Fakt je, že rodiny s neštandardným počtom detí – ku ktorým sa v niektorých oblastiach počítajú aj tí, ktorí majú „až“ tri – sú stále výzvou a otáznikom pre mnohých v okolí. Možno práve preto je načase uviesť niektoré tvrdenia na pravú mieru.


Rodičia nemajú dostatok času na každé dieťa

Jasné, mama vo veľkej rodine má len dve ruky, jedny ústa a rovnako dvadsaťštyri hodín času ako aj mama s dvoma deťmi. Deti však (bez ohľadu na veľkosť rodiny) nepotrebujú mamu či otca sústavne za pätami, ale potrebujú ich blízkosť a prijatie, čo je rozdiel. Aj u nás sa navyše efektívne využíva čas: mnohé a zásadné rozhovory sa udejú popri čistení zemiakov, vešaní bielizne alebo cestou z nákupu.

Deti sa zároveň učia rešpektovať, že sú potreby (ich súrodencov alebo rodičov), ktoré majú prednosť. Je samozrejmé, že najprv treba utíšiť plačúce batoľa, až potom (aj popri dojčení) vypočuť spor štvorročného so šesťročným. Osobitné nároky citlivých pováh, špeciálne potreby či požiadavky náročnej puberty sa dajú zvládnuť aj vo veľkej milujúcej rodine: poprosím ostatné deti, aby nás nerušili – a ony vedia, že až budú mať ony potrebu, rovnako nebudú rušené.

A rozprávame sa. Čas pre každé jedno dieťa osobitne tiež nie je problém: vnímavá mama vie, keď treba pustiť kolotoč v domácnosti z ruky a venovať sa vážnym veciam. Navyše, najlepšie osobné rozhovory sú tie, ktoré sa udejú v zašití sa večer na posteli alebo v záhrade na hojdačke. A nie je nič lepšie ako „úlet“ vo dvojici otec-syn či mama-dcéra.

Suma sumárum: Z detí netreba robiť bôžikov, ale dať im lásku a prijatie. Ak jej majú rodičia dosť, je jedno, koľko majú detí. Je to o ich obete a investícii do nich. Deti sa takto navyše učia trpezlivosti a prijímaniu potrieb iných, zvlášť, ak je im to vysvetlené s láskou. Možno nie je dokonale upratané, ale je nám spolu dobre.


V rodine niet dosť financií, deti tým trpia

Pamätáte si, čo ste jedli a pili, keď ste boli malí, alebo – bez pohľadu na fotografie – čo ste mali oblečené? Či to bolo značkové, alebo nie? Či to bolo zo sekáča, darované alebo čisto nové a drahé? Deťom sú tieto veci veľmi dlho JEDNO. Nedá sa ukryť, že vo veľkej rodine nie je toľko financií ako v tej, kde zarábajú obaja rodičia. Ale skromnosť ešte nikoho nezabila ani mu neublížila.

Nedostatok financií neznamená automaticky horšie detstvo, horší vývin či horšie možnosti. Znamená to dobre rozhodnúť, kam vložiť prostriedky: vždy sme vrazili do rozvoja talentov detí, aj keď nás to stálo dosť veľa. Čiže mali výtvarnú, skauta, husle, vandre, tábory... na to sa peniaze vždy našli.

Skromnosť môže znamenať viac kreativity a nápaditosti, ako si pomôcť, keď sa to nedá kúpiť. Znamená to schopnosť deliť sa a radovať sa spoločne z toho, čo máme. Znamená to viac si vážiť veci a neplytvať. Znamená to, že deti sa učia, že nič nepríde automaticky na prvé požiadanie a nie je to samozrejmosť.

Náročnejšie obdobie nastáva, keď deti začnú chodiť do školy, kde sa porovnávajú s inými; je to však super výzva na ďalší rozhovor! Chcel by si sa vymeniť s tým spolužiakom, čo má nový bicykel, a ty len opravený z druhej ruky? Chcel by si mať nový počítač, izbu len pre seba, všetko, na čo si ukážeš? Ale vzdal by si sa svojich súrodencov, vzdal by si sa toho, že ty máš ocka a mamu stále pri sebe? Pretože on je sám, nemá sa s kým hrať, nemá otca...

Rozhovory o hodnotách mnohokrát otvárajú deťom oči; a ony meniť nechcú! Dôležitejšie je pre ne byť ako mať – a to je podstatné! Dobré vedenie vo veľkých rodinách aj v tomto vychováva altruistické, obetavé, šikovné a samostatné deti, ktoré majú veľké srdce a sú životaschopné a zároveň nie sú bezcitné. Deti viac trpia nedostatkom lásky ako nedostatkom financií.


Deti musia veľa pomáhať a starať sa o mladších