Štyri plus/mínus niečo?

Ešte z čias hodín náboženstva máme zafixované, že je našou psou kresťanskou povinnosťou byť každú nedeľu a prikázaný sviatok na celej svätej omši. Nedieľ je za mesiac štvoro plus občas nejaký ten prikázaný sviatoček (aj ten niekedy vylejeme z účasti) – a je to, dáme čiarku do kalendára s poznámkou „vybavené“.

Mnohým z nás to ostalo ako jediná nutnosť – bez toho, aby sme hľadeli ďalej, čo sa skrýva v poklade svätej omše. Pritom svätá omša nemá byť o čiarke a vykonanej povinnosti, ale má byť srdcovou záležitosťou, niečím, bez čoho naša duša zásadne nemôže prežiť.Takže, je za našou účasťou na bohoslužbe len otrocká povinnosť, alebo záležitosť srdca?


Ja chcem, ale...

Byť na svätej omši v týždni si vyžaduje viac obety ako v nedeľu. Keďže väčšina pracuje alebo študuje, cesta domov niečo trvá, doma treba dať na poriadok deti, učiť sa s nimi, svoje čaká aj domácnosť. Pravdou je aj to, že po celodennom záťahu má človek už aj dosť – a veľmi sa mu nechce dvíhať telo kamsi do kostola na omšu.

Niekedy je problémom vôbec tú svätú omšu stihnúť: hlavne pri dochádzaní spojmi, ktoré nie sú veľmi naklonené času svätých omší – o to viac vo farnostiach, kde sa posúva čas ich slávenia v zime a v lete. Alebo sme aj rozhodnutí: dnes pôjdem, no stačí roztržka s manželom alebo neposlušnosť detí a... som vôbec hodný ísť tam? Proste – nejdeme, ale škrie nás to.


Mať dôvod

V živote je plno vecí, ktoré si denne nenecháme ujsť: hokejový zápas, keď sú majstrovstvá. Stretnutia s priateľmi. Kávička. Rovnako kino, divadlo, tréningy či jazyková škola, tanečná alebo možno len pravidelný večerný beh. To je jednoducho to, o čo nás nik nemôže pripraviť, výnimkou je snáď len riadna chrípka. To je skrátka moja šálka kávy, bez ktorej nebudem.

Prečo však nie je denná svätá omša medzi tou prioritnou, elitnou zostavou miest, kde nemôžem chýbať? Vieme vôbec, o čo prichádzame?

  • Každá svätá omša prináša uzdravenie duše – tvojej alebo toho, za koho svätú omšu obetuješ.
  • Aj keby si bol celú svätú omšu len ticho a díval sa na Pána, sila a moc svätej omše sú také veľké, že jednu svätú omšu nevedia nahradiť ani všetky modlitby ľudí celého sveta. Prečo? Pri svätej omši je prítomný Pán Ježiš so svojou mocou a láskou a ak prídeš, žehná ti osobne, aj tvojim drahým.
  • Páter Pio aj mnohí exorcisti hovoria, že tí, ktorí sa denne zúčastňujú svätej omše, sú chránení osobitným ochranným plášťom, ktorý dostávajú prijímaním Eucharistie – diabol má veľký problém ublížiť im.
  • Každá svätá omša je ako multivitamín pre dušu, ktorý ju chráni pred pokušením a pádom do zla – pretože nadprirodzeným svetlom osvecuje rozum a posilňuje vôľu.
  • Každý, kto sa plne a pokorne zúčastní svätej omše, má odpočítané zo svojho zoznamu časť časných trestov, ktoré by ho po smrti čakali.
  • Čokoľvek potrebuješ pre svoj život tu na zemi, najistejšie a najrýchlejšie vyprosíš na svätej omši: Boh sa tu znižuje až k nám, v spôsobe chleba, a počúva osobne.
  • Catalina Rivas, ktorá mala vízie o svätej omši a jej moci, počula Pannu Máriu zdôrazňovať pozornosť pri počúvaní Božieho slova pri svätej omši. Božie slovo počuté a vnímané plným srdcom počas bohoslužby má moc dotknúť sa nás presným miestom textu a meniť naše srdce.
  • Vždy, keď si plne duchom a srdcom prítomný na svätej omši, tvoj anjel strážny plný radosti so žiariacou tvárou prináša tvoje dary a prosby rovno pred Pánov oltár. Catalina Rivas hovorí, že videla aj anjelov s prázdnymi rukami: boli to strážni anjeli tých, ktorí sú síce prítomní, ale nikdy nič – ani svoje bolesti, ani radosti, ani vďačnosť – neobetujú a neprežívajú svätú omšu. No potom prichádzali aj smutní anjeli, mali sklopený zrak. Tí patrili tým ľuďom, ktorí prišli na svätú omšu z povinnosti.
  • V okamihu pozdvihovania Hostie sa dívaj na Ježiša: aj on sa v tom okamihu díva s láskou iba na teba a čaká na tvoju poklonu.
  • Každú modlitbu, zvlášť Otčenáš a znak pokoja, prežívaj do posledného slova, aby si si uvedomoval, čo hovoríš! Všetko to, čo budeš vyslovovať z plnosti srdca, úprimne, Ježiš v tej chvíli naplní.
  • Po prijatí Eucharistie je čas, keď máš Bohu prejaviť svoju lásku – nielen prosiť. Boh čaká na tvoje slová, ktoré ho uistia o tvojom vzťahu k nemu. Nerob z neho v modlitbe po svätom prijímaní „automat“ na prosby. Uvedom si, KTO k tebe prichádza a aká CENA bola za to zaplatená, a ďakuj! Teraz Ježiš upevňuje tvoj vzťah medzi tebou a ním!
  • V čase záverečného požehnania nestrácaj pozornosť a vnímaj jeho slová! Nevieš, či to nie je posledné požehnanie, ktoré dostávaš z rúk kňaza, a preto aj kríž, ktorým sa žehnáš, nerob ledabolo – ale tak, aby bol skutočne znamením kríža a zároveň znamením Najsvätejšej Trojice. Takéto požehnanie má veľkú silu.
  • Keď kňaz vojde do sakristie, nie je čas okamžite „vyklidiť“ kostol: Ježiš čaká na to, že práve teraz sa budeš ty sám na neho dívať, zotrváš v tichu a budeš si vychutnávať jeho blízkosť.
  • Prítomnosťou na každej svätej omši si skracuješ očistcové trápenie; každá svätá omša, na ktorej sa plne zúčastníš, pridáva viac na tvojej budúcej sláve v nebi.

 

Je toho málo? O bohatstve každej svätej omše by sa dalo rozprávať veľa: oveľa jednoduchšie je vziať do rúk malú knižočku Cataliny Rivas (zmestí sa aj do kabelky) a čítať. Boh nám núka cez každú jednu bohoslužbu tak neuveriteľne veľa! Je hlúposť neprijať to tým, že si vypočítam, aký minimálny počet svätých omší si musím za mesiac odkrútiť.

Pokladnica neba je na svätej omši otvorená dokorán: ten, kto rozumie a vie, že Boh je lepšia investícia do budúcnosti ako okopaná záhrada či mokrý futbalový dres, príde k nemu do kostola čo najčastejšie.

 

...

Snímka: pixabay.com