TOP

…aby sa Slovo stalo telom

Ježiš v jasličkách. Boh v našich srdciach. Ako sa dá „urobiť“, aby v nás prebýval Boh? Môžem pre to spraviť niečo konkrétne, aby som Bohu otvoril príbytok svojho srdca? Pýtali sme sa respondentov: Ako sa môže v mojom živote zrodiť Boh?

Je to moje rozhodnutie a postoj srdca – dovoliť Bohu, aby do môjho života vstúpil, možno po prvý raz a možno znovu a stále novým spôsobom. Dovoliť mu, aby vstúpil do každej situácie, aj do tej bolestivej a beznádejnej. Dovoliť mu narodiť sa uprostred každého neporiadku, chaosu a neistoty.

Moja túžba po jeho narodení v mojom živote je odpoveďou na jeho túžbu zachrániť ma. Ak mu to dovolím, môže sa narodiť niečo nádherné.

Dominik Gabriel – gospelový hudobník, pracovník s mládežou

 

Okolo Božieho narodenia v mojom srdci to pre mňa vždy bude tajomstvo. Čo ma však v tomto tajomstve premáha, je skutočnosť, že on sa v mojom živote chce a túži zrodiť.

Potrebujem mať srdce, ktoré ho očakáva. Ktoré túži po jeho zrodení vo mne. Ktoré je v tieto dni na neho zamerané. Myslím si, že Ježiš má rád spoločnosť ľudí, a preto by moje srdce nemalo byť prázdne od ľudí, keď príde. Ale viem aj to, že tam chcem mať menej miesta pre mňa a viac miesta pre neho. Seba sa budem zbavovať darovaním sa. Možností je mnoho. Podstatou toho, aby sa narodil vo mne, je moje dávanie sa jemu a druhým.

Keď sa zrodí, nechcem si ho ponechať pre seba a zamknúť ho hlboko vo svojej komnate. Chcem, aby ľudia vedeli, že sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán a je Boh s nami. Chcem, aby ho vo mne našli.

Myslím si, že jeho zrodenie sa udeje nenápadne a vo všednom okamihu. Príde ako dieťa a bude rásť. Lenže nenarodí sa iba vo mne. On túži, aby som ho nachádzala aj v druhých. V tých, s ktorými som denne, i menej často. I v tých menej príjemných, či v tých, pri ktorých strácam trpezlivosť. Pozýva ma nachádzať ho v týchto srdciach, kde niekedy zabúdam, že sa zrodil. A toto je pre mňa podstata radosti a pokoja. Že nielen ja prežívam toto hlboké tajomstvo a krásu zrodenia Boha v mojom živote. Ale aj moje sestry a bratia okolo mňa.

Timotea Šebeňová – učiteľka, sestra Kongregácie Dcér Božej Lásky

 

 

Veľmi jednoducho – skrátka tak, že sa človek rozhodne dať Bohu priestor vo svojom živote, aby tam mohol žiť. A On to urobí! Znamená to dať Bohu priestor v sebe. Odstúpiť „od seba“, a Boh pristúpi. A jeho život v nás začne pulzovať. Je to totiž túžba Boha, žiť v človeku a byť s ním intímne blízko. Najbližšie, ako je to možné. A to je naplnenie. Ak takéto uprázdnenie od seba človek Bohu urobí, odovzdá sa mu, dá mu k dispozícii svoj život a požiada o naplnenie, Svätý Duch človeka môže naplniť a začne ho motivovať k tomu, aby robil veci inšpirované Božími vecami. Tento Duch je sloboda a život a toto bude charakterizovať konanie človeka, v ktorom pôsobí. Tento Duch bude učiteľom a bude vysvetľovať učenie a život Pána Ježiša Krista človeku, ktorý to chce. Kto to bude nasledovať, dôsledne poslúchať a konať, čo ho Duch učí, bude v tom rásť a Boží život bude prekypovať a premieňať svet, kde žijeme. Tak sa zjaví Boží život medzi nami, tu na zemi.

Branislav Škripek – predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM), člen predsedníctva Kresťanskej únie

 

 

Znovu prežívame Adventné obdobie a blížia sa Vianoce, ale v liturgickom roku to nie je len prázdne pripomínanie si toho, čo sa udialo pred dvetisíc rokmi, keď Mária svojím „Fiat“ dáva Bohu k dispozícii seba, svoje telo. Vtelenie, to je Boží plán pre celé dejiny, lebo Kristus chce vstupovať do sveta aj cez nás. Slovo sa chce stať telom aj v mojom živote.

Slovo ako prísľub prichádza od Boha (aj my máme svoje zvestovanie) a ja idem vo viere naproti: Áno, chcem to, nech sa mi stane podľa tvojho slova! Tak prijímam Božie slovo, Božiu výzvu s pokorou a oddanosťou ako Mária. Pán Boh nepožaduje od Márie, aby ona ako Panna počala to dieťa, Boh jej dáva prísľub, že počne syna. To sa normálne v živote nestáva, aby Panna počala, ale Boh sľubuje, že sa to stane. Ako sa to stane? Mocou Božou, mocou Ducha Svätého, lebo Bohu nič nie je nemožné.

Boh nežiada od Abraháma, aby ako storočný mal s neplodnou manželkou Sárou dieťa, ale Boh sľubuje Abrahámovi, že dostane potomka. Naša viera potrebuje prísľub od Boha a Boh je verný. Tak môžeme ako Peter kráčať vierou po vode, lebo plne dôverujeme Pánovmu slovu: Poď!

Kresťanský život lásky je nadprirodzený život (milovať aj nepriateľov, všetkým odpúšťať, umierať sebe), čo z prirodzených síl nedáme. „Ale ak ešte žijem v tele, žijem z viery v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval…“ (Gal 2, 20) Takto vyznávame so sv. Pavlom a umožňujeme Kristovi vstupovať do tohto sveta cez nás. Takto aj cez toto Adventné obdobie sa snažím viac čítať a počúvať Božie slovo a ako Mária som otvorený na pôsobenie Ducha Svätého, aby sa slovo vo mne stávalo telom. Potrebuje však na to prijaté slovo určitý čas a trpezlivosť, aby sa mohlo zrodiť a tu mi veľmi pomáha zotrvávanie pri Márii s modlitbou ruženca. A potom prichádza krásna skúsenosť viery, lebo Bohu nič nie je nemožné.  

Michal Zamkovský – redemptorista pôsobiaci v Podolínci

 

Podľa mňa Boh – láska sa zrodí v každom jednom človeku, ktorý prejaví len najmenšiu túžbu po tom, že chce. Stačí si to dovoliť, a potom sa o to svoje srdce starať, živiť ho dobrými skutkami, dobrými myšlienkami, čestným životom, láskou…

Sima Martausová – speváčka

 

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2017

Vyštudovala sociálnu prácu a katolícku teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Obľubu v písaní našla cez denníčky, slohové práce a dlhoročné prispievanie do farského časopisu ŽiTo. Každú svoju doterajšiu prácu považuje za veľké požehnanie, či už to bola osobná asistencia chlapcovi pripútanému na vozík počas vysokej školy, práca lektorky v galérii a neskôr redaktorky Slovo+.

Jej srdce ožíva pri obdivovaní krásy, ktorú okrem umenia nachádza aj v nenápadných a všedných veciach či okolnostiach. Je manželkou a mamou troch dcér. Má rada mesto, v ktorom žije, bosé nohy a rozprávanie cez oči.