Zaručené už od Adama

Mnohí muži si nad tým, ako mať pekný manželský intímny život, dlho lámu hlavu. Ale tento text patrí aj tým, ktorým je to jedno alebo nad tým ešte vôbec neuvažovali. Pretože aj intimita je darom od Boha a má nás posväcovať oboch rovnako – či dávame, alebo berieme.

Čarovné slovíčko, ktoré však nefunguje na vyslovenie, ale na žitie, je pomerne jednoduché a nájdeme ho už v prvej Knihe Genezis: „Adam potom poznal svoju ženu Evu...“ (Gn 4, 1) „Čarovné“ slovíčko sa teda volá „poznať“. Ale nie je to také obyčajné slovíčko, ako si možno niektorí z vás myslia! Lebo práve v tejto chvíli, pri čítaní tohto riadku, si mnohí z chlapov povedia: „A čo mám na nej poznať? Však ju poznám ako staré bačkory!“

No predsa Boh vpísal toto slovo nielen do Adamovho príbehu manželskej intimity, ale aj do vnímania a prežívania intimity každého manželského páru – a tentoraz mal s tým z pohľadu a aktivity muža pre ženu presný zámer.

 

Tak dobre, čo to vlastne znamená?

Poznať svoju ženu je teda podľa Božieho plánovania intimity v manželstve viac ako vedieť, ako sa volá a kde robí. (Pretože niektorým jedincom vypadávajú aj dátumy narodenia a sobáša.) Toto poznanie je ešte oveľa hlbšie a vyžaduje si od mužov-manželov nejakú tú námahu, ktorá sa však určite vyplatí.

Keď totiž Boh stvoril ženu (a bola neporovnateľne krajšia ako muž, ak hneď zahlásil, že je „kosť“), vedel, že všetko (teda aj tá dobrá intimita a sexualita) sa v nej spúšťa jedným neviditeľným „gombíkom“. Nie, nie je tam, kde si možno práve teraz mnoho mužov myslí – nie je na žiadnom erotickom mieste. Tie prídu na rad až po tomto prvom. Ten správny „gombík“, na ktorý žena funguje (a ozaj v dobrom aj zlom, aj s výsledkami a dôsledkami), sa nachádza hlboko v ženinom uchu.

Jednoducho povedané: čo žena počuje od svojho manžela, čo vníma, to sa automaticky presúva do jej srdca, pocitov, konania, myslenia, rozprávania. Ak ste ako muži logicky dôslední, dajte si do súvislosti spôsob vašej komunikácie s manželkou – a dôsledok (ne)funkčnej intimity je jasný.

Presne toto je spôsob, ktorým sa žena zapaľuje a ktorým ju muž poznáva: dať jej dostatok dôvodov na to, aby rozprávala – a aby som ju mohol poznávať. Znamená to zaujímať sa o ňu, o jej prežívanie, pocity, nálady, vnímanie, túžby, únavu; a áno, aj o jej zlosť a rozčarovanie (aj ak sa týka muža a je to niekedy riskantné). Znamená to vypustiť pri komunikácii s ňou slovíčka „hm“, „hej“, „možno“, „jasné“, „viem“ či „o. k.“ a nahradiť ich rozvinutejšími vetami, medzi ktoré však nepatrí: „Hej, ako včera,“ ba ani veta: „Jasné, rozumiem, neruš, Arsenal dal gól.“

 

Manuál pre tých, ktorí to ešte nikdy nerobili

Ani tu však nemajú vyhraté tí, ktorí používajú rozvinuté vety, pretože každá z nich musí byť plná skutočného záujmu o ženu samotnú – a to (pozor, vážne!) bez toho, aby z neho presvitala prvá mužská potreba alebo aby boli len formálne (vtedy je už intimita pochovaná). Je jasné, že s vetami o počasí, mizernej šéfke a päťke v žiackej nedospejeme ku krásnej intimite – hoci môžu pomôcť, ak správne uchopíme situáciu inými vetami.

Aké sú to napríklad vety? Štartovacie – bez ohľadu na situáciu – sú tieto:

„Vidím, že sa trápiš pre tú päťku nášho syna. Ako by som mohol pomôcť?“

„Vyzeráš veľmi unavená. Môžem povešať miesto teba tú bielizeň?“

„Ty si si kúpila nové šaty? Vyzerajú super, obleč si ich, prosím! Rád by som ťa v nich videl... Určite si v nich krásna, máš dobrý vkus!“

„Večera bola vynikajúca, nalejem pivo do dvoch pohárov?“

Pokračovanie – stále v duchu počúvania a prijatia, oceňovania a porozumenia – už nie je ťažké. Stále dávame svojej manželke dôvod, aby sa cítila skutočne milovaná, keďže sa o ňu zaujímame, aj keď neponúkame riešenia na jej ťahanice so šéfkou, iba vytrvalo počúvame a sprevádzame jej pocity. Jediné, čo sa od muža vyžaduje, je trpezlivosť a láskavosť, aj keď sa vám možno do toho nechce, ba aj vtedy, ak vám napriek záujmu vaša láska oznámila, že sa aj tak necíti na nič, čo by mohlo byť medzi vami dvoma. Vytrvajte! A rada navyše: ak vaša manželka túži najprv vložiť všetko prerozprávané do modlitby, vstúpte aj do týchto vôd!

 

Žena sa zapaľuje sluchom... a horí lepšie, ako si viete predstaviť

Ak vám ako chlapom vadí, že sa vaša žena rozplače, ak počuje (áno, počuje) niečo ťažké – bez ohľadu na to, či sa jej to týka, alebo nie... alebo ak sa čudujete, ako sa, naopak, teší, ba až vznáša, ak sa dozvie (hej, ušami) dobrú správu, pohnite trošku pragmatickým myslením: ten istý Boží vzorec je tu predovšetkým pre vás!

Tú negatívnu stránku horenia (lebo je to ozaj výbuch v najhoršom slova zmysle) asi nechcete skúšať – ale pri pozornom prikladaní polienok v podobe teplých a dobrých, oceňujúcich slov sa oheň rozhorí neuveriteľne silno. Aj keď pršalo (teda manželka bola unavená a uplakaná), aj keď bola búrka (a vy ste prešli hádkou či rozdielnymi názormi a vyzerá to studeno), aj keď je sucho (a ona sa zdá imúnna voči všetkému).

Skutočný, láskavý záujem muža o ňu samotnú, o jej prežívanie, názory, postoje, vnímanie a ochota prejsť s ňou všetko ju presviedča o tom, aká je pre svojho muža vždy cenná, jedinečná a príťažlivá. Ba často sa muž z prvotnej, možno ufrflanej informácie o tom, že nič nebude, lebo nemá ani riadnu podprsenku, dozvie, že túži po novej práve preto, aby sa mu páčila a... mohla ponúknuť lepšiu iskru vo vzťahu. Zrazu mäkne, začne túžiť po objatí... aj po niečom viac.

Adam bol pri poznávaní svojej ženy úspešný do hĺbky... a ich vzťah bol pevný napriek tomu prvému skratu. To isté požehnáva každému milujúcemu manželovi Boh práve cez možnosť otvárať srdce jeho ženy (a ani nevedno ako, aj to svoje, ak jej chce byť nablízku a napĺňať jej vypočuté potreby).

Takže: poznávajte a zapaľujte!

 

 

...

Snímka: unsplash.com