TOP

Chceme krst pre dieťa, ale nie sme zosobášení. Čo máme robiť?

Ktovie, čo je na príčine, že toľko mladých dvojíc dnes žije len tak „bez papiera“. Ľúbia sa a neriešia. Ale raz ich minulosť dobehne a budú musieť riešiť, čo predtým zanedbali. Napríklad, keď sa stanú rodičmi.

Autor: Alžbeta Mráková

Keby všetko bolo ideálne, bol by tu na svete raj. Vieme, že nie je – aj medzi nami sú ovečky vzorné a ovečky nezbedné. Tie prvé chodia riadne do kostola, na svätú spoveď, prijímanie, vedú príkladný manželský život, majú kŕdeľ detí a žiadne problémy s modlením či so Svätým písmom. Žijú svoju vieru a Boh je ich alter ego. Ale iné ovečky sa len pomaly vlečú za Pastierom, sem-tam sa zatúlajú, padnú do jamy či do chrastia, no Pastier ich má rovnako rád ako tie prvé. Pozná ich po mene a keď zaostávajú, sú vyčerpané alebo zranené, ide ich hľadať, aby ich celkom nestratil. Dobrý pastier položí aj svoj život za ovce.

 

ČO TREBA UROBIŤ PREDTÝM, NEŽ POŽIADATE KŇAZA O KRST DIEŤAŤA
  1. Zamyslite sa nad svojimi pohnútkami

–          Chcem svoje dieťa odmalička viesť k Bohu a vychovávať ho v kresťanskej viere.

–          Chcem, aby neskôr prijalo aj ďalšie sviatosti –Eucharistiu, birmovku, sviatostné manželstvo.

–          Uvedomujem si, že dieťa sa sviatostným krstom „znovu narodí“ pre večný život, zmyje sa mu dedičný hriech a stáva sa Božím dieťaťom a členom Cirkvi.

To všetko sú skvelé pohnútky na vykročenie správnym smerom. No ak sú vaše motivácie v štýle:

–          Nechcem sa vymykať z tradície našej rodiny, aj keď si myslím, že je to len formalita, ale keď to chcú babky, urobím im radosť.

–          Nechcem počúvať reči o tom, že moje dieťa nie je katolík, ale „pohanča“, dám ho pokrstiť, nech mám pokoj, veď až dospeje, sám si s tým urobí, čo chce.

–          Aspoň dostane nejaký darček od krstných rodičov, náušničky, retiazku alebo peniažky.

Tieto motivácie na krst síce nebudú to pravé orechové, ale nejako začať treba. J Vždy sa ešte dajú urobiť dodatočné korektúry.

 

  1. Nájdite si dobrých (veriacich) krstných rodičov

Krstný rodič má veľmi dôležitú úlohu, lebo má pomáhať, aby sa v novopokrstenom mohla rozvíjať krstná milosť. Čo to znamená? Krstný rodič prijíma istú zodpovednosť za duchovné napredovanie pokrsteného, vedie ho spolu s rodičmi k životu vo viere (stáva sa pre neho akýmsi sprievodcom či dnešným jazykom povedané bodyguardom 🙂 v duchovnom zmysle). Vyberajte preto pre svoje dieťa takého človeka, ktorý vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať.

Krstným rodičom nemôže byť:

  • kto je sám nepokrstený,
  • kto je pokrstený, ale je nekatolík (pokrstený v inej než Katolíckej cirkvi),
  • kto neprijal sviatosť birmovania,
  • kto žije ako druh/družka v spoločnej domácnosti (pre konkubinát nemôže pristupovať k sviatostiam),
  • kto je len civilne zosobášený (nemôže pristupovať k sviatostiam),
  • kto je zosobášený v inom ako katolíckom kostole (nemôže pristupovať k sviatostiam),
  • kto je zosobášený v katolíckom kostole a nežije spolu so svojím manželom/manželkou (nemôže pristupovať k sviatostiam),
  • kto je vdovec/vdova a žije s partnerom v spoločnej domácnosti (nemôže pristupovať k sviatostiam),
  • kto sa nezúčastňuje na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok bez vážneho dôvodu,
  • kto nepristupuje k svätej spovedi aspoň raz za rok,
  • kto by bol postihnutý nejakým cirkevným trestom, napríklad exkomunikáciou,
  • kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie atď.

Ostatné pokrstené osoby, ktoré už boli na prvom svätom prijímaní a birmovke a dovŕšili šestnásty rok života a nie sú otcom alebo matkou krstenca, spĺňajú podmienky na to, aby mohli byť jeho krstnými rodičmi (stačí aj jeden). Je dobré, ak pred krstom rodičia aj krstný rodič pristúpia k sviatosti zmierenia (svätej spovedi).

Samozrejme, nič nie je stratené ani vtedy, keď sú rodičia alebo krstní rodičia nepokrstení, a teda nemohli byť ani cirkevne zosobášení. Aj tu je riešenie v podobe ponuky kňaza, ktorý ich vedie k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa sami prijali krst a ak sú sobášení civilne, tak aj sviatostné manželstvo. Touto ponukou vychádza Cirkev v ústrety žiadateľom o krst (rodičom), aby mohli svoje dieťa príkladne vychovávať v kresťanskom duchu.

 

 

  1. Vyhľadajte vo svojej farnosti kňaza a porozprávajte sa s ním o svojej situácii

Mnohé farnosti majú na webstránke zverejnený kontakt aj iné potrebné informácie. Využite túto možnosť a predbežne sa dohodnite s kňazom na stretnutí. Zväčša sa stretnete s ochotou a ústretovosťou pri náprave vášho manželstva, ak ako rodičia dieťaťa ste sobášení len civilne, alebo nemáte sobáš vôbec. Žiadna prekážka (ani krst vás samých a prijatie chýbajúcich sviatostí) nie je neriešiteľná, ak ju sami chcete odstrániť a dať si život do poriadku. Dobré je preto vyhľadať kňaza oveľa skôr, ako pred samým krstom vášho dieťaťa, teda ešte v tehotenstve, aby vás mohol na túto zmenu vo vašom živote kvalitne pripraviť. Keby sa vám náhodou nepodarilo dobre „odkomunikovať“ svoj problém s kňazom vo vašej farnosti, máte možnosť vyhľadať iného kňaza, s ktorým sa vám bude komunikovať slobodnejšie.

 

  1. Nedajte sa odradiť administratívou

Keď vám na krste vášho dieťatka skutočne záleží, počítajte s tým, že niečo bude treba pre to aj urobiť. Predovšetkým si pozháňajte potrebné doklady: krstné listy vás rodičov (ak krst máte) z farského úradu, kde ste boli pokrstení, ako aj krstné listy krstných rodičov a potvrdenie o birmovke. Pred samým krstom je vhodné a dobré absolvovať prípravu na krst dieťaťa. Nemusí to byť v tej farnosti, kde budete krstiť, môže to byť aj v inej, ale v tom prípade je potrebné si vyžiadať potvrdenie o absolvovaní prípravy na krst. Ďalším dokladom je rodný list dieťaťa, na ktorého základe sa vypisujú údaje aj do krstného listu. Keď ste ako manželia sobášení inde ako vo farnosti, kde žiadate krst, treba predložiť sobášny list.

Až budete mať všetky doklady pokope, prineste ich spolu s vyplneným krstným lístkom na farský úrad pri nahlásení krstu (lístok možno vyplniť aj tam).

 

AKO PREBIEHA KRST A ČO SI NAŇ TREBA PRINIESŤ

Okrem dieťaťa, samozrejme, 🙂 si vopred zabezpečte a prineste krstnú sviecu a bielu krstnú košieľku. Dobrým zvykom je vyšiť na košieľku meno krstenca, dátum narodenia a dátum krstu, čo síce nie je povinné, ale aj po rokoch, keď dieťa vyrastie a vy zostarnete, poslúži spolu s fotografiami či videom z obradu na pripomenutie si výnimočného iniciačného aktu, ktorý ste pre svoje dieťa urobili. Krstí sa liatím vody na hlavu dieťaťa nad krstiteľnicou a vyrieknutím krstnej formuly ústami kňaza: „(Meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Táto sviatosť sa volá aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“ (Tít 3, 5), lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). Biblickým základom sviatosti krstu sú Ježišove slová po zmŕtvychvstaní (Mt 28, 19 – 20): „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 

Symbolika farieb a úkonov

Biela krstná svieca a jej zažatie (plameň) má pripomenúť, že vaše deti by mali žiť ako deti svetla. Biela krstná košieľka sa dieťaťu neoblieka (to prinesiete v bielej zavinovačke alebo – ak je už staršie – v bielom sviatočnom oblečení), ale sa priloží na hruď krstenca a symbolizuje čisté srdiečko a dušu zbavenú dedičného hriechu. Tieto pomôcky zoženiete v predajniach s devocionáliami (náboženskou literatúrou a predmetmi). O konkrétnom priebehu krstného obradu vášho dieťatka vás detailnejšie oboznámi vysluhovateľ krstu, váš kňaz.

 

Tonko Srholec, ďakujeme

A teraz niečo spomienkové, čo môže poslúžiť na povzbudenie: S veľkou vďakou spomínam na ochotu a obetavosť vzácneho kňaza Antona Srholca, ktorý v roku 1988 v kostole Blumentál a v roku 1991 v Lamači krstil obe moje deti. Priznávam, že to boli krsty „po známosti“. 🙂 Boli sme s manželom vtedy ešte len civilne zosobášení (sviatostné manželstvo sme uzavreli po dlhšej príprave môjho manžela na túto sviatosť), ale naša krstná matka spĺňala všetky náležitosti, aby sme mohli s čistým svedomím odovzdať deťom našu vieru a začleniť ich do Katolíckej cirkvi.

Spomínam, ako počas Tonkovho príhovoru náš večne hladný syn „spieval“ čím ďalej, tým hlasnejšie, až mi kňaz odporučil vzdialiť sa a nadojčiť dieťa v aute. Tento kňaz bol taký empatický, ústretový a ľudský! Ďakujem mu i za „hromadný krst“ asi ôsmich detí z nášho sídliska, narodených okolo roku 1990, ktoré sme do Lamača viezli objednaným autobusom spolu s rodičmi a krstnými rodičmi. Bolo to úžasné! Mnohí by snáď ani nepristúpili k tomuto obradu, kebyže niet veľkého Tonkovho zápalu pre Božie veci, jeho ústretovosti a láskavého prístupu. Sú to už pomaly tri desaťročia, ale v ušiach mi stále znie to jeho povzbudivé: „Veď sme tu pre vás…“ Prajem vám, nech aj vy nájdete podobných kňazov.



Komentáre