Čo vôbec myslíme pod masturbáciou?

Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje za onániu (masturbáciu) „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“ (KKC 2352). Najčastejšie ju praktizujú chlapci, ale nemožno povedať, že dievčatá v tejto oblasti tiež neexperimentujú. Niektorí začínajú s masturbáciou už v skoršom veku (počul som aj o prípadoch osem až deväťročných chlapcov), iní ju skúšajú v štrnástich, pätnástich. Raz je spojená s vlastnými predstavami a myšlienkami, inokedy ju sprevádza aj pozeranie pornografie alebo obrázkov.

Je to veľmi intímna téma a preto mnohí nenaberú dostatok odvahy, aby sa o nej s niekým porozprávali. Možno práve ty, ktorý čítaš tento článok, dúfaš, že konečne budeš vedieť, čo s tým a ako sa k tomu postaviť. Budem rád, ak aspoň trochu prispejem k ľahšiemu otvoreniu sa pred niekým, kto ti môže pomôcť a priviesť ťa na správnu cestu. Avšak keďže som muž (tak ako aj človek, ktorého rady a skúsenosti budem citovať), nemôžem hovoriť o tom, ako prežívajú túto oblasť dievčatá. Možno sa nájdu v slovách tohto článku aj ony, ale primárne je zameraný na mužské pokolenie.

Človek, ktorého budem citovať, ma požiadal o anonymitu. Ide o už dospelého muža, ktorý začal s masturbáciou asi v deviatich rokoch, ale keď sa blížil k dvadsiatke, uvedomil si svoju závislosť a začal s ňou bojovať. Stále však padal hlbšie a hlbšie a myslel si, že jedinou možnosťou je vzdať sa a nechať sa tým unášať. Ako sa mu podarilo dostať sa z toho všetkého, sa dozvieme počas tohto článku. Pre prehľadnosť mu dáme meno Peter.

 

Začnime poporiadku. Je vôbec onánia hriechom?

Touto otázkou sa zaoberá asi nejeden človek a to najmä vtedy, keď sa stal závislým na masturbácii a uvažuje, či má vôbec vynaložiť námahu na oslobodenie sa od nej. „Prídu ti na myseľ myšlienky ako: ,Veď tým nikomu neubližujem. Robí mi to dobre a telo si to žiada. Je to prirodzené. S tým sa bojovať ani nedá, jednoducho to príde,‘ a mnohé podobné. Ver mi, je to lož,“ hovorí Peter.

Katechizmus zastáva jasné stanovisko, keď ju označuje za „vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (KKC 2352), čím ju jednoznačne považuje za hriech. Prečo také silné slová? Je to naozaj taký problém?

 

V čom tkvie tá „vnútorná a závažná nezriadenosť“?

Začal by som zdôraznením, že pohlavná rozkoš a pohlavná schopnosť patria výlučne do hraníc pohlavného styku. Mimo neho protirečia svojmu cieľu, ktorým je spojenie dvoch tiel a splodenie potomstva v ovzduší pravej lásky. Sú „používané“ na iný účel, než aký im dal Pán, teda hriešne. Nie je to však jediný aspekt. Mnoho iných skutočností zväčšuje nebezpečenstvo tejto činnosti pre náš duchovný život, pre našu spásu.

 

Ktoré?

„Myslím, že muž málokedy masturbuje bez použitia pornografie alebo vlastných predstáv či spomienok. Aspoň u mňa to tak určite bolo.“ A to je veľmi závažná vec. Človek totiž v tejto chvíli považuje druhého človeka iba za predmet svojich chúťok a degraduje jeho hodnotu iba na telo. Uráža tak Boží obraz, ktorý bol doňho vložený, a po „uvoľnení“ sa stáva preňho tento človek nezaujímavým.

Peter varuje, že „to neraz môže prejsť do zvyku vidieť v ženách okolo seba iba nahé pornoherečky, ktoré by mohli natočiť ďalšiu scénu“. Človek je tak čoraz viac egocentricky zameraný a odchyľuje sa od správne namierenej sexuality. Aj Peter priznáva, že postupne sa stal akýmsi „monštrom“, ktoré túžilo iba po jednom... Začalo sa to však postupne.

Tým sa dostávame k ďalšiemu nebezpečenstvu – k závislosti. „Masturbácia je droga ako každá iná. Je jedno, či si dávaš kokaín, alebo masturbuješ. Ak sa staneš závislým, bez „dávky“ chytáš „absťák“. Horšie však je, že túto „drogu“ máš stále pri sebe, fyzicky ti neškodí. Vyliečenie je preto o to náročnejšie.“ Aj Petrova skúsenosť potvrdzuje, že kto nezačne bojovať s masturbáciou ešte v jej zárodku, pri prvých pokušeniach, postupne stiera ďalšie a ďalšie hranice, až príde k situácii, keď mu nie je zaťažko spáchať aj ťažší morálny delikt.

Nie je málo prípadov, keď onánia prešla do rôznych úchyliek, fetišov a podobne. Už nestačí len nahota, chlapec skúša nové veci a „čoraz viac pretvára chrám Ducha Svätého na stajňu plnú výkalov“.Vtedy často príde vytriezvenie, ale o to náročnejšie je niečo na tom zmeniť. Muž vtedy akoby nemal silu nad vlastným telom a „ak aj chce s tým bojovať, väčšinou sa to skončí ďalším pádom, po ktorom si trieska hlavu, prečo je taký bezmocný“. A to je podľa môjho názoru diablova taktika.

Nemôžeme zabudnúť na to, že diabol existuje a že v tejto oblasti je veľmi rád aktívny, nakoľko nie je príliš náročné chytiť v nej niekoho do pasce.

 

Ako diabol postupuje?

Diabol začne pomaly a nenápadne, s jednoduchými myšlienkami – a presviedča, že nie sú nebezpečné. Neskôr vlastné predstavy prestanú stačiť a začne ponúkať obrázky s nahými postavami alebo rovno pornografiu. Nakoľko internet je pornografiou preplnený a prístup k nej naozaj nie je náročný, netrvá dlho a chlapec ju začne považovať za bežnú súčasť svojho života.

Telo, samozrejme, reaguje a človek akosi spontánne upadne do tohto zlozvyku, z ktorého sa najprv nechce a neskôr ani nemôže vymotať. A práve táto nesloboda je hrozivá. Chlapec, muž sa stáva otrokom vlastného tela a preto ho môžeme pripodobniť k závislému na alkohole či drogách. „Nebezpečnejšie na masturbácii však je, že nevnímaš, že robíš niečo zlé. Neuvedomuješ si, ako zotročuješ svoju dušu a špiníš ju čoraz ťažšími hriechmi, až prídeš k momentu, keď sa hanbíš vôbec vyspovedať.“

A to je zrejme aj satanov cieľ. Priviesť človeka čo „najďalej“ a presvedčiť ho, že Boh ho už nemôže milovať. Že sa musí len hanbiť a nemá nárok na Božie milosrdenstvo alebo že mu aj tak nepomôže. V presvedčení, že kňaz nemá čo počuť o intímnych veciach, odkladá spoveď alebo počas nej zamlčí hriechy v tejto oblasti. „Samozrejme, je niekoľko poľahčujúcich okolností, ale spoveď sa stáva týmto spôsobom neplatnou a zamotáš sa do ešte väčšieho svinstva,“ varuje Peter.

 

Ako teda z toho von?

„Ak si ešte nezačal, neskúšaj to. Neuver satanovi, že ak to raz skúsiš, nič zlé sa nestane. Odháňaj tie myšlienky, ako sa len dá!“ Najľahším spôsobom boja je vôbec nezačať. Predpokladám, že na každého skôr či neskôr doľahnú pokušenia v čistote, ale oveľa ľahšie sa odrážajú, kým človek do nich neupadol.

Ak sa raz otvorí brána nášho srdca diablovi, nie je ľahké opäť ju zatvoriť. Ak si však už s masturbáciou začal a nechceš alebo nevieš s ňou skončiť, netráp sa. Náš Boh je oveľa mocnejší ako tvoja slabosť. Vždy je nádej, pretože jeho milosrdenstvo je nekonečné a má nesmiernu moc.

 

Ako začať?