TOP

A nikdy ťa neopustím (3): Máš na mňa čas?

Jedna z najčastejších viet, používaných v dnešnej dobe , znie: „Nemám čas!“ Ak sa to týka zbytočností, ktoré sa tlačia do nášho života zo všetkých strán, je to rozumné a opodstatnené tvrdenie. Ak však nemáme čas na svojho manželského partnera a na budovanie vzťahu s ním, naše manželstvo je na najlepšej ceste ku krachu.

Ježiš vystríha: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mk 8,35-36). Toto nie sú „náreky starej matere“ alebo „múdrosti strýca Tomáša“, ale smrteľne (či skôr životne) vážne myslené Božie Slovo!

Ak žijete v manželstve, tak hľadať najprv Božie kráľovstvo určite znamená aj venovať dostatok času budovaniu manželského vzťahu a manželskej lásky. Všetko, čo je s tým v protiklade, musí ísť bokom! Biblická kniha Pieseň piesni hovorí o láske manželov toto: „A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním“ (Pies 8,7). Peniazmi spoločný čas nenahradíš.

Argumentovať tým, že naše manželstvo síce chradne a my sa vzájomne odcudzujeme, ale nemáme na výber, pretože musíme zarobiť toľko a toľko peňazí, je zvyčajne falošnou výhovorkou. Áno, môžu nastať situácie, keď je dočasne nevyhnutné mať zvýšený pracovný režim. Zdôrazňujem tu však slovo „dočasne“. Nesmie sa to stať dlhoročným či dokonca celoživotným štandardom!

Východiskom z tejto dilemy je evanjeliová chudoba. Súčasný pápež František často hovorí o prepojení tejto chudoby s radostným srdcom. Boh nechce, aby sme žili v biede, ale rovnako nechce, aby sme boli otrokmi mamony. Ak sme slobodní, môžeme sa zriecť túžby vlastniť mnohé veci, a tak získať čas. Čas na manželstvo, čas na partnera, čas na lásku. Čas na radosť.

Z dvadsiatich rokov, počas ktorých sme s Martuškou manželia, som bol zhruba pätnásť rokov učiteľom a päť rokov poslancom Národnej rady. Byť učiteľom znamenalo mať nižší príjem, ale oveľa viacej času s rodinou. Obzvlášť som si cenil zvýšené množstvo dovolenky, ktorá sa z veľkej časti prekrývala s prázdninami detí. Mimochodom, aj Martuška je učiteľka, ale väčšinu tých rokov bola na materskej dovolenke s niektorým z našich štyroch detí.

 

 

Byť poslancom parlamentu znamená mať vyšší príjem, ale aj oveľa menej času s rodinou. Ak je schôdza Národnej rady, znamená to pre mňa niekoľko týždňoviek za sebou (keďže nebývame v Bratislave). Aj v období medzi schôdzami ma moja práca často vedie na služobné cesty mimo domu. Znášam to dosť ťažko.

Pred istým časom som si vďaka jednej nepríjemnej skúsenosti uvedomil vážnosť situácie. Keď som sa konečne vrátil domov po výnimočne dlhej niekoľkotýždňovej schôdzi parlamentu, v noci som sa prebudil v našej manželskej posteli a prenikol ma pocit: „Prečo nie som vo svojej posteli?“ Pretože za tie týždne mimo domu som si zvykol, že „moja posteľ“ je tá v poslaneckej ubytovni.

Niektorí ľudia mi povedia: „Ľahká pomoc! Veď sa zriekni mandátu poslanca a vráť sa k svojmu učiteľstvu!“ Zvyčajne to však hovoria so zle utajovanou nedôverou: „Veď sa netvár! Kto by sa zriekol lepšieho platu?“ A tým prezrádzajú, ako v skutočnosti zmýšľajú – ich motiváciou sú peniaze. Podľa možnosti čím viacej peňazí.

Či mi budete veriť alebo nie, pre nás s Martuškou neboli peniaze rozhodujúcim kritériom, keď sme sa rozhodovali, či prijať ponuku kandidovať za poslanca. Úplne samozrejme bola prvým človekom, za ktorým som išiel, keď som túto ponuku dostal. V žiadnom prípade by som sa v takejto veci nerozhodoval bez manželky, či dokonca proti jej vôli. Martuška povedala to isté, čo som odpovedal aj ja človeku, ktorý ma s touto ponukou oslovil: „Budeme sa modliť a pýtať sa na to Pána.“ Musím sa ale úprimne priznať, že k našej pozitívnej odpovedi nakoniec prispelo aj to, že sme nepredpokladali, že budem tak často preč z domu.

Božie Slovo uvádza princíp, ako majú manželia postupovať v takýchto prípadoch: „Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu“ (1Kor 7,6). Ak sa spoločne zhodneme, že nás Boh volá k nejakému dôležitému poslaniu, môžeme sa na čas od seba odlúčiť. Sú tu teda tri podmienky: dôležité poslanie (napr. modlitba), vzájomný súhlas, obmedzený čas.

Svoju službu poslanca pokladám za dočasné poslanie a verím, že po jeho skončení sa vrátim k normálnemu štýlu života. Ak by to malo trvať dlhšie, museli by sme to riešiť presťahovaním sa do hlavného mesta alebo nejako podobne. Pretože normálne je, aby manželia boli spolu. A je určite nenormálne, ak sú manželia pravidelne dlhodobo od seba odlúčení. Treba urobiť všetko preto, aby ste takýto nenormálny stav ukončili.

Ak chceme stavať zo zlata a venovať svoj najlepší čas svojmu manželskému partnerovi, potrebujeme urobiť nasledujúce kroky:

  • Stanoviť si manželský čas ako prioritu (dať ho v srdci na prvé miesto pred všetko ostatné okrem Boha)
  • Plánovať si manželský čas dlhodobo (pri rozhodnutiach s dlhodobými dôsledkami – práca, bývanie) i krátkodobo (pri zostavovaní svojho ročného, mesačného, týždenného i denného kalendára)
  • Byť verným v dodržiavaní manželského času (nevzdať sa pri prekážkach, ktoré sa objavujú)
  • Odolať pokušeniam a odmietať ponuky, ktoré nás o manželský čas oberajú (vedieť povedať nie, keď sa objaví lákavá ponuka v čase, ktorý máme vyhradený pre seba)

Môj pracovný kalendár je ťažko skúšaný. S mojimi asistentmi však máme niekoľko zásad, ktoré sa snažíme dodržiavať. Napríklad jeden víkend v mesiaci mám celý vyhradený len pre rodinu, takže žiadne akcie. Tak isto si píšem do kalendára aj iné príležitosti, napr. sviatky mojej manželky či naše výročie. Ak mi niekto volá a pozýva ma v tom čase na nejakú akciu, bez dlhého vysvetľovania poviem, že nemôžem, lebo už niečo dôležité vtedy mám. Ak ide o kľúčovú ponuku a náš manželský čas by sa dal presunúť, najprv sa poradím s Martuškou a až keď súhlasí, manželský čas preplánujeme a ponuku prijmem.

Náš čas je totiž obmedzený. Do nášho kalendára sa nedajú donekonečna pridávať ďalšie úlohy a termíny. Aj balón môžete nafúknuť len do určitej miery. Keď ju prekročíte, praskne. Ak chceme dať prednosť nášmu manželstvu, musíme niečo v rebríčku priorít posunúť nižšie alebo úplne vypustiť. Napríklad pozeranie televízie alebo prednášku pre kresťanské spoločenstvo. Ak ide niečo do popredia, niečo musí ustúpiť do úzadia. To je biblický princíp, ktorý formuloval vo vzťahu k Ježišovi Ján Krstiteľ: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3,30).

Nabudúce sa pozrieme na ďalšiu vzácnu vec, ktorá nesmie chýbať pri budovaní manželského vzťahu – na dostatok síl.

Tento text je úryvkom z knihy Richarda Vašečku „A nikdy ťa neopustím“. Objednať si ju môžete v našom eshope Nakupujem+.



Komentáre