TOP

Aké miesto má Mária v živote kresťana?

O Panne Márii je napísané už veľké množstvo kníh. Je ženou, ktorá akoby stála v úzadí, a predsa je pre mnohých veľkou oporou. Čím je táto žena taká výnimočná? A v čom môže byť pre môj život prínosom?

Keď si prechádzame stránky Svätého písma, zistíme, že o Panne Márii tu explicitne nie je mnoho napísané. Oproti rozsiahlemu textu evanjelií sa naozaj dozvedáme o Božej matke len málo – dokopy iba pár viet. Prečo sa teda stala takou dôležitou? Na základe čoho je taká výnimočná? A ako mi môže byť nápomocná?


Mária sa spomína v celom Svätom písme

V prvom rade chcem podotknúť, že o Márii sa môžeme mnoho dozvedieť aj z iných textov Svätého písma. Už cirkevní otcovia totiž videli vo viacerých textoch Starého i Nového zákona obrazy Panny Márie. Považujú ju za naplnenie protoevanjelia z tretej kapitoly Knihy Genezis, ale tiež za archu zmluvy, ktorá nesie v sebe tabule zákona, Áronovu palicu a mannu.

Nemožno nespomenúť mladú ženu z Knihy proroka Izaiáša, ktorá počne a porodí syna. Ten bude Božím znamením, ktoré dokáže, že Boh je s nami. Ona je aj pravou Juditou či Ester, ktorá oroduje a bojuje za svoj ľud a poráža mocného nepriateľa. Tiež sa stotožňuje so ženou a kráľovnou z knihy Zjavenie apoštola Jána.

Tých obrazov je naozaj mnoho, ale teraz sa nechcem nimi zaoberať. Skúsme sa radšej pozrieť na tie texty, ktoré hovoria explicitne o tejto žene, ktorá dostala privilégium stať sa matkou svojho Stvoriteľa, a zamyslieť sa, aké miesto môže a má mať v živote kresťana.

Synoptici o Márii

Evanjelista Matúš spomína Máriu len akoby mimochodom. Píše, že bola zasnúbená s Jozefom a počala z Ducha Svätého. Následne, bez toho, že by ju osobne menoval, čítame, ako uteká spolu s Jozefom a Ježišom do Egypta pred Herodesom a ako sa s ním po istom čase aj poslušne vracia späť. Svätý Marek Máriu vôbec nespomína okrem zmienky o tom, že sa chcela stretnúť s Ježišom počas verejného účinkovania. V týchto dvoch knihách teda vystupuje ako nevýrazná, napohľad bezvýznamná postava. Ale je to naozaj tak?

Najviac píše o Márii svätý Lukáš. Je veľmi pravdepodobné, že sa osobne zhováral s Ježišovou matkou po tom, ako Kristus vystúpil do neba a na apoštolov bol zoslaný Duch Svätý. Hovorí totiž o detailoch, ktoré mohla poznať len Mária alebo niekto, komu sa s tým zverila. Lukáš ako jediný rozpisuje, čo sa stalo pri zvestovaní. Píše o tom, ako Boh poslal Gabriela za pannou zasnúbenou Jozefovi. „A meno panny bolo Mária“ (Lk 1, 27).

Mária teda nie je náhodnou osobou, ale vo večnom pláne Bohom vyvolenou ženou, na ktorú sa vzťahovali proroctvá Starého zákona, ktorú Boh dokonale poznal a povolal k spolupráci na svojom pláne. Tak Boh pamätá na každého jedného z nás! S každým z nás má dokonalý plán a každý je od večnosti zapísaný v jeho vôli. Je len na nás, či Bohu odpovieme na toto pozvanie.

Anjel oslovuje Máriu. Prvé slovo má v gréčtine širší význam než len pozdravenie. Chairé!“ znamená doslova: „Raduj sa!“ – a dôvod na radosť naozaj bol. Mária nás teda učí radovať sa, keď sa stretáme s Božou vôľou – je to jediný prostriedok, ako môžeme tento Boží dar (dar radosti) nadobudnúť: tak, že prijmeme do svojho života Božiu vôľu, lebo len ona spôsobuje skutočnú radosť.

 

 

Nazýva tiež Máriu milosti plnou a ubezpečuje ju, že Pán je s ňou. Niet divu, že Mária sa zamýšľala, čo má takýto pozdrav znamenať. Tu sa ukazuje Máriina nádherná pokora. Nikdy nezhrešila a predsa sa neodváži nazvať samu seba milosti plnou, to môže len Boh. Napokon, je to jedine jeho nekonečné milosrdenstvo, ktoré napĺňa človeka milosťou.

Mária však bola dokonale vyprázdnená od vlastného ega, preto mohla byť plná milosti. Učí nás, že Boh nešetrí milosťami, zlieva ich nekonečne veľa. Je však na nás, nakoľko naplníme naše srdce sebou a týmto svetom. Pretože čím viac ho vyprázdnime od sveta a od seba, tým väčšmi nás môže preniknúť Božia milosť.

Takéto stretnutie určite nebolo na dennom poriadku a tak sa Mária, pochopiteľne, zľakla. Anjel ju upokojuje a oznamuje tú najkrajšiu zvesť. V Márii sa má naplniť predpoveď príchodu Mesiáša. Počne nasledovníka Dávidovho trónu, ktorého kráľovstvo sa nikdy neskončí. Ako mohlo mladé dievča pochopiť, čo mu anjel hovorí? Určite už počula o proroctvách aj o Mesiášovi, ktorý má prísť, ale v žiadnom prípade nemohla plne pochopiť, čo anjel povedal.

Opäť nás však udivuje jej reakcia. Nežiadala znamenie ako Zachariáš (porov. Lk 1, 18), ktorý nedôveroval Božiemu poslovi. Spýtala sa jednoducho, ako sa to vlastne má stať, pretože sama bola zasvätená Bohu a s Jozefom spolu ešte nežili. Nepochybuje, že Božie slovo je pravdivé, iba sa zamýšľa nad tým, akým spôsobom sa naplní, pretože nepoznala prirodzený spôsob, ktorým by to bolo možné.

Učí nás tak dôverovať v Božiu moc a nepochybovať, že Boh má aj v nemožných prípadoch svoje spôsoby, ktorými môže splniť, čo prisľúbil. Podľa jej vzoru sa aj my môžeme pýtať: „Pane, ako chceš toto v mojom živote vyriešiť? Čo mám pre to spraviť ja?“

Anjel jej ďalej sľubuje, že na ňu zostúpi Duch Svätý a že dieťa bude Synom samého Boha. Myslíte si, že toto vyjadrenie už bolo pre ňu zrozumiteľnejšie? Má sa stať matkou svojho Stvoriteľa? Boh má Syna? A kto je vlastne Duch Svätý? Nie, nedostala odpoveď, ktorá by uspokojila jej nevedomosť. Ale pochopila, že Boh si to zariadi – a to jej postačilo. Dôverovala, že Boh má svoj plán a vie, ako ho zrealizovať. Súhlasila tak s anjelovým tvrdením, že Bohu nič nie je nemožné.

 

 

Aký nádherný vzor nám v tomto dáva! Nečakať, že vždy budeme všetkému dokonale rozumieť ani že všetko pôjde podľa našich predstáv. Radšej prijmime fakt, že Boh presahuje akúkoľvek našu predstavu o ňom a je Bohom prekvapení. Naučme sa dovoliť Bohu, aby nás zas a znova prekvapoval.

Reakcia Márie na anjelovu odpoveď je nádherná. „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Nerozumie, nevie, čo príde ďalej, netuší, ako to vysvetlí Jozefovi ani čo si povie okolie. No netrápi ju to. Boh povedal, že sa to má stať, a to jej stačí. Úplne sa ponára do Božej vôle a dôveruje jeho prozreteľnosti.

Nehovorí vo falošnej pokore: „Ale, Pane, veď sú aj lepšie ženy, radšej povolaj niekoho iného,“ ale prijíma Božie pozvanie na spoluprácu vo vykupiteľskom pláne. Boh povoláva každého človeka k veľkým veciam. Neraz sa však stane, že človek radšej ustúpi, povie si, že na to nemá, uverí, že sú na to lepší ľudia, a napokon pozvanie odmietne.

Často chceme žiť „na pol plynu“, ísť na minimum a stále si držať svoje istoty. Mária darovala celú seba a povedala Bohu: „Rob si so mnou, vo mne aj cezo mňa, čo chceš!“, pretože vedela, že Božia vôľa je to najlepšie pre ňu i pre iných. Mohla ustúpiť. Mohla odmietnuť. No vďaka tomu, že dôverovala, sa mohol narodiť náš Spasiteľ.

Aj ty môžeš „porodiť“ Boha pre tento svet! Neustupuješ však pred Božím pozvaním? Nerozmýšľaj až tak nad tým, či a ako to zvládneš, ale podľa vzoru Panny Márie povedz: „Hľa, služobnica Pána!“ a v tvojom živote sa začnú diať zázraky.

Nie náhodou svätopisec ukončuje túto pasáž slovami: „Anjel potom od nej odišiel.“ Znamená to, že okolo Márie sa od toho dňa nediali neustále zázraky, neobskakovali ju anjeli ani nič podobné. Mária vošla do šedej každodennej reality. Zrejme po celý čas nič nenaznačovalo, že syn, ktorého drží na rukách, ktorý neskôr pobehuje okolo nej a ktorý pracuje spolu s otcom v tesárskej dielni, je Synom samého Boha.

 

Neurobil jediný zázrak, nevieme o žiadnom špeciálnom znamení. Tridsať rokov sa pripravoval na verejné vystúpenie. A predsa, po tridsiatich rokoch Mária hovorí Ježišovi na svadbe v Káne: „Nemajú víno“ (Jn 2, 3). „Urob s tým niečo, lebo viem, že ty môžeš!“ Nie je to úžasné? Po tridsiatich rokoch stále verila anjelovým slovám, že porodila Božieho Syna. Kde je naša dôvera, keď máme vydržať pár mesiacov, týždňov alebo dní v smútku, chorobe či neistote?

Mária dôverovala tridsať rokov – nech je nám teda v tomto posilou a vzorom. A tak ako prorocky povedala Alžbeta naplnená Duchom Svätým – naozaj, „blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Nezapochybovala. Ani vo chvíľach neistoty, bolesti či utrpenia.

A práve vďaka tomu ešte mocnejšie zaznieva jej Magnifikát: „Velebí moja duša Pána…“ (Lk 1, 46) Predpovedá v ňom všetko to, čo sa naplní vďaka Ježišovmu poslaniu. Uvedomuje si svoju nehodnosť tejto veľkej milosti a vyhlasuje Boha za hodného všetkej chvály. Lebo len v jeho sláve bude ona blahoslavená, pretože on robí všetky veľké veci a bez neho by aj ona sama bola ničím.

 

Zároveň sa raduje, že Boh obracia neprávosti tohto sveta a tak zachraňuje ľudstvo pred následkami hriechu. Plač premení na radosť a nasýti hladných. A to všetko preto, že „pamätá na svoje milosrdenstvo“ (Lk 1, 54). Akým protikladom je Panna Mária k zmýšľaniu tohto sveta! Koľkokrát chceme my zožať všetku slávu, byť na prvom mieste, postaviť sa na Boží trón a tešiť sa tak posluhovaniu iných. Mária stojí pokorne sklonená pred Božím majestátom a neustále ukazuje naňho.

Preto automaticky prednáša každú modlitbu, ktorú smerujeme k nej, Bohu, posilnenú svojím príhovorom. Ona nikdy netúžila po prvom mieste, pretože na prvom mieste bol u nej vždy Boh. A práve z tohto dôvodu ju diabol tak nenávidí – ona zaujala v nebi jeho miesto pre svoju bezhraničnú pokoru. V tomto nám teda môže byť veľkou pomocníčkou – s ňou sa naučíme postaviť Boha v našom živote vždy na prvé miesto.

Svätý Lukáš ďalej opisuje udalosti pôrodu, obriezky a hľadania Ježiša v Jeruzaleme. Všetky tieto tri skutočnosti spája jedna dôležitá myšlienka. Že hoci Mária nerozumela veciam, ktoré sa diali okolo Krista, vždy zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. Lk 2, 51). Už pri prvých chvíľach Ježišovho života počúvala o tom, že jej syn má byť Spasiteľom, no vypočula si aj trpké proroctvo o tom, že jej dušu prenikne meč bolesti, a tiež, že Ježiš má Otca úzko spätého s chrámom.

Všetky tieto veci ju presahovali, no ona stále nad tým všetkým uvažovala. Sme aj my ochotní odovzdať Bohu kormidlo nášho života a nemať stále potrebu všetkému rozumieť? Vieme nad Božím slovom rozjímať a uvažovať, čo znamená pre náš život? Sme schopní hľadieť na každú udalosť, ktorá nás stretne, ako na prejav Božej prozreteľnosti? Ak nie, prosme o pomoc Máriu. Ona nás tomu učí – učí nás hľadieť na náš život očami viery.

 

 

Skutky apoštolov

Tu Lukáš končí so svojimi správami o Márii. Najbližšia a posledná správa od neho je až na začiatku Skutkov apoštolov, kde píše, že bola blízko pri apoštoloch a zotrvávala s nimi na modlitbách (porov. Sk 1, 14). A tak zotrváva na modlitbách aj s nami. Očakáva s nami príchod Ducha Svätého a je naším spájajúcim prvkom. Nezabudnime, že Mária sa nemodlí iba za nás, ale aj spolu s nami.

Doplnenie svätého Jána

No a napokon spomeňme aj svätého Jána, ktorý prináša o Márii ďalšie informácie. Ako prvé hovorí o už nami spomenutej udalosti v Káne Galilejskej. Naznačili sme, že Mária vyslovila po tridsiatich rokoch temnej noci šedej každodennosti skalnú dôveru v božstvo svojho syna, ktorý môže zachrániť danú situáciu.

A hoci jej syn hovorí: „Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2, 4), na jej príhovor urobí zázrak. Mária je teda veľmi mocnou orodovníčkou. Mnohí svätci sa neboja s istotou vysloviť, že nie je možné, aby syn v čomkoľvek nevypočul svoju matku. Utiekajme sa k nej vo všetkom a nebojme sa prosiť Boha prostredníctvom jeho matky. Ona sa totiž stará o naše potreby a všíma si našu núdzu – ako to bolo aj v Káne.

Táto pasáž je však dôležitá ešte pre jednu vec. Stojí v nej totiž jediná veta, ktorú Mária vysloví smerom k ľuďom! Doteraz sa prihovárala vždy k Bohu (buď priamo, alebo cez jeho posla). Tentoraz sa však obracia na ľudí. A preto myslím, že slová: Urobte všetko, čo vám povie! (Jn 2, 5) neadresovala len obsluhujúcim na svadbe, ale nám všetkým.

Možno práve preto chcel Duch Svätý, aby to boli jediné Máriine slová v Písme nasmerované na nás, aby rezonovali a boli akýmsi „testamentom“ Márie pre celé ľudstvo. A naozaj, dokonale vyjadrujú Máriin postoj a poslanie. Vždy a zakaždým opakuje túto vetu, pretože vie, aké dôležité je pre nás jej naplnenie. „Rob to, čo chce od teba Boh! Plň všetko, čo ti povie! Dôveruj mu, aj keby žiadal napohľad zbytočné či nemožné veci!“

Tamojší služobníci naplnili Máriinu výzvu. Keď ich totiž Ježiš žiada naplniť nádoby vodou, „naplnili ich až po okraj (Jn 2, 7) – splnili všetko, čo bolo v ich silách, a to v maximálnej možnej miere. To všetko boli dôvody, pre ktoré sa zázrak udial. Preto nezabúdajme na túto Máriinu výzvu a pamätajme, že nás neustále povzbudzuje k plneniu Božej vôle – vo všetkom! A nielen povzbudzuje, ale aj to sama robí a je nám tak živým príkladom.

Posledným miestom, kde sa v evanjeliách spomína Kristova matka, je Kalvária. „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka…“ (Jn 19, 25) Mária nepovedala svoje „fiat!“ iba pri zvestovaní. Opakovala ho dennodenne – keď sa Ježiš narodil, keď si vypočula Simeonovo proroctvo, keď utekali spolu do Egypta, keď sa Ježiš stratil, keď žila dennodenne po synovom boku, keď ju opustil a začal verejnú činnosť, a napokon aj vtedy, keď ho videla niesť kríž, keď ho naň pribíjali, keď sa mu posmievali a nenávideli ho všetci naokolo a keď ho opustili tí, pre ktorých obetoval svoj život a ktorí tvrdili, že ho milujú.

Vtedy stála pod krížom a v srdci odovzdávala všetko Bohu. Dôverovala, že toto nie je koniec, že to nemôže byť Božie posledné slovo. Nežiadala Ježiša, aby zišiel s kríža. Radšej ho podporovala, aby dokončil Božiu vôľu celú, i keď trpela spolu so synom a meč prebodával jej srdce. Nikto nezažil toľko bolesti ako práve Mária. Je nám vzorom odovzdanosti a dôvery v Boha aj v tých najťažších chvíľach. Učme sa od nej a prosme ju o silu vytrvať v nesení kríža až do konca, aby sme mohli aj my zakúsiť zmŕtvychvstanie.

Mária – naša Matka

Napokon, nezabudnime na Ježišov testament. Vo svojich posledných chvíľach pozemského života odovzdal svoju matku apoštolovi Jánovi a v ňom ju ustanovil za Matku nás všetkých. Za kým teda má ísť dieťa, keď ho niečo trápi, ak nie za matkou? Máme Matku, ktorá je Božou matkou, ktorá je Kráľovnou neba i zeme.

Nikto z nás nie je sirota, nikto nemôže povedať, že mu nik nerozumie. Mária je matka, ktorá rozumie našim starostiam a trápeniam. Vie, čo prežívame, a stojí pri nás v každej chvíli. A nielen to. Prosí za nás svojho syna, modlí sa za nás i s nami, vyprosuje nám všetky potrebné milosti, pomáha nám niesť kríž, povzbudzuje nás k plneniu Božej vôle, potešuje nás v trápeniach, raduje sa spolu s nami a neexistuje nič, čo by s nami neprežívala.

Pamätajme teda, že v každej životnej situácii sa môžeme ukryť pod Matkin plášť, nájsť posilu v jej objatí a priblížiť sa cez ňu k Pánovi.

Veľkosť Panny Márie

Nikde v Písme nestojí, že by Mária urobila zázrak. Ani neevanjelizovala žiaden národ. Povedala len veľmi málo slov a zrejme nikto z jej okolia ju nepovažoval počas Ježišovho života za dôležitú. A predsa – stala sa Kráľovnou anjelov a svätých, Preblahoslavenou, Matkou všetkých národov. Prečo je taká veľká svätá? Pretože nikdy a v ničom nepovedala Bohu „nie!“ – a to je podstata svätosti: plnenie Božej vôle.

Titulná fotka: nationalgalleryimages.co.uk



Komentáre