Hoci sme si už vypočuli kadečo o rodových identitách, ba dokonca aj o tom, ako sa dá pohlavie voliť či zmeniť podľa pocitov, tak minulotýždňová správa z Británie ide oveľa ďalej, a čo je paradoxnejšie, má aj „odbornú“ pečať.

Asociácia britských lekárov sa rozhodla, že nie je správne – vzhľadom na pribúdajúce prípady „tehotenstiev“ transsexuálov – hovoriť o tehotnej matke. V Británii je zatiaľ iba jeden, ale samozrejme, treba sa tolerantne na všetko pripraviť, a tak nový termín znie: tehotný človek.

Bežnému človeku (pozor, nie tehotnému!) to príde smiešne: pretože tí, čo čítajú portály pre mamičky, jasne vedia, čo, napríklad, je „tehulka“ či „tehuľa“. No skúste tento termín povedať v mužskom rode, tak, aby zodpovedal pojmu „tehotný človek“! Jednoducho, tehotenstvo rovná sa žena v druhom stave.

Všetci to tak berieme a je to tak dobré: ženské fyziologické aj psychické danosti sú od jej stvorenia pripravené na to, aby vedela prijať nový život a vypiplala ho zo štádia batôžka do štádia malej, ale samostatnej bytosti. Je to jednoducho prirodzené a nespochybniteľné, ak poznáme aj úlohu otca a manžela v celom procese vzniku a prijatia nového života.

Celý prípad vyzerá ako hra so slovíčkami, no je to zas onen supertolerantný prístup, ktorý radšej zaprie prirodzenosť, ako by mal niekomu (čo len jednému) uprieť nejaké (pseudo) práva. Aby mu nebolo ublížené. Aby sa necítil taký nenormálny. Taký neprijatý.

Lenže nie je práve toto prekračovanie hranice, ktorú Boh dal? Nie je toto hra na pána tvorstva, kedy určujeme, ako má vyzerať ľudská dôstojnosť a práva? Nie je to pýcha, ktorou sa papreme (najprv cez slovíčka, potom cez nelogické nariadenia, zasahujúce bežné majoritné rodiny a manželstvá) Bohu do „remesla“?

Začalo to všetko veľmi nenápadne iba „možnosťou“ registrovaného partnerstva. Kde skončí táto špirála po „perličkách“ typu rodič 1, rodič 2 a najnovšom úlovku tolerancie, nevedno.

Možno, ak budeme ďalej mlčať a dúfať, že nám sa takéto bláznovstvo vyhne, sa dočkáme „rovnoprávnosti“, v ktorej sa pre vyvarovanie sa možného ranenia citov a oklieštenia práv budeme všetci označovať slovíčkom „to“. „To“ bude niekdajší muž, „to“ niekdajšia žena, „to“ sa potom narodí (a už si nebude treba ani vyberať identitu, ušetríme na komplikovaných značkách v preukazoch totožnosti). „To“ s „to“ sa potom nebudú musieť ani sobášiť, ani rozvádzať, ani registrovať, ani neregistrovať, lebo bude jedno, ako „to“ s „tým“ bude pokope.

Ale to už by asi človek musel úplne stratiť súdnosť a mysliaci ľudia posledné zvyšky odvahy ozvať sa.

 

...

Snímka pixabay.com