TOP

Ako a prečo sa má otec podieľať na kresťanskej výchove detí?

Začalo sa to v deň D, keď si po boku svojej nastávajúcej prehlásil, že chceš prijať deti a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a cirkevných zákonov. Pri krste dieťaťa si na seba vzal ďalšie záväzky. Spomínaš si, otec, že si sľúbil podieľať sa na kresťanskej výchove svojich detí?

Zaviazal si sa vychovávať svoje dieťa vo viere, aby zachovávalo Božie prikázania a milovalo Boha i blížnych. Ono bolo do života vyslané s prísľubom, že mu budeš pomáhať slovom i príkladom, aby si do večnosti prinieslo nepoškvrnenú dušu. Cirkev ťa tiež ústami kňaza požiadala dbať o to, aby tvoje dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom a vytrvalo vo viere až do konca. Sľub je daný. Nechaj sa inšpirovať, ako možno byť prítomný pri kresťanskej výchove.

 

Modli sa s deťmi. Potrebujú to. Tvoja prítomnosť pri spoločnej modlitbe je kľúčová, pretože ty si kľúčový. Pre deti si symbolom sily, bezpečia a s obdivom k tebe vzhliadajú. Ak ty vzhliadaš k niekomu väčšiemu, čítajú v tom silné posolstvo, že je v poriadku cítiť sa zraniteľný, nebyť najsilnejší a byť odkázaný na iných. Skús sa s nimi modliť pravidelne, každý deň. Iste, starostlivý otec rodiny má vždy veľa dôvodov, pre ktoré by potreboval spoločnú modlitbu len dnes vynechať. Lenže práve tým, že sa dokážeš kvôli modlitbe odtrhnúť aj od vážnych dospeláckych povinností, vydávaš dôležité svedectvo o tom, nakoľko vážne to s Bohom myslíš.

 

Buď uveriteľný. Hodnota tvojej prítomnosti pri spoločnej modlitbe porastie tým vyššie, čím viac budeš autentický. Vyvaruj sa toho, aby u teba existovali dva typy modlitby – tá s deťmi a tá skutočná. Nemusíš pred deťmi rozprávať Bohu všetko to, čo s ním preberáš pri súkromnej modlitbe. Formu modlitby je potrebné prispôsobiť veku a zrelosti detí. Postoj úprimnosti nech je však vždy jej uholným kameňom. Nech i najprostejšia modlitba zrkadlí to, čím je práve naplnené tvoje srdce. Pros Boha o pomoc do toho, čo ťa v blízkej dobe čaká, ďakuj za to, čo sa ti v tento deň podarilo, popros o odpustenie toho, čo si dnes nezvládol, alebo mu len porozprávaj, čo ti dnešok priniesol. Daj si pozor, aby deti namiesto tvojho rozhovoru s Bohom nevideli len akési divadielko v zbožnom prestrojení. Ak sa bez zmeny reprízuje už týždne, hoci dni sú jasnejšie aj tmavšie, vydarené i „spackané“, spoločná modlitba bude skôr prázdnou rutinou než tvojím svedectvom o živom Bohu. To, že deti sa najviac učia napodobňovaním, je svetu dobre známe. Dávaj tým svojim príklad takej modlitby, akú by si chcel aj po rokoch započuť cez pootvorené dvere študentskej izby.

 

 

Nebuď duchovný minimalista. Nerob len to, čo musíš, čo treba, čo sa patrí. Umožni deťom vnímať, že vzťah s Bohom prežívaš veľmi prirodzene, mimo hraníc ciferníka a bez diktatúry kalendára. Nech zažívajú, že viera je spontánne včlenená do tvojich dní. Že dnešok ani dovolenkový deň nie sú o nič menej hodné Božej blízkosti ako Vianoce či prvý piatok v mesiaci. Že nielen ráno a večer, ale každý okamih dňa je vhodný na čas s Bohom. Pravidelné pristupovanie k sviatostiam, účasť na duchovnom programe, čas na duchovnú literatúru, modlitba pred jedlom, pri kostole, počas jazdy autom, pred vážnym rozhodnutím či pred prácou, ale aj v prípade náhlej potreby hocikedy cez deň. Zasievaj a zveľaďuj v deťoch silné presvedčenie, že to stojí za to, aby sa ich malý svet na chvíľu zastavil pred Stvoriteľom vesmíru. Aby sieť utkaná z takýchto strelných modlitieb mohla vnášať pevnosť a bezpečie Božej prítomnosti aj do ich dní.

 

Buď ich prvým duchovným vodcom. Rozprávaj im o Bohu, kým žijú v domnení, že ocko všetko vie a nikdy sa nemýli. Zrozumiteľne im vysvetľuj, keď sa začnú pýtať. Maj odvahu pravdivo argumentovať a hájiť Krista a Cirkev, ak budú pochybovať, namietať alebo znevažovať všetko spojené s Cirkvou. Buď im nablízku duchovnou radou, keď sa zoznamujú s utrpením, prehrou, zradou alebo aj so sebou samým, ale aj vtedy, keď sa im darí. Uč ich postoju odovzdanosti do Božej vôle a vzbudzuj v nich dôveru, že Boh sa vždy postará. A najmä, vždy, keď máš možnosť, povedz im o prejavenej Božej moci vo svojom živote. Nech vedia, že to o Bohu nie je len rozprávka, ale že je reálny a živý. Aby si to všetko v pravý čas dokázal, pracuj na sebe. Neuspokoj sa s tým, že niečomu nerozumieš. Študuj, zaujímaj sa, pýtaj sa – aby si mal kapacitu vysvetliť alebo usmerniť deti v križovatkách, v ktorých ide o veľa. Ak ťa budú poznať ako toho, ktorý dobre rozumie praktizovaniu svojej viery, rady sa nechajú tebou viesť.



Komentáre