musíme obetovať veľa času. Byť dlhšie v práci, chodiť na týždňovky, mať vedľajšie zamestnanie či „fušky“. Ale naozaj musíme? Za čo potom vymeníme svoje peniaze, teda de facto svoj čas? Nie sú to nezmyselné a škodlivé žiadosti, ktoré nakoniec ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia? Nespôsobujeme si tým, že pachtíme po peniazoch, mnoho zbytočnej bolesti aj v našom manželstve?

Aby sme nestratili príliš veľa času čítaním tohto článku, o čase v manželstve budeme pokračovať nabudúce.

 

Tento text je krátky upravený úryvok z knihy Richarda Vašečku „A nikdy ťa neopustím“. Objednať si ju môžete v predpredaji v našom eshope.



Komentáre