Európsky parlament schválil drvivou väčšinou návrh zriadiť medzinárodný fond, ktorým sa má nahradiť výpadok financií, vzniknutý Trumpovým „nie“, ktoré dal  pro-choice organizáciám. Jeho úlohou je umožniť bezpečný a zákonný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, čo je podľa Európskej únie forma plánovaného rodičovstva. Podľa Ako zaznelo v parlamente, EÚ má obavy o práva a reprodukčné zdravie mnohých žien a dievčat. 

Už len slovné spojenie „reprodukčné zdravie“ stojí za poriadne preskúmanie: definícia (definovaná na Káhirskej konferencii OSN) hovorí o ňom aj ako o schopnosti mať uspokojujúci sexuálny život, možnosť reprodukovať sa, mať slobodu kedy, ako a kde tak urobiť. A na to má človek mať všetky prostriedky, pomôcky a primerané, zákonom povolené možnosti plánovania rodičovstva. Perličkou je záver definície, kde sa hovorí o podpore života...

Takže, poďme na to: čo vlastne Európa chce urobiť, ak túži zriadiť fond na podporu reprodukčného zdravia? Na to, aby sa naplnila definícia, totiž netreba mega fondy na nákup antikoncepcie, sterilizácie či zabezpečenia potratov, čo v realite reprodukčné zdravie je pre hlavných predkladateľov návrhu na vznik fondu. Všetky tri záležitosti totiž nie sú plánovaním rodičovstva, ale jeho ničením. Na to, aby sa človek naučil plánovať si rodinu a potomstvo, nepotrebuje nič z týchto vymožeností, ktoré tak neuveriteľne ponúka európsky parlament. Rovnako neumožňujú slobodné rozhodnutie ako, kedy a kde sa rozhodnem prijať život – pretože ponúkajú iba jednu možnosť: neprijať. Nedávajú inú alternatívu, neponúkajú iné riešenie. Napriek pozitívne znejúcej vete na konci poučky o reprodukčnom zdraví, nie je ani jedna ponuka z tejto trojky za život – ale proti nemu. Berú totiž ako mierku len osobné šťastie človeka, ktorý sexualitu „prevádzkuje“: akékoľvek následok (teda dieťa) má byť v rámci pohody odstránený.

Ak je toto pomoc, ktorá sa zdá Európskej únii najpodstatnejšia pre krajiny, kde je populačný boom, tak ponúka len presne to ovocie, aké má ona sama bez hodnôt života a bez progresívneho pohľadu. Európa umiera, nie je schopná sama seba posunúť o generáciu ďalej z vlastných detí, pretože ich nechce. Je bohatá a prázdna, roztopašná a hlúpa. Pri pohľade na to, čo sa deje s Cirkvou a životom viery v Nemecku, niet sa čo čudovať. Možno už treba len čakať, kedy sa pred dvere europarlamentu postaví ktosi a tichúčko sa znovu opýta: Quo vadis?

 

 

...

Snímka:  pixabay.com