TOP

Aké je naše miesto v Jesseho strome?

Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama.

Dočítali ste až sem? Ste dobrí, ono to ešte pokračuje (Mt 1, 1 – 17). Keď sa v kostole číta úvod do Evanjelia podľa Matúša, väčšina ľudí vypne už po prvých troch menách. Predsa len, čo si z toho máme zobrať? Súbor mien, anonymných ľudí, Ježišových predkov. Nič zaujímavé, každý máme predsa nejakých predkov. Občas sme možno v detstve počúvali príbehy starkých, ktorí nám rozprávali o minulosti. O tom, ako pásli husi, o vojne, o komunizme. O Vianociach, kde namiesto salóniek viseli na stromčeku jabĺčka a vo farebných papierikoch boli zabalené kocky cukru. Ktovie, či aj Ježišovi rozprávali takéto príhody jeho starí rodičia – Joachim a Anna.

Lebo vlastne o tom asi to evanjelium je. Preto sa číta rodokmeň Ježiša Krista, aby nám pripomenul, že každý z nás má históriu. Každý z nás má predkov, za ktorých by sa hanbiť nemusel (napríklad taký Salmon by sa nám zišiel aj teraz). Alebo naopak, nájdu sa aj takí, ktorých by sme z rodokmeňa radi vymazali (kráľ Achaz bol fakt zaujímavá postavička, prečítajte si o ňom niečo). Občas sa v našej minulosti vyskytne slávny predok (ako kráľ Dávid) alebo niekto, kto spravil fakt veľkú chybu (opäť kráľ Dávid).

Škoda, že ten rodokmeň nepokračuje aj ďalej. Končí sa Ježišom Kristom a vieme, ako skončil ten – bez ženy, bez detí, línia vymiera „po meči“. Pozor, prichádza odhalenie storočia! Línia Ježiša Krista pokračuje. V každom jednom z nás. Všetci sme predsa dostali adoptívne synovstvo – sme dcérami a synmi Kráľa. Ako dobre, že Otec, Syn a Duch Svätý sú jedna a tá istá osoba. Áno, je to možno trochu zložitejšie na pochopenie, ale záver je fakt jednoduchý.

Každý z nás má miesto v rodokmeni Ježiša Krista. Je to jedno, či si pohan, mýtnik, márnotratný syn, politik, kuchár, mama, lekárka, ekonómka. Je jedno, či si spravil jednu chybu alebo tisíc. Najdôležitejšie to, či si prijal Krista za svojho Spasiteľa a Pána. Či sa dokážeš postaviť, požiadať o odpustenie a začať znova. A ak si to tak nespravil, Advent je ten najlepší čas vykročiť. Vykročiť a zaujať miesto v Jesseho strome, ktoré ti – ako Božiemu synovi, Božej dcére – právom patrí.

Komentáre