Ak je gynekológom muž, je to výhoda či nevýhoda?

Som muž, a teda sa neviem vžiť do všetkých situácií, ktoré prežíva žena. Ale byť mužom pre mňa znamená byť zodpovedným – nielen za seba, ale i za svoju manželku a naše deti. Ako gynekológ mám v ambulancii tiež zodpovednosť – za všetky ženy alebo páry, ktoré ku mne prichádzajú so svojimi radosťami a starosťami.

Snažím sa vkladať celý do situácie ženy, ktorá sedí predo mnou, aby som naplnil jej očakávania a dôveru, ktorú voči mne má. Osobne i profesionálne. Spýtajte sa pacientok, ako to vnímajú... (úsmev).

Muž má byť ochrancom nežnejšieho pohlavia. Aj vy to tak beriete?

Určite. Každú ženu sa snažím podporiť a hľadať nádej, ak príde v ťažšej situácii. Alebo sa s ňou teším, ak je to radosť z nového tehotenstva. Snažím sa ju upokojiť, ak má pocit, že niečo nefunguje, ak je problém, pokúšam sa jej byť oporou.

Často sa skloňuje, že život je nevyčísliteľný dar. Je to dnes pravda, alebo len klišé?

Život je úžasný dar. Som rád, že som na tomto svete a prajem každému, aby túto radosť prežíval a aby ju doprial všetkým ľuďom okolo seba. Aj tým najbezbrannejším v lone matky. Samozrejme, niekedy to môže byť veľmi ťažké, keď sme chorí alebo prežívame veľkú bolesť či sklamanie.

Akú hodnotu má podľa vás život?

Nevyčísliteľnú. Je to nekonečná hodnota. Denne prežívame chvíle, ktoré sú samozrejmé a v ktorých si neuvedomujem, aké dary dostávam. A potom sú tu výnimočné okamihy, napríklad v rodine, keď prežívam bázeň a radosť: keď sme spolu, neponáhľame sa, nemusíme nič riešiť. Sú to chvíle počas omše, keď vypustím z hlavy starosti a vnímam Otcovu lásku. Alebo v prírode.

 

BOL SOM PRI PÔRODOCH VŠETKÝCH SVOJICH DETÍ

Vy máte koľko detí?

Šesť.

Ako pôrodníka sa nedá neopýtať, či ste boli pri ich pôrode? (úsmev)

Áno, je to jeden z veľkých darov, že som si to mohol užiť naplno. Vďaka svojej profesii som bol pri všetkých pôrodoch a som presvedčený, že manžel by tam mal byť, že má podporovať manželku, ktorá vtedy prežíva bolesti a z ich vzťahu sa rodí niečo krásne.

Boli ste tam ako manžel, či ako lekár?

To je dobrá otázka (smiech). Predtým, ako som sa stal gynekológom, som tam bol ako manžel. Ako gynekológ som mal tendenciu byť tam ako lekár. Moja manželka mi vždy pripomínala, že ma potrebuje pri pôrode ako manžela. Pre ňu bolo najdôležitejšie, že ma môže držať za ruku, aby mi odovzdala bolesť. Menej dôležité bolo, či deti odrodím alebo nie.

Ako sa pozeráte na ženu, ktorá chce v sebe život zabiť a inú, paradoxne, ktorá je neplodná a deti túži mať?

Vždy sa snažím nezovšeobecňovať. Každá žena, ktorá prichádza, je jedinečná a jej problém tiež. Snažím sa v obmedzenom čase, ktorý jej môžem venovať, pomôcť liečbou a slovom. Na každého človeka sa pozerám s úctou a chcem ho v dobrom podporiť. Ženy, ktoré sa rozhodnú proti životu, nesúdim, lebo mi to neprináleží.

Koľko žien vyšetríte za rok?

Nikdy som to nepočítal, ale približne vyšetrím asi tridsať žien denne.

Vraj sa na začiatku práce za svojich pacientov modlíte.

Áno, na začiatku dňa poprosím sestričky o chvíľu strpenia a modlím sa k svätým, ktorí sú mi blízki.

Ktorí sú to?

Svätá Mária, svätý Jozef, svätá Gianna, svätý Ján Pavol II., svätá Matka Terézia, blahoslavený Pavol VI., blahoslavená sestra Zdenka, svätí Martinovci, svätá Terezka a svätý Gerard. To sú tí, ktorých ráno prosím, aby ma sprevádzali. Upriamim tiež svoj pohľad na Ježiša a poprosím ho o (milosrdenstvo) pokoj a svetlo do každej situácie, ktorú budem v ten deň ľudsky a profesionálne prežívať.

Vidím, že všetkých máte so sebou aj v ambulancii.

Áno, okrem Martinovcov. (úsmev)

 

PÁN ZACHRÁNIL DVA ĽUDSKÉ ŽIVOTY

Odkedy ste gynekológom?

Pätnásť rokov, predtým som bol pár mesiacov na detskom oddelení a päť rokov chirurgom.

Je niečo, čo vás ešte dokáže prekvapiť?

Každý deň môže prekvapiť niečím pekným. Samozrejme, občas sa stane niečo, čo mi všetko pekné zatemní. Ale tých radostných dní je našťastie omnoho viac. V práci je to každé počaté dieťatko – zvlášť, ak sa to podarí manželskému páru po dlhšom čase snaženia.

Máte aj nástenku narodených bábätiek?

V čakárni taká nástenka je, ale ženy nevyzývame, aby nám priniesli fotky. Ak to urobia, radi ich tam pridáme.

Udial sa vo vašej praxi aj zázrak?

Stali sa veci, ktoré môžeme považovať za veľmi nepravdepodobné, ja ich vnímam ako malé zázraky. Na začiatku svojej gynekologickej kariéry som – aj keď som potraty nevykonával – prijímal ženy, ktoré na potrat prichádzali. Vždy som sa im snažil citlivo vysvetliť, že by sa ešte mohli rozhodnúť inak.

Raz prišla žena, ktorá ma osobne poznala, no nečakala, že ma stretne v tejto situácii, a tak sa zahanbila a odišla. Ešte niekoľko týždňov bojovala s (touto) myšlienkou vrátiť sa, ale dopadlo to dobre – jej dieťa sa narodilo a dnes má okolo pätnásť rokov.

Úsmevné bolo, že hneď za ňou čakala ďalšia jednoduchšia mladá žena, ktorá videla, čo stalo a spýtala sa ma: „Ona už nejde na potrat?“ Odpovedal som: „Nie, nejde. Rozmyslela si to.“ „Tak si to rozmyslím aj ja.“ A odišla. V tej chvíli Pán zachránil dva ľudské životy.

Zázrakom je aj to, že existuje vaša kresťanská gynekologická ambulancia.

Na Slovensku je pár desiatok veriacich gynekológov. Táto ambulancia je jedinečná tým, že vznikla ako nezisková organizácia a založilo ju Fórum života a Žilinská diecéza. Na čele správnej rady je biskup a ja som zamestnancom tejto inštitúcie. A to určuje aj jej charakter – dodržiavame morálne princípy katolíckej bioetiky v oblasti gynekológie a pôrodníctva. Sám za seba sa však ako katolík cítim stotožnený s tým, čo nám Katolícka cirkev v tejto oblasti ponúka.

Otec biskup chodieva na návštevy?

Sem nie, ale pravidelne sa stretávame na zasadnutí správnej rady, ktorá sa koná dvakrát za rok.

Existuje vôbec zoznam kresťanských gynekológov?

Zverejňovať takýto zoznam nepokladám za rozumné. Každá žena, ktorá hľadá citlivého, slušného a múdreho gynekológa – a nemusí byť veriaci, ho nájde, je ich tu viac, aby sa nedalo za ním docestovať. Ak sa ma nejaká žena spýta na dobrého gynekológa – či už osobne, napíše alebo zavolá, snažím sa jej poradiť.

Čiže toto je návod?

Áno (úsmev).

 

V KAŽDEJ ŽENE HĽADÁM VNÚTORNÚ KRÁSU MÁRIE

Vy ste pôvodne študovali na matematicko-fyzikálnej fakulte, čo vás priviedlo zmeniť smer na medicínu?

O vysokej škole som sa rozhodoval, keď som mal sedemnásť rokov. Rozhodol som sa pre to, čo mi išlo najlepšie v škole. Keďže som chcel vyraziť z malého spišského mestečka Podolínec do sveta, išiel som do Prahy. Veľmi skoro som však prišiel na to, že ma fyzika nebaví natoľko, aby som s ňou strávil celý profesionálny život. Keďže moja mama je detská lekárka, rozhodol som sa aj vďaka tomu pre medicínu a začal som na pediatrii.

Po pediatrii ste boli chirurgom, no skončili ste ako gynekológ.

Po nejakom čase na pediatrii som išiel hľadať sám seba do africkej Ghany, aby som pochopil, čo v živote chcem a čo nie. Zatúžil som hľadať Boha, keďže som bol dovtedy neveriaci, a tiež osamostatniť sa a prijať zodpovednosť za vlastnú rodinu. V Považskej Bystrici som sa dostal na chlapský odbor – chirurgiu. O pár rokov neskôr som našiel silu znovu začať v gynekológii, ktorá mi ponúkla tie ľudské, odborné i morálne výzvy, ktoré som hľadal.

Každé Vianoce si pripomíname narodenie – teda pôrod – nášho Boha, malého Ježiška. Vy ako pôrodník by ste si priali byť pri tomto posvätnom okamihu?

Postačuje mi, keď raz ročne, symbolicky, prežívam narodenie Ježiška pri jasličkách. Pri pôrodoch som strávil desať rokov a som presvedčený, že pôrod je intímna chvíľa ženy a jej manžela a prial by som každému páru, aby tam mal čo najmenej ďalších ľudí.

A keď tam už musia byť, ako je to v modernom pôrodníctve nevyhnutné, tak nech sú čo najnenápadnejší a nech čo najmenej zasahujú do samého deja. Pri pôrode Márie boli všetci tí, ktorí tam mali byť – Jozef a anjeli... a nikto iný tam nemal čo robiť. Preto neľutujem, že som tam nebol. (úsmev)

Ak by bola Mária vašou pacientkou, ako by ste ju prijali v ordinácii?

Tehotenstvo Panny Márie bolo zahalené tajomstvom a aj Jozef iba tušil, o čo ide. Teda by som určite nevedel, ktorá zo žien to je – veď Mária nosila slová anjela v srdci. Preto sa radšej snažím ku každej tehotnej žene správať s úctou, akú by si zaslúžila Mária. Takto nič nepokazím.

Ak sa pozeráme dnes na vianočný príbeh, vidíme všetko ideálne – no v tých prítomných okamihoch to bol adrenalín – dramatický priebeh. Čím je vám tento príbeh sympatický?

Je mi nielen sympatický, ale aj veľmi blízky, pretože postavy v tomto príbehu ma sprevádzajú každý deň. Každý deň prosím Ducha Svätého, aby som vo svojom živote rozoznával, čo je dobré a čo zlé, aby som sa správne rozhodoval a konal múdro.

V každej žene sa snažím vidieť a hľadať vnútornú krásu Panny Márie. A tých žien stretávam desiatky denne. A Jozef? Ten je pre mňa príkladom mužskej statočnosti, obetavosti a pokory, ktorý sa snažím nasledovať.

Premýšľali ste už nad tým, ako Boh riskoval. Čo ak by sa rozhodla žena, v ktorej lone bol, pre potrat?