TOP

Ako prežívať Pôst počas pandémie: Príprava na Veľkú noc v rodine

Pôstne obdobie začalo. Ono tu však nie je samo pre seba. Je tu preto, aby nás upriamilo na Veľkú noc.

Film „Umučenie Krista“ od Mela Gibsona z roku 2004, ktorý zobrazoval posledných 12 hodín Ježišovho pozemského života a krátku scénu vzkriesenia, rozpútal okolo seba vášnivú diskusiu. Niektorí diskutujúci vyjadrili názor, že sa im viac páčili iné spracovania evanjelia, ktoré neboli také drastické a v ktorých zaznelo viac Ježišových slov: jeho nádherné podobenstvá, blahoslavenstvá a múdre odpovede farizejom. Zaujala ma odpoveď jedného diskutujúceho: „To všetko je pekné, ale Ježiš nás nevykúpil svojimi slovami, tým, čo povedal, ale svojimi činmi, tým, čo urobil – že za nás zomrel a vstal z mŕtvych!“

Počas celého roka si pripomíname Ježišove slová, jeho zázraky a stretnutia s ľuďmi. Ale na Veľkú noc znova a znova prežívame to najdôležitejšie, čo Ježiš pre nás urobil, čím nás zachránil – jeho smrť a zmŕtvychvstanie.

Veľká noc je vrcholom toho, čo pre nás urobil Kristus, vrcholom všetkého, čo slávi Cirkev. Nič väčšieho a dôležitejšieho v kresťanstve nemáme!

Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil život. Preto veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roku. A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roku.“ (VSLR 18)

Preto potrebujeme upriamiť svoje srdce a svoju pozornosť, i srdcia a pozornosť našich detí, na Paschu, na Veľkonočné trojdnie. Vianoce a iné sviatky sú fajn, ale Veľká noc je top! Nie je to jeden zo sviatkov, je to Sviatok sviatkov, sviatok s veľkým S. Nemôžeme ho prejsť len tak, ako ďalší v poradí. Musíme mu dať absolútnu prioritu. Ale nestresujte sa. Cirkev nám ho „servíruje“ každý rok. Vy aj vaše deti ho môžete prežívať každý rok znova a znova. Preto sa nebojme, ale zároveň nepremárnime príležitosť ísť aj tento rok v slávení Veľkej noci ďalej a hlbšie.

Ako píše svätý Pavol: „Napomíname vás,  aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 1 – 2) Veľká noc je ten najexkluzívnejší milostivý čas, sú to tie najmocnejšie dni spásy.

 

 

Veľká noc (Pascha) nie je súkromným slávením jednotlivca, ale slávením rodiny. Je to starý židovský sviatok, ktorý im prikázal sláviť Boh so slovami: „Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to príkaz, ktorý platí pre teba a pre tvoje deti naveky! Aj potom, keď vojdete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, takto zachovávajte tento zvyk! A keď sa vás opýtajú vaše deti: „Čo to máte za zvyk?”, vy odpoviete: „To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.“ (Ex 12, 24 – 27)

Slávenie Veľkej noci v rodine je zamerané na odovzdávanie viery z generácie na generáciu. A to je v prvom rade úloha pre rodičov, nie pre pána farára či katechétov. Odpovedať deťom na otázku, prečo vlastne slávime tieto sviatky, majú rodičia ako prví.

V našej rodine i v našom spoločenstve máme s tým veľmi dobrú skúsenosť. Deti sa na to tešia a spomínajú celý rok. Veľa vecí, o ktorých len počuli z čítaní v kostole, od katechétov na náboženstve alebo od rodičov, tu môžu vidieť a prežiť oveľa konkrétnejšie a jasnejšie. Deti prežijú Ježišovu paschu spolu s ním. Stolujú s ním pri Poslednej večeri, bdejú s ním v Getsemani, nesú s ním jeho kríž na krížovej ceste, prežijú obrady jeho smrti, v tichu stoja pri jeho hrobe, radujú sa z jeho vzkriesenia počas Veľkonočnej vigílie.

Som presvedčený, že aj Ježiš chce sláviť Veľkú noc s nami a s našimi deťmi. A že aj pre nás platia slová, ktoré povedal pred smrťou svojim najbližším, svojim milovaným učeníkom: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka.“ (Lk 22, 15)

Z prežívania Veľkej noci, keď som bol malý ja, si pamätám hlavne dve veci. Večeru na Bielu sobotu po obradoch a oblievačku v pondelok. Rodičia nás síce vodili na všetky obrady od Zeleného štvrtku a ja som na nich pravidelne miništroval, ale Veľká noc, to bola pre mňa ako malého chlapca najmä okružná jazda po príbuzných na Veľkonočný pondelok so starým otcom, ktorý pochádzal z trinástich detí. Dalo by sa povedať, že Veľká noc pre mňa vtedy začala v sobotu večer a skončila v pondelok poobede.

V našej rodine to máme inak. Pre nás Veľká noc začína omšou a večerou vo štvrtok a vrcholí obradmi, chválami a agape v noci zo soboty na nedeľu. Oblievačka v pondelok je len voliteľný doplnok, podľa chute a okolností. Nič proti oblievačke či šibačke, ale Veľká noc pre nás nie je „šibi-ryby“, ale Pascha.

 

 

Na rodinné slávenie nie sme v kresťanských rodinách až tak zvyknutí. Máme oficiálne bohoslužby v kostole a potom súkromnú modlitbu doma. To v kostole sa mnohým zdá pre rodiny s deťmi príliš oficiálne a neosobné, a to doma by asi nenazvali slávením. Často sú to skôr nejaké tradičné zvyky, plus nejaké formulované modlitby, napr. pred jedlom.

Naproti tomu u Židov bolo (a je) rodinné slávenie úplne normálne. Môžeme sa inšpirovať. Boh im prikázal: „Desiateho tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si zaobstará spolu so svojím susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho si máte zadovážiť baránka, koľko kto z vás zje.“ (Ex 12, 3 – 4)

Priznávam sa, že Veľkú noc mám radšej ako Vianoce. A hoci Vianoce sú pokladané tradične za rodinné sviatky, z hľadiska prežívania a odovzdávania viery v rodine je pre mňa “jednotkou Veľká noc.

Veľká noc je už od podstaty zameraná práve na odovzdávanie viery deťom. Je svedectvom o tom, čo pre nás urobil Pán: „A keď sa vás opýtajú vaše deti: „Čo to máte za zvyk?“, vy odpoviete: „To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril“.“ (Ex 12, 26 – 27) Veľkonočné trojdnie nie je teda v prvom rade liturgická špecialita pre teologicky vzdelanú elitu, ale veľké pozvanie k rodinnému sláveniu. S manželkou sme vyštudovaní teológovia a máme kvalitnú liturgickú formáciu, ale mnohé z veľkonočného tajomstva sme pochopili až vďaka deťom: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Lk 10, 21)

Vždy sme robili všetko preto, aby sme sa mohli s deťmi zúčastniť liturgických slávení Veľkonočného trojdnia. Niekedy to bolo naozaj náročné, ale neľutujeme. Našou ambíciou bolo podľa možností zúčastniť sa slávení ako celá rodina. Museli sme sa na to dôkladne pripraviť a udržiavať disciplínu. Aj preto, aby sme neboli bezohľadní voči ostatným účastníkom.

Nikdy sme však Veľkú noc neprežívali izolovane. Vždy sme ju slávili v kruhu nášho kresťanského spoločenstvav aktívnej službe vo farnosti.

Slávenie Paschy je vyznaním viery. Oci, mami, prečo to robíme? Pretože veríme. A prečo to robíme takto neobyčajne? Pretože to, čomu veríme, je neobyčajné, výnimočné, hodné veľkej oslavy. Je tu priestor na poznávanie Pána, otázky a objavovanie odpovedí. Pre mňa samého je to každý rok nové zblíženie sa s Ježišom v jeho umučení a smrti. A to potom vedie ku vzkrieseniu a k novému životu.

* * *

Inšpiráciu a návod, ako sláviť Veľkú noc v rodine, nájdete aj v knihe Pôst a Veľká noc v rodine. Kniha ponúka rodinám s deťmi praktické námety na obdobie už od Popolcovej stredy, cez Pôstne obdobie,  Veľkú noc, až do nedele Zoslania Ducha Svätého. Jej jadrom je však slávenie Veľkonočného trojdnia, ktorému sa venuje najdetailnejšie.

Nestrácajte čas a začnite sa pripravovať v rodine na Veľkú noc už teraz. Prežívanie Veľkej noci závisí od prežívania Pôstneho obdobia. Ak nezanedbáte pôstnu prípravu, slávenie Veľkej noci vo vašej rodine bude hlbšie.



Komentáre