Ako povedal svätý Pavol: Ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14).

Samozrejme, je zbytočné snažiť sa vysvetliť vzkriesenie alebo sa pokúsiť o racionalizáciu a tvrdiť, že je to mýtus, symbol alebo subjektívna vnútorná skúsenosť. Nič z toho sa nevzťahuje na novosť či zvláštnosť tejto biblickej správy. Na konci sa to aj tak skončí pri tomto: ak Ježiš nebol vzkriesený z mŕtvych, kresťanstvo je podvod a vtip; ak bol vzkriesený z mŕtvych, kresťanstvo je plné zjavenia Boha a Ježiš musí byť absolútnym centrom našich životov. Neexistuje tretia možnosť.

Chcem vám v krátkosti ponúknuť zopár pohľadov, ktoré vyplývajú zo znepokojivého vzkriesenia.

Po prvé, tento svet nie je všetko. Mám na mysli, že tento svet nie je všetko, čo existuje. Žijeme naše životy v primeranej domnienke, že prirodzený svet, ako ho spoznávame skrze vedu a rozlišujeme skrze zmysly, je konečným rámom našich životov a aktivít. Všetko (a takmer doslovne, všetko) sa odohráva na doskách divadla našej bežnej skúsenosti. A jednou z najsilnejších, no zároveň najdesivejších súčastí sveta je smrť. Každý žijúci tvor zomiera a ostáva mŕtvy. Ba dokonca, ako sa nám to vedci snažia povedať, všetko vo vesmíre sa zrodí a potom zanikne.

Ale čo ak to bolo v tomto prípade inak? Čo ak prírodné zákony nie sú také železné, ako sme si mysleli? Čo ak smrť a rozklad nemajú posledné slovo? Čo ak, skrze Božiu moc a Prozreteľnosť, sa práve doslova rodia nové nebesá a nová zem?

Vzkriesenie Ježiša z mŕtvych dokazuje, že Boh má pre nás predsa len niečo väčšie, ako sme si dokázali predstaviť. A tak nemusíme žiť vo vedomí, že naším pánom je smrť a nihilizmus je teda jediný logický pohľad na život. Po tom, čo sa svätý Pavol stretol so vzkrieseným Kristom, sa dokonca naváža do smrti: „Kde je tvoj osteň?“ Vo svetle vzkriesenia sa môžeme začať pozerať na svet ako na miesto zrodu, rastu a dozrievania k niečomu väčšiemu, trvalejšiemu, úžasnejšiemu.

Druhá lekcia vyplývajúca zo vzkriesenia – tyrani vedia, že ich čas sa naplnil. Pamätajte, že kríž bol rímskym spôsobom vyjadrenia moci. Rímske autority sa ním snažili deklarovať to, že ak porušíte ich systém, budú vás týrať až na smrť tým najhorším spôsobom a vaše telo podhodia divým zvieratám na smetisku. Ukrižovaný Ježiš sa javil niekomu, kto bol svedkom strašných udalostí na Kalvárii, ako potvrdenie princípu, že cisár vždy zvíťazí. Ale keď Ježiš mocou Ducha Svätého vstal z mŕtvych, prví kresťania vedeli, že cisárove dni sú spočítané.

Ježiš vzal na seba to najhoršie, čo mu ponúkal svet, a predsa sa vrátil živý a triumfujúci. Vedeli, že pánom sveta už nie je cisár, ale niekto, koho dal cisár zabiť, no Boh ho vzkriesil z mŕtvych.

Príklad z našej doby?