TOP

Bože, kde si? Naozaj si prehral?

Veľkonočné sviatky nám ponúkajú výnimočnú príležitosť vnímať niekoľko tajomstiev Božieho pôsobenia. Vidíme spôsob, akým koná a vchádza do ľudských dejín, ktoré sú v strede jeho záujmu. Toto tajomstvo Božieho pôsobenia potrebujeme poznať nie preto, aby sme rozumeli nejakým dávnym udalostiam, ktoré sa nás týkajú len veľmi vzdialene, ale veľmi nám môžu pomôcť vnímať náš vlastný život dnes.

Autor: Ondrej Chrvala

Prvým tajomstvom, na ktoré očividne narazíme pri slávení veľkonočných sviatkov, je definitívne Božie víťazstvo. Nie nejaké polovičaté či neisté, ale úplné. Že všetko, čo sa dialo dovtedy, vlastne slúžilo presnému Božiemu plánu. A hoci boli chvíle, keď sa zdalo, že Boh mlčí, nezaujíma sa, či dokonca odišiel, On tu bol veľmi silne prítomný a práve vtedy sa to víťazstvo tvorilo. Všetko je súčasťou jeho nádherného plánu lásky.

Hneď jedným dychom však treba dodať druhé jasné tajomstvo. K víťazstvu sa ide cez ťažkosti a utrpenie, ba dokonca smrť. Život s Bohom nie je život bez problémov, ľahký a ružový. To nám nikdy nesľuboval. Ba často vidíme, že nám priam zvestuje ťažkosti a námahy (Sk 9, 15 – 16). Avšak Boh zároveň dáva prísľub, že pri tom bude vždy s nami a nikdy nás neopustí. A to veru musíme mať na pamäti, pretože najväčším nebezpečenstvom nie je prehra. Najväčším nebezpečenstvom je rezignovanosť, zmierenie sa s prehrou, vzdanie sa. To veľmi často prízvukuje pápež František – skutočná prehra nie je nepadnúť, ale nechcieť viac vstať.

 

 

Božie tajomstvo Veľkej noci sa zjavuje v prepojení týchto tajomstiev – víťazstvo nemožno dosiahnuť bez bolesti, ale v bolesti je vždy skryté víťazstvo. Boh sa nebojí dokonca ani zdanlivej prehry. Mnohokrát v Písme nachádzame situácie, keď Boh zdanlivo prehral. A človek má chuť volať: Bože, kde si? Naozaj si prehral? Zostať vtedy dôverovať, že Boh je živý, ba dokonca že aj tá situácia má nejaký zmysel, je hrdinstvo viery. Že Boh neplní nejaký plán B – toto mi nevyšlo, tak čo už, aspoň z toho skúsime vyťažiť nejaké dobro. Je to cesta vpred, k plnšiemu životu. V bolesti treba neustále veriť v Božiu dobrotu. Zastaviť sa v najťažšom bode znamená zaseknúť sa v utrpení a neprísť si pre víťaznú cenu vzkriesenia.

Myslím si, že bod zlomu v tom všetkom je to, ako sa zachovám, keď je najhoršie. Či podľahnem pokušeniu, že Boh ma opustil a je vlastne zlý, alebo si nenechám zobrať vieru, že je dobrý a že vie, čo robí, niekedy až zaťato vytrvalo. Tento bod zlomu asi najlepšie vyjadruje dialóg Jóba a jeho ženy v najväčšej hĺbke Jóbovho utrpenia:

Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti? Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zle prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami. (Jób 2, 9 – 10)

Akú pozíciu zastávam v ťažkých chvíľach? Správam sa ako Jób, či ako jeho žena? Na správne zameranie srdca treba mať dva postoje: dôveru v Božiu dobrotu a jeho zvrchovanosť nad celou situáciu, a vytrvalosť v kráčaní za ním.

 

 

V celom Písme nachádzame situácie, ktoré znova a znova vyjadrujú toto tajomstvo.

Pri putovaní po púšti mal Mojžiš nespočetné množstvo príležitostí zúfať si. Znova a znova boli s izraelským národom v nebezpečenstve smrti. Príbeh Exodu je však sériou príbehov o tom, ako Boh práve náročné situácie obrátil na svoju slávu, a nie na záhubu izraelského národa, ako sa to mohlo zdať. Vo viere a vytrvalosti vtedy Izrael opakovane žalostne zlyhával. Mojžiš zaváhal len raz – a stálo ho to vstup do zasľúbenej zeme.

Dávid pri vzbure svojho syna Absolóna tiež mohol rozmýšľať, kde je Boh a jeho prisľúbenia o večnej vernosti. Ale dôveroval Bohu – a znova zasadol na trón Izraela.

Mária musela dôverovať Bohu celý život a ísť vpred cez všetkých svojich sedem bolestí. Dodnes je nám vzorom v tom, ako nasledovať Boha celým srdcom.

Prví kresťania sa právom mohli pýtať po umučení diakona Štefana, kde je Boh, či ich opustil. Namiesto toho sa to obrátilo na moment rozšírenia kresťanstva z Judey do celého vtedy známeho sveta.

Tajomstvo Veľkej noci je vrcholom Božieho pôsobenia, ako ho vidíme v celých dejinách spásy. A tie sa odvíjajú aj dnes, aj v tvojom živote. Je tvoj život zlomený zúfalstvom? Či je v ňom napriek všetkému ťažkému prítomná istota, že Boh je dobrý a vie, čo robí?



Komentáre