TOP

Ako podporiť ženu po spontánnom potrate?

Niekedy nezáleží na tom, čo poviete, ale čo nepoviete.

Autor: Sam Guzman

Tehotenstvo je požehnanie, o ktorom hovoríme radi. Nevieme sa ho nasýtiť. Stále sa pýtame na meno, nakupujeme ružové šatôčky a pýtame sa, kedy to už bude. Avšak keď žena potratí, je to tragédia, ktorá nám z jazyka zoberie všetky slová. Zrazu nevieme, čo povedať alebo urobiť. Niektorí sa cítia zvláštne, keď o tom hovoria, ba ani netušia, ako pomôcť. A niektorí sa tým zas veľmi nezaťažujú.

Na sviatok Zjavenia Pána som vo svojej farnosti slúžil omšu za všetky naše nenarodené deti. Farníkov som vyzval, aby mi povedali, ako sa mali volať, aby sme sa za ne mohli modliť po mene. Čakal som, že sa mi ozve tak do desať ľudí. Napokon ich však bolo vyše päťdesiat. Po omši sa mi jedna z matiek zverila, že si nemyslela, že vďaka jednoduchému spomenutiu mena jej bábätka pocíti takéto uzdravenie a úľavu.

Počet rodín, ktoré prežili spontánny potrat, je väčší, než si myslíme. Štatistiky ukazujú, že až jedno zo štyroch tehotenstiev sa končí spontánnym potratom. Sú to zarážajúce čísla, no najhoršie na tom je to, že v radosti a nadšení z tehotenstva nikomu ani nenapadne, že sa to môže stať aj jemu.

Rozprával som sa so zdravotnou sestrou Melanie Schwobovou, ktorá vedie podpornú skupinu pre páry, ktoré takto prišli o dieťa. Pracuje aj v úrade, ktorý pomáha v takýchto prípadoch a do rodín posiela zdravotné sestry, kaplánov a sociálnych pracovníkov. Podpora týchto rodín je blízka jej srdcu, aj ona sama potratila. Hovorí: „Myslela som si, že rozumiem tejto strate, avšak kým som ju nepocítila na vlastnej koži, neuvedomovala som si, aké je to ťažké.“ A ďalej vysvetľuje, prečo je také dôležité, aby sme podržali jeden druhého v smútku. „Ľudia, ktorí hľadajú pomoc, sa uzdravia rýchlejšie a lepšie. Nie, nezabudnú, ale naučia sa s tou tragédiou žiť.“ Keď som si uvedomil túto obrovskú potrebu, zrodila sa vo mne otázka: Ako môžeme pomôcť?

Ponúkam vám zopár nápadov, ako podporiť rodiny, ktorým sa prihodilo takéto nešťastie.

 

Neracionalizujte

Začnime tým, čo nerobiť. Ak chcete hovoriť štýlom „aspoň…“, radšej ani nezačínajte. Napríklad, nehovorte toto: „Aspoň to môžete skúsiť znova,“ alebo: „Aspoň máte ostatné deti.“ Nesnažte sa to racionalizovať. Lepšie je počúvať a povzbudiť rodičov, aby o tom hovorili. Stále zdôrazňujte, že na ich dieťati záleží.

 

Prineste jedlo

Je to jednoduché gesto, ktoré

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre