TOP
Anselm Grün

Anselm Grün: Najväčšou chybou je, že nemáme odvahu sa ku svojej viere priznať

O tom, ako môžu rodičia odovzdávať vieru svojim deťom, akých chýb sa pritom zvyknú dopustiť, ale aj o tom, ako sa presvedčia, kedy je tento proces úspešný, hovorí Anselm Grün – benediktínsky mních, kňaz, celosvetovo známy a obľúbený autor duchovnej literatúry.

Je dnes náročnejšie odovzdávať vieru ďalším generáciám oproti tomu, ako to bolo kedysi?

Áno, je to omnoho náročnejšie. Na deti aj rodičov pôsobia vonkajšie vplyvy a sú veľmi silné – ide najmä o sociálne siete.

 

Čo spôsobujú?

Prinášajú tlak a jednotný názor, čo by sme si mali myslieť. Mnohí z nás si natoľko nedôverujú, že nemajú odvahu sa proti tomu postaviť a tomu tlaku sa vzoprieť. Viera často protirečí názorom, ktoré nájdete na sociálnych sieťach.

 

ODOVZDAŤ MÔŽEME LEN TO, ČO SAMI MÁME

Ako sa dá definovať odovzdávanie viery? Kedy je tento proces úspešný?

Nesmie sa diať poučovaním, ale vieru odovzdávame spoločnými aktivitami. Konkrétne spoločnou modlitbou, spoločnou bohoslužbou a spoločnými rituálmi. Proces odovzdávania je úspešný vtedy, keď chcú deti v tomto správaní pokračovať samy, keď sa chcú samy modliť a samy viesť náboženský život.

 

Vo výchove je dôležitý vlastný príklad. Je to dôležité aj tu?

Áno, odovzdať môžeme len to, čo sami máme. Preto je tiež dôležité, aby sa aj samotní rodičia snažili prehĺbiť svoju vieru alebo rozvíjať vieru, ktorú dostali v detstve – nesmie ostať rovnaká. Odovzdať svojim deťom a sprostredkovať ju môžu len vtedy, keď si za ňou sami stoja.

 

Dá sa nejako dobehnúť to, ak rodičia v detstve vieru nežili a chcú to zmeniť?

Niekedy to nemusí byť len o tom, že sme vieru v detstve nežili. Rodičia môžu mať tiež pochybnosti o svojej viere. Inokedy nedokážu žiť vieru a pokračovať v tej forme, ktorú dostali v detstve.

 

Čo s tým?

Ich úlohou je vyrovnať sa s tým a pýtať sa samých seba: „V čo vlastne verím? Ako môžem to, v čo verím, zdôvodniť pred svojím rozumom a chápaním?“ To je prvý krok.

Druhý krok je premýšľať nad tým, ako môžem odovzdať vieru detským spôsobom svojim deťom. Je vhodné kúpiť si knihy, ktoré to urobia. Existujú detské obrázkové knihy s príbehmi z Biblie pre menšie deti, ale aj náboženské knihy pre starších.

 

 

RODIČIA, NIKDY TO NEVZDÁVAJTE

Aké najväčšie chyby robí podľa vás naša generácia pri odovzdávaní viery ďalej?

Najväčšou chybou je, že nemáme odvahu sa ku svojej viere priznať. Ak sa k nej nehlásime, nemôžeme ju šíriť ďalej. Rodičia chcú deťom nechať slobodu, a tak ich neprivádzajú k viere a žitiu viery – deti tak vieru nespoznajú v žiadnej forme.

Sloboda spočíva v tom, že môžem protestovať proti zdedenej forme viery. Ak však nič nemám, nemám nič – proti čomu by som mohol protestovať – a nezažijem žiadnu slobodu.

 

V čom – naopak – je naša generácia lepšia pri odovzdávaní viery ako tie predchádzajúce?

Neodovzdáva vieru moralizovaním. V minulosti bola viera často spájaná s podobou trestajúceho a kontrolujúceho Boha. To sa dnes už vôbec nedeje.

 

Ako škodil obraz prísneho Boha?

Deti sa Boha báli a doslova mali z neho strach. Často sa pre tento obraz v dospelosti proti viere búrili – spájali si vieru s Bohom, ktorý ich potrestá.

 

Čo ak mladý človek prestane chodiť do kostola… nútiť ho, alebo mu nechať priestor, aby sa sám vrátil?

Ťažko prinútiť mladých navštevovať bohoslužby… Môžeme im však povedať: „Potešil by som sa, keby si išiel s nami…“ Ak mladý človek do chrámu nechce ísť, môžem ho požiadať, aby si prečítal dobrú knihu alebo sa zamyslel nad svojím životom. Nedeľa by mala v každom prípade slúžiť na oddych a prestávku od mnohých týždenných aktivít. Malé deti berieme so sebou do chrámu.

 

Čo ak tento vzdor bude trvať roky… mať trpezlivosť?

Moja skúsenosť dokazuje, že mnohí ľudia, ktorí sa v mladosti odklonili od Cirkvi, prichádzajú v stredných rokoch nazad a sú opäť otvorení Bohu a Cirkvi. Rozhodujúce je, aby to rodičia s deťmi nikdy nevzdávali a mali pred očami nádej, že to, čo im o viere sprostredkovali, ich niekedy nájde a vrátia sa nazad.

 

 

NA ŽIVOTE RODIČOV MUSÍ BYŤ VIDIEŤ, ŽE VIERA FORMUJE ICH ŽIVOT

Aká je úloha otca a matky pri odovzdávaní viery?

Musia byť príkladom, ako žiť svoju vieru.

 

Ako sa to prejavuje prakticky?

Je treba si nastaviť určité rituály. Začať ráno – ranná modlitba alebo gesto požehnania. Modlitba pri stole. Najdôležitejší je večerný rituál: rodičia môžu deťom prečítať príbeh na dobrú noc, pomodliť sa spolu, udeliť požehnanie. Počas modlitby môžeme deň uzavrieť a veci odovzdať Bohu.

Na živote rodičov musí byť vidieť, že viera formuje ich život.

 

Čo to znamená?

Ak je viera prítomná v mojom živote, vidieť to na dôvere, s ktorou budujem život. Vidieť to na pokoji, ktorý je vo mne prítomný, nech sa okolo deje čokoľvek. A vidieť to na mojej láske, ktorá je napriek agresívnemu správaniu spoločnosti nezničiteľná.

 

Na čo konkrétne si spomínate vy, čo vám odovzdali rodičia?

Moji rodičia o viere veľa nehovorili, ale ju denne žili. A bolo samozrejmé, že sme spolu navštevovali bohoslužby a oslavovali cirkevné sviatky.

Spomínam si na krátke príhovory, ktoré mal môj otec vždy pri rodinnej silvestrovskej oslave. Vždy poďakoval Bohu za to, čo sa počas predchádzajúceho roka udialo.

 

Mali ste aj vy v živote obdobie nejakého vzdoru voči viere?

Bolo pre mňa vždy samozrejmé chodiť do kostola. Iba sobotný ruženec bol pre nás – ako deti – nudný, museli sme sa doň nútiť. Ale nedeľné bohoslužby neboli nikdy problém.

Rozhovor je úryvkom z našej novej knihy BENEDIKTÍN ANSELM GRÜN: Najdôležitejšie je ostať pokorným.

Knihu môžete kúpiť na tomto linku: www.nakupujemplus.sk/knihy/benediktin-anselm-grun–najdolezitejsie-je-ostat-pokorny/

 



Komentáre