V tomto duchu, s vyhliadkou na vyvrcholenie pôstneho obdobia, by som sa chcel podeliť o zrnko múdrosti, ktoré som i ja raz dostal a ktoré nám môže pomôcť v šprinte v cieľovej rovinke. Jednou z nádherných praktík pôstu je modlitba krížovej cesty. No i ona, podobne ako ktorékoľvek duchovné cvičenie, sa môže stať suchým, nudným rituálom, ak sa naše srdcia do nej skutočne nevložia. Pred pár rokmi však jeden múdry starší kňaz menom monsignor John Esseff navždy zmenil spôsob, akým ja vidím zastavenia krížovej cesty.

Monsignorovi Esseffovi už roky dôverujem ako svojmu duchovnému poradcovi, spovedníkovi a exercitátorovi. Ale neustále mám v čerstvej pamäti, ako mi bolo nepríjemne, keď som ho prvýkrát počul povedať jeho „slogan“. S rovnakou úprimnosťou hovorí prakticky komukoľvek, koho stretne: „Vy ste Ježiš.“ Teológ vo mne neustále pridával k tomuto výroku prívlastky a pátral po doktrinálnych formuláciách, ktoré by boli dobrým dôvodom tvrdiť niečo také. Ale monsignor stále len trval na tom, že jednoducho „si Ježiš“.

Vedel som, že jemu samému bol v mladosti duchovným sprievodcom páter Pio a tiež že spovedával Matku Terezu a mnohých ďalších známych cirkevných predstaviteľov, no nemohol som si pomôcť, stále som sa v duchu pýtal, či tu nejde o nejaké „pomätenie zmyslov“. Nikto mi nikdy nepovedal, že by som mal byť Ježiš. Myslieť si niečo také bez poriadnej „kvalifikácie“ sa mi zdalo prinajmenšom pomýlené, ak nie rovno heretické. Prvýkrát sa mi v tom dostalo útechy, keď som zistil, že Katechizmus cituje svätého Augustína, ktorý v podstate hovorí to isté, to jest že „sme sa stali nielen kresťanmi, ale Kristom“. Ba Jana z Arku skalopevne tvrdila, že Ježiš Kristus a Cirkev je podľa jej mienky „jedno a to isté a netreba z toho robiť problém“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 795).

Práve sem nás vedie „manželské tajomstvo“ našej viery: vskutku sa tí dvaja – Kristus a jeho Cirkev – stali jedným. Je to jednota taká veľká, že veľmi reálnym spôsobom sú naše životné skúsenosti Ježišovými skúsenosťami. Naše žiale a radosti sú jeho žiaľmi a bolesťami. Náš životný príbeh je jeho – a jeho príbeh je naším. Toto je podstata úplne nového prístupu k modlitbe zastavení krížovej cesty.