TOP

Budú tento rok Vianoce?

Koronavírus, počty nakazených, rúško – odstup – ruky, hygienické obmedzenia, zatvorené prevádzky, zákaz zhromažďovania či vychádzania, lockdown – to všetko obohatilo našu tohtoročnú aktívnu slovnú zásobu a zasiahlo aj vianočné sviatky.

Môže nás to veľmi ľahko – a zdalo by sa, že aj právom – vrhnúť do rezignácie, možno aj beznádeje či toho, že úplne „odpíšeme“ Vianoce. A vôbec – budú tento rok? Nebude si aj Ježiško držať odstup a nezostane len vo svojej domácnosti? Neodradia ho hygienické nariadenia?

IŠLA SOM SA DAŤ ZAPÍSAŤ…

Ako mnohí ďalší, aj ja som sa išla zapísať na svätú omšu cez sviatky do nášho kostola. Kráčala som nedeľným ránom a pri pohľade na papier v kostole ma premkla vďačnosť za posledné miesto na polnočnej, ktoré sa mi ušlo. Zmestila som sa. Bude pre mňa miesto v chráme.

No vracia ma to k inej udalosti. Nie som prvá, ktorá sa cez vianočné sviatky išla dať zapísať. Udialo sa to už počas prvých Vianoc. Hovorí nám o tom evanjelista Lukáš:

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. (Lk 2, 1 – 7)

Nebolo pre nich miesta. Nezmestili sa. A napriek tomu Ježiš prišiel. Jozef s Máriou to nevzdali a nevykašľali sa na to, nezanevreli na Božie prisľúbenia, ale zostali v tichej vernosti a prijatí toho, že aj keď je to inak, ako si predstavovali, Boh predsa prichádza.

Možno sme sa ešte zmestili na niektorú z omší cez sviatky, možno sa nám už neušlo miesto a možno sme v karanténe či riziková skupina, preto zostávame doma, alebo budeme v službe. No do každej z týchto možností Boh prichádza.

Prijmeme ho? Či sa vyhovoríme na nedostatok miesta (v chráme, doma, práci či vo vlastnom srdci)?

TEN, KTORÝ VYSLOBODÍ ĽUD Z HRIECHOV…

Keď som nedávno čítala evanjelium, obzvlášť ma vyrušilo a oslovilo toto Slovo v súvislosti s Ježišovým narodením. Počúvame o tom, ako to bolo s Ježišovým narodením a ako chcel Jozef Máriu potajomky prepustiť. Vtedy sa mu zjavil vo sne anjel a povedal mu: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.(Mt 1, 20 – 21)

Ježiš, ktorý vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Ježiš, ktorý nezaručuje bezproblémový a bezbolestný život, ale ktorý prišiel, aby nás vyslobodil z našich hriechov.

Ježiš, ktorý má riešenie na to, s čím my sami nevieme pohnúť – naše hriechy.

A toto je to, čo môžeme skutočne v plnej miere zažívať aj počas týchto dní – Ježiš nás vyslobodzuje z našich hriechov. Nezáleží na tom, či sme v karanténe, v horúčkach s koronavírusom, v službe na covidovom oddelení… Či prežívame sviatky osamote, alebo s rodinou. Ježiš prišiel a stále prichádza, aby nás vyslobodil z hriechov.

Ježiš chce prísť do nášho srdca a od nás žiada len to, aby sme mu to dovolili. Otvoríme mu svoje srdcia?

 

POTREBUJEM JEŽIŠA

Iste, všetci si prajeme koniec tejto pandémie. Modlíme sa o to. Dodržiavame opatrenia, aby sme spomalili šírenie vírusu. Trvá to už dlho, sme unavení a nevidíme koniec. Máme strach či úzkosť a sme podráždení, ľudia v prvej línii aj patrične vyčerpaní. Ale naozaj je to, čo potrebujeme, koniec koronavírusu?

Nie.

Neviem ako vy, ale ja nepotrebujem koniec korony. Potrebujem Ježiša. Hlboko, bytostne.

Ak by sa už aj korona skončila (v čo beztak všetci dúfame), a nemali by sme Ježiša, nič by nám to neosožilo.

Čo (alebo skôr koho) teda skutočne potrebujeme?

AKÉ BUDÚ TOHTOROČNÉ SVIATKY?

Máme si držať odstup a žiť v bubline. Ale nezabudnime, že toto neplatí pre Ježiša.
Nemáme si od neho držať odstup. Práve naopak.
Nemáme žiť v bubline bez neho, máme ho urobiť súčasťou svojej bubliny.

Aj keď budú tieto sviatky iné a možno naozaj ťažké, prosím si do nich veľa Ježiša!
Lebo on je to, čo naozaj potrebujem(e).

Vianoce sú predsa o Ježišovi. A on je tu – aj uprostred boja s koronavírusom.

 



Komentáre