Vo štvrtok 2. marca 1939, krátko po osemnástej hodine, sa ľudia dozvedeli meno nástupcu Pia XI. Novým pápežom sa stal Talian Eugenio Pacelli, ktorý prijal meno Pius XII. Voľba to bola pomerne jednoznačná. Zosnulého pápeža nahradil muž, ktorý pri ňom stál desať rokov ako štátny tajomník. Konkláve trvalo iba tri kolá. S jeho zvolením sa počítalo, o čom hovorí aj fakt, že tam mohol mať aj svoju osobnú asistentku.

Na vysoké cirkevné pozície sa však nedostal náhodou.

Spolu s kňazstvom študoval aj právo, čo ovplyvnilo jeho kariéru v cirkevnej sfére. Už od svojich začiatkov sa venoval uzatváraniu medzinárodných zmlúv. Prvý úspech zaznamenal ešte pred prvou svetovou vojnou, keď dohodol zmluvu so Srbskom. Postupne sa stal hlavným diplomatom a hlavným právnikom cirkvi.

Pius XII. nebol len duchovný otec alebo len politický pápež. Pre neho tieto dve pozície neboli v rozpore. Na jednej strane bol kvalitný diplomat, na strane druhej pobožný, asketicky žijúci, službe oddaný muž.

 

Hitlerov pápež?

S Nemeckom ho spája jeho diplomatické pôsobenie. Od roku 1917 bol veľvyslancom v Bavorsku, potom pôsobil v Nemecku až do roku 1929. Počas tohto pobytu sa stretáva s komunizmom a fašizmom. Práve Bavorsko ponúklo najprv v roku 1919 komunistický pokus o prevrat, potom v roku 1923 neúspešný puč Adolfa Hitlera.

Pacelliho razantné odsudzovanie komunizmu má pôvod v roku 1919, keď mu podľa jeho slov mierili spartakovci hlavňami pušiek na hlavu. Ale ako to bolo s fašizmom? V roku 1963 napísal nemecký spisovateľ a dramatik Rolf Hochhuth hru Námestník, na základe ktorej dostal Pius XII. prezývku „Hitlerov pápež“. Lenže stačí čierno-biele chápanie histórie na to, aby sme prišli k tomuto záveru?

„Pacelli nacizmus veľmi tvrdo odsudzoval, o čom okrem iného hovorí aj zachovaná diplomatická korešpondencia. Adolfa Hitlera vnímal veľmi negatívne, takže o ňom rozhodne nemôžeme hovoriť ako o Hitlerovom pápežovi. Avšak, samozrejme sa snažil chrániť záujmy Katolíckej cirkvi v Nemecku,“ povedal v rozhovore pre ČT24 český historik Jaroslav Šebek.

Kvôli snahe o zachránenie katolíkov v Nemecku začal ešte v roku 1933 ako štátny tajomník viesť diplomatické rokovania s Adolfom Hitlerom. Snažil sa, aby cirkev získala určitú mieru samostatnosti, aby mohla existovať aj v totalitnom režime.

Čiastkový úspech sa Vatikánu podaril, avšak Hitler práva cirkvi neskôr aj tak porušoval. Lenže pred verejnosťou to vyznelo tak, že cirkev vďaka diplomatickým rokovaniam nacizmus schvaľuje. Názory ľudí nezmenila ani encyklika S pálčivou starosťou, ktorá reagovala na porušovanie dohody nacistami.

Pius XII. podľa kritikov dostatočne nevystupoval proti Hitlerovi ani Mussolinimu. Na druhej strane, nevystupoval ani za ich režimy. Historik Jaroslav Šebek pripomína, že vtedajší pápež mal počas vojny dve rozhlasové vystúpenia, v ktorých jasne solidarizuje s ľuďmi, ktorí sú nespravodlivo prenasledovaní len kvôli svojmu národnostnému a rasovému pôvodu, a volá vodcov k zodpovednosti.

 

Vojna so sieťou špiónov a záchrana Židov

Pia XII. zachytila druhá svetová vojna len pár mesiacov po zvolení za pápeža. Celý polrok pred vojnou sa neustále snažil zachovať mier. Okrem toho sa všetkými silami snažil o to, aby sa vojny nezúčastnilo Taliansko. V roku 1940 ho však zatiahol do bojov Mussolini, takže ani jedna zo snáh novozvolenému pápežovi nevyšla.

Oficiálne vyjadrenia nenašli úspech, ďalšie by zase mohli ohroziť katolíkov v Nemecku, preto sa pápež s kvalitnými politickými schopnosťami rozhodol viesť proti Hitlerovi tajnú vojnu. Mark Riebling v knihe Cirkev špiónov využíva vatikánske tajné prepisy dokumentujúce špionážne taktiky, ktoré pápež využíval na podporu zvrhnutia Hitlera a jeho režimu.

Navonok neutrálny pápež bol podľa všetkého veľmi dôležitou postavou v boji proti nacistom. Podľa niektorých správ špióni napojení na pápeža zorganizovali na Hitlera niekoľko atentátov. Hlavným špiónom, ktorý bol prostredníkom medzi protinacistickým odbojom a Piom XII., bol nemecký hrdina prvej svetovej vojny Josef Müller. Okrem agentov sa zúčastňovali na tajných operáciách aj dominikáni a jezuiti.

Tajnú diplomaciu využíval okrem informovania Spojencov aj na zásobovanie obyvateľstva a zachraňovanie Židov. Pravidelné správy priamo z Nemecka určite zlepšili pozíciu Spojencov vo vojne. Okrem toho sa dostávali do okupovaných častí potraviny cez vatikánske cesty, ktoré neboli embargované.

Vďaka tajným operáciám sa pápežovi pripisuje veľký počet zachránených Židov. Niektoré zdroje hovoria až o osemstopäťdesiattisíc zachránených životoch. Tým sám Pius XII. vyvracia dohady o svojom zlom vzťahu k židovskému obyvateľstvu.

Riebling vo svojej knihe obhajuje pápeža a vysvetľuje, prečo Hitlera nenapádal verejne: „Keby bol pápež konkrétny, Nemci by ho obvinili, že podľahol našepkávaniu cudzích mocností, a nemeckí katolíci by museli čeliť ešte väčšiemu podozreniu, pričom by mali veľmi obmedzenú slobodu pri svojom odpore voči nacistom.“

 

Reformy a odsúdenie komunizmu

Vojnou sa pre Pia XII. úlohy v pozícii hlavy cirkvi neskončili. Bezprostredne po vojne ho ľudia nevnímali negatívne, práve naopak, jeho kroky si vyslúžili pozitívne reakcie. Medzi jeho povojnových kritikov však patrila časť francúzskych intelektuálov a predovšetkým Sovietsky zväz.

Chápanie krokov pápeža druhej svetovej vojny sa zmenilo až po napísaní hry Námestník v roku 1963. Autor v nej opísal konanie cirkvi veľmi kriticky a ľudia tento názor postupne prebrali. Podľa všetkého autor diela Rolf Hochhuth spracoval námet, ktorý preňho v rámci diskreditačnej kampane vyrobilo KGB.

Nič to nemení na tom, že Eugenio Pacelli viacerými reformami prispel k modernizácii cirkvi. A to pôvodne patril ku skupine antimodernistických funkcionárov. Encyklikou Divine afflante Spiritu odstránil blok, ktorý zabraňoval vývoju biblistiky. V jeho období nastal veľký rozvoj biblického a liturgického hnutia.

Dohromady vydal až štyridsať encyklík. Obhajoval v nich základy kresťanskej doktríny a vyjadroval sa v nich k aktuálnym udalostiam. Počas celého svojho pôsobenia sa snažil vymenovávať veľa mladých biskupov. Okrem toho sa postavil na stranu dekolonizácie a práv afrických a ázijských národov.

Oproti tichému postoju voči fašizmu však ostro vystupoval proti komunizmu. V roku 1949 vydal dekrét, ktorým exkomunikoval z Katolíckej cirkvi všetkých členov komunistickej strany. Aj kvôli týmto krokom bol vo východnom bloku jedným z najnenávidenejších „imperialistických“ predstaviteľov.

Všetky tieto skutočnosti z neho robia na jednej strane veľmi kontroverznú postavu 20. storočia, na strane druhej človeka, ktorý prekročil chápanie svojho postavenia a vzdelania.

Eugenio Pacelli zomrel 9. októbra 1958.

V roku 2009 pápež Benedikt XVI. vyhlásil Pia XII. za ctihodného.

 

 

...

Snímka: https://onepeterfive.com/pope-pius-xii-large-catholic-families/