TOP

Ako nevychovať budúceho manžela

Oficiálne štatistiky aj stret s realitou mladých nie sú nijako radostné: do manželstva sa veľmi nevrhajú. A povinná jazda prvého svätého alebo aj birmovky na to nemá žiadny vplyv. Hovoria, že bez papiera je to lepšie, menej zraňujúce, slobodnejšie a že manželstvo pre nich nie je uveriteľná ustanovizeň. Sex funguje, deti prichádzajú, peniaze si podelia a byt si už kúpia aj „hromádkovo“. A nám, rodičom, nejako ostáva zemiak v krku.

Svedomie vzoru, kde si?

Sme zdesení. Rozčúlení aj rozčarovaní. Nerozumieme. Apelujeme. Argumentujeme. Dvíhame nad hlavu Písmo a dokumenty Cirkvi. Oháňame sa Bohom a jeho plánom. Hovoríme o logike a zodpovednosti. O pokračovaní rodu a pravidiel života. Ako to takto môžeš? Čo nevieš, že…? Napriek tomuto moru slov a hlasným vojnám je často tento cirkus v čase rozhodovania sa našich dospievajúcich a dospelých detí o živote so svojím vyvoleným… zbytočný. Už sú ohnutí a rastú nakrivo. A – čo je potrebné, hoci bolestné si priznať – nie sú celkom vinní za to, že sa na manželstvo dívajú tak, ako sa dívajú.

Vzorom sme im totiž mali byť my – najviac, ak sme ich rodičmi, bez výnimky tí, čo sme manželmi a stretávame sa s mladými možno len vo výťahu alebo v obchode. A niet ospravedlnenia pre nikoho – ak akýmkoľvek spôsobom spochybňuje a nahlas píli konár manželstva. Jednoduchá otázka teda najprv znie: Je možné z nás cítiť, že manželstvo je úžasné?

Ticho, v ktorom potrebujeme a máme pravdivo zostať, prerážajú možno nikdy nevypovedané otázky mladých o ich videní a zážitku manželstva. Učia sa príkladom. Čo by nám vykričali?

Otázky na telo

Prečo ste stále zdôrazňovali, že ste sa brali v kostole, keď ste doma o Bohu takmer ani „nešpitli“?

Prečo sme nikdy nepočuli hovoriť o tom, že Boh je súčasťou vášho manželstva?

Prečo sme vás nikdy nevideli modliť sa spolu a prosiť na kolenách o pomoc pre váš vzťah a rodinu?

Prečo ste nám neboli vzorom modlitby a prečo sme ju odbrblali iba na Vianoce a na pohrebe starej mamy?

Prečo ste ani v tú nedeľu nesedeli spolu v kostole, ale každý na opačnom konci?

Prečo sme nezažili, čo je to žehnať svojmu manželovi a hovoriť o ňom ako o prorokovi, kňazovi a kráľovi v rodine?

Prečo sme necítili, akú neskutočnú úctu k svojej manželke má jej manžel?

Prečo sme namiesto skutočnej pravdivej podriadenosti v láske zažívali hádky o to, kto má pravdu a podľa koho sa bude čo robiť?

Prečo sme počuli posmech, keď sa čítalo čítanie z Pavlovho listu o tom, že muži majú milovať svoju manželku ako Kristus miluje Cirkev?

Prečo ste nám nikdy nevysvetlili, akú úžasnú úlohu má v manželstve Kristus?

Prečo sme mali pri vás pocit, že sa Cirkev mýli a týra ľudí, ak vymyslela manželstvo ako nerozlučný zväzok a trvá na vernosti až po hrob?

Prečo sme neboli svedkami vašej jednoty srdca a duše, ale zápasu o to, kto bude na vrchu?

Prečo sme vídali teba, otec, v opojení alkoholu, alebo ako gamblera a závisláka, ktorý nepoznal blížneho svojho po príchode domov?

Prečo sme museli byť svedkami žiarlivosti a podceňovania našej mamy, jej bolesti a strachu, ktoré v nás vyvolalo domnienku, že manželstvo je strašne zlá vec?

Prečo ste nikdy nechceli prijať viac detí ako jedno, dve, hoci sme túžili po súrodencoch a radšej ste nám kúpili psa/počítač/bicykel?

Prečo ste nám nič neprezradili o predmanželskej a manželskej čistote, o úcte voči telu a osobe toho druhého?

Prečo sme sa nikdy nebavili o sexualite a jej dare a prečo sme vnímali, že obchádzate túto tému ako hnilé jablko?

Prečo sme namiesto toho dostali striktný predpis neotehotnieť a neskúšať, ale bez vysvetlenia, prečo by sme to nemali robiť?

Prečo sme nikdy nezažili, že ste jeden pre druhého najväčším darom a že najkrajší čas je vždy ten, keď ste spolu?

Prečo sme vás nepočuli oslovovať sa navzájom nežne a s láskou po mene, ale namiesto toho v lepšom prípade „hentá“ či „ten“?

Prečo sme počúvali čo len od jedného z vás sťažnosti a hundranie na svojho manžela/manželku a prečo sme zažívali zhadzovanie jeho/jej úlohy a jedinečnosti pred nami?

Prečo sme nevideli vaše odpúšťanie si, prijímanie sa, ale namiesto toho sme trpeli v sterilnom tichu, ktoré šlo vybuchnúť nevypovedanými emóciami, zraneniami, bolesťou a neprijatím?

Prečo ste namiesto riešenia problému buchli jeden či druhý dvermi a akurát ste zakričali, že to nemá s tým druhým zmysel?

Prečo sme videli divadlo pred inými a doma peklo? Prečo „vonku“ bol on skvelý manžel, ona krásna a očarujúca manželka a doma to boli úhlavní nepriatelia?

Prečo sme nevideli, ako si bežíte v ústrety po návrate z práce, ako zaspávate v objatí, ako sa k sebe pritúlite či ako si dáte bozk len tak?

Prečo sme mali pocit z vášho správania, že manželstvo je hrobom lásky, vášne, erotiky a porozumenia?

Prečo vám jednému či druhému bola prednejšia kariéra, krása, kamaráti a kamarátky, koníčky, ba aj „svätá“ činnosť pred tým, komu ste povedali „áno“?

Prečo sme vás počuli hrubo rozprávať (steny majú uši) o sexualite a o vašich nárokoch, ktorých predstava nás desila práve pre spôsob privlastnenia si tela toho druhého?

Prečo sme tak málo cítili, že manželstvo je najúžasnejšia vec na svete, ktorá sa vám mohla prihodiť?

Prečo sme vás tak málo, ak vôbec, videli držať sa za ruky a cítiť z vás spolupatričnosť?

Prečo ste s nami tak málo hovorili o nádhere manželstva, o tom, ako sa naň dobre pripraviť, čo je dôležité pre muža a ženu v ich prežívaní manželstva?

Prečo sme pri vás stratili rozprávkové ilúzie a predstavy, že po svadbe ozaj žijú manželia šťastne, až kým nepomrú?

Hore srdcia, na kolená…!

Mysleli sme si, že deti nevidia, nepočujú…, že tomu nerozumejú, že ešte majú čas. Ale ony vnímajú a nasávajú ako špongia od prvého momentu počatia atmosféru lásky – alebo nelásky.

PR manželstva zmeníme a túžbu po ňom vzbudíme práve tým, ak ho budeme žiť podľa Božieho receptu – tak, aby nikdy v žiadnom mladom nemusela padnúť ani jedna (alebo akákoľvek podobná otázka) z tých hore. Tak, aby pri pohľade na nás ako manželov iní žasli, že manželstvo je skutočne dar a požehnanie. Tento pohľad a zážitok je prudko nákazlivý. Koľko nás je takto inšpiratívnych?

Ak ste zlyhali, hore srdcia, na kolená – ešte sme neprehrali, s nami je Boh! Znovu začínajte každý deň žiť pred svojimi deťmi predovšetkým, ale aj pred kolegami, susedmi, známymi… manželstvo ako radosť a dar. Verte, jedine takto sa skóre obráti.

Komentáre