Nevedela som sa dočkať, keď vyrastiem. Tešila som sa na vlastné deti, ktoré sa budú volať rovnako ako moje bábiky. Nádherná prirodzená túžba pochádzajúca od Boha, s ktorou žena počíta, keď raz bude mamou...

Z malého dievčatka sa stala dospelá žena. Vydala sa a spolu s manželom onedlho začali vyčnievať. Iní presne zapadli do kolobehu života, ktorý je dobre známy každému... Veľmi dobre viete, čo nasleduje po svadbe. Máte prácu, kde bývať, ste pripravení... Túžobne očakávate – mesiac, dva, štyri, desať... niekoľko rokov.


Keď sa radosť zmení na žiaľ

Prvé mesiace mnou lomcovala radosť. Tešila som sa na prvé testovanie a túžobne som očakávala, keď sa na tehotenskom teste objavia dve čiarky. Sledovala som svoje telo, všímala si každú zmenu, no prichádzali aj prvé sklamania. Veľká radosť sa zmenila na smútok, ľútosť, prvé slzy. Na rade boli aj prvé modlitby za dar počatia – rôzne novény, deviatniky...

Prvý rok bol kritický. Po pár mesiacoch nám už všetci naokolo položili hádam všetky typy otázok. Od: „Na čo ešte čakáte?“ „Kedy to už plánujete?“ „Vy deti mať nechcete?“ cez podpichovanie: „Mladší už nebudete,“ či: „Kariéra nie je všetko,“ až po rozličné rady typu: „Musíte na to prestať myslieť a vtedy sa podarí!“ Aké ťažké je vysvetľovať niekomu, koľko bolesti vám spôsobujú tie isté otázky a „zaručené“ rady plodnosti, hlavne vtedy, ak sa vaša túžba nezhmotňuje.

Kríž neplodných rokov ženy

Druhý a tretí rok bol plný vyšetrení. Na povrch sa drali rôzne zdravotné problémy a komplikácie. Na druhej strane sa núkali lákavé alternatívne metódy „riešenia“ problému. No veríte tomu, že len Boh je darca života. Neustále dookola som si kládla otázky: „Aká je naša cesta? Myslí Boh aj na nás?“ Veľmi dobre poznáte svoj zdravotný stav a snažíte sa veriť, že sa stane zázrak.

Snažíte sa mať nádej, no neviete, či neplodnosť bude trvalá, alebo len dočasná. V mysli som hľadala ten moment, keď som sa previnila voči Bohu, kvôli ktorému ma teraz trestá neplodnosťou. Snažila som sa nemyslieť na to, nehnevať sa, neplakať... nedalo sa. Moja túžba bola silnejšia.


Spochybňovanie Božej dobroty

Túžba súčasne silnela s výčitkami adresovanými Bohu: „Bože, prečo ma tak trápiš? Prečo si požehnal lono inej ženy? Veď ona už má veľa detí a ďalšie už neplánovala...“ Alebo: „Bože, prečo nepožehnáš radšej nám ako tamtej žene, ktorá rozmýšľa nad potratom? Och, aký si nespravodlivý... Prečo dopúšťaš, aby som sa trápila už len pri pohľade na kočík, detskú výbavičku vo výklade obchodu či rastúce bruško mojej tehotnej susedky, priateľky...?“

Prišiel štvrtý rok a moja túžba „chcem“ sa zmenila na „nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane“. To už sme s manželom mali prvých deväť piatkov niekoľkokrát za sebou. Dnes je naša túžba rovnako silná, no môj uhol pohľadu sa časom zmenil. Pochopila som, že kríž neplodnosti nie je trestom či Božím hnevom. Celý ten čas ma Boh neprestal požehnávať tam, kde ma zasadil.

Neustále mi dával najavo, že stojí pri mne, klope a čaká, kým ho pustím do svojho srdca. Celý ten čas ma pozýval na osobné stretnutia, ktoré som ja odmietala a na ktoré som nazerala z negatívneho uhla. Podarilo sa mu však vytrhať burinu a tam, kde boli predtým bolesť, plač a zúfalstvo, zasadil pokoj a radosť, ktoré som tak nutne potrebovala.


Dieťa je dar

Pochopila som, že Boh nedáva dieťa za odmenu. Je to dar, ktorým sa neobdarúvajú manželia, ktorí sa cítia pripravení na rodičovstvo. Mnohokrát si mylne myslíme, že ak sme finančne nezávislí, máme dobrú prácu, pekný domov, sme pripravení prijať tento dar a stať sa rodičmi roka.

Raz mi jeden kňaz povedal, že Boh si pre nás špeciálne pripravil túto cestu, aby si nás pritiahol bližšie, pretože má s nami veľké plány, rovnako ako s neplodnými ženami z Biblie.


Biblia a neplodnosť

A tak som si opäť zalistovala vo Svätom písme. Problém neplodnosti sa zobrazuje vo viacerých príkladoch: Boh nezasľúbil Abrahámovi a Sáre dieťa – syna, kým nedovŕšili deväťdesiat rokov (Gn 11, 30). Izák, Rebekin manžel, sa nepretržite modlil a Boh mu dal odpoveď – dostali dvoch synov, Ezaua a Jakuba (Gn 25, 11). Ráchel sa modlila a Boh otvoril jej vnútro. Porodila dvoch synov, Jozefa a Benjamína (Gn 30, 1; Gn 35, 18). Manoáchova žena, ktorá bola neplodná, porodila Samsona (Sdc 13, 2). Alžbeta v pokročilom veku počala a porodila Jána Krstiteľa (Lk 1, 7.36).

Čo sú naše štyri roky oproti Sáriným, Rebekiným či Alžbetiným? Ak je teda Božia vôľa, aby sme mali deti, Boh nám to určite splní. V Písme taktiež nachádzame radu od Ježiša: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7)


Ty, ktorá túžobne čakáš na dieťa

Je také ťažké čakať na uzdravenie z neplodnosti, ale ak Bohu dovolíme, postará sa o to, aby zavládol v našom srdci pokoj. Aj dnes, napriek prognózam lekárov, Boh koná zázraky, preto nestrácajme vieru. Boh nás ľúbi stále rovnako a v jeho očiach budeme mať vždy veľkú cenu. Neplodnosť nie je konečná stanica, je to cesta.

Boh si nás špeciálnym krížom neplodnosti pripravuje, aby si nás mohol použiť rovnako ako neplodnú Sáru, Rebeku, Ráchel či Alžbetu, ktoré boli požehnané aj v neskoršom veku. Boh vie najlepšie, keď je ten najvhodnejší čas, preto mu dôverujme.

 

...

Snímka: pixabay.com