Dôvody môžu byť rôzne, cesty spletité, my nie sme na to, aby sme súdili. Puto sa rozpadlo. Spoločný stôl sa vyprázdnil, dvere od jedného domova sa navždy zatvorili, srdcia sa rozišli. „Áno,“ vyslovené jeden druhému pred oltárom a pred tvárou Pána, sa odrazu tratí v diaľke ako ozvena odchádzajúcich krokov. Jedno telo, sviatostne spojené z dvoch, sa bolestne roztrhlo na dva nezávislé franforce.

Taký je rozvod. Rozdeľuje a zanecháva bolestnú stopu. „Až kým nás smrť nerozdelí,“ znelo na začiatku. No krach prišiel skôr, predbehol smrť, ba dokonca sa jej teraz život v niečom podobá. Kde je v tom všetkom Boh? Ako sa na mňa díva? Prijme ma ešte vôbec? Ako sa mu mám pozrieť do očí? Je ešte nejaká nádej?

Nezúfaj! Boh nám dáva milosť postaviť sa a ísť, kráčať ďalej, kráčať dopredu, navzdory všetkému, čo sa (v nás) zrútilo.

1. Neotáčaj sa chrbtom Pánovi, ale nechaj mu vo svojom živote otvorené!

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl.“ (Iz 49, 15-16) Tak sa prihovára Pán duši každého z nás. Nevymkni ho zo svojho života len kvôli trpkej skúsenosti rozvodu.

Nemysli si, že Boh ťa už teraz neprijme. Čím viac sa cítiš znavený, zasiahnutý, stratený, tým viac ho potrebuješ mať pri sebe. Pootváraj dokorán nielen dvere k svojmu srdcu, aby mohol vstúpiť, ale i okná na duši, aby si mal jasný výhľad na jeho zázraky a mocné skutky, aby si dovidel na jeho dobrotu a veľkosť jeho zľutovania, aby k tebe prúdilo jeho svetlo a prenikal k tebe závan milosti. Pusť do svojho vnútra čerstvý a svieži vzduch od svojho Boha, aby si sa mohol a vládal znovu nadýchnuť niečoho, čo ťa naplní, pretvorí, posilní.

2. Necíť sa vylúčený z Cirkvi ani z Božej lásky!

Katolícka cirkev učí, že krstom sme sa stali adoptívnymi Božími deťmi“ (KKC, 1265). „Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak, ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť.“ (KKC, 1272) Ani rozvod. V krste si nás Boh privinul mocne k srdcu, prijal nás do svojej rodiny. Pán je s tebou, nezabudol na teba ani ťa neodvrhol.

Z jeho úst vždy zaznievajú slová prijatia: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mk 2, 17) Pán hľadá slabých, ktorí sa lopotia so svojimi bremenami. Vychádza v ústrety strateným, aby ich zodvihol z prachu. Túži ich objať rovnako, ako objal márnotratného syna. Pán ti rozumie, je tu pre teba. Ak sa cítiš nehodný, o to viac je tu pre teba. Pretože kvôli tebe sa otvorilo nebo, kvôli tebe zaznel hlas: „Si jeho milovaný syn, milovaná dcéra.“ Dáš sa mu nájsť?

3. Nechaj sa objať vo svojej zlomenosti, dovoľ Bohu, aby ti obviazal rany!

Známy kazateľ Aleš Opatrný povedal v jednom zo svojich príhovorov: „Rozpad manželstva je životná rana, ktorá nikdy nezmizne bez stopy, ktorú nie je možné vyliečiť bez následkov. To by sme mali uznať. Ale na druhej strane, táto rana nie je celoživotnou diskvalifikáciou, ktorá by znehodnocovala ľudský život až do jeho konca.“ Nezakonzervuj sa vo svojej bolesti! Nenatlač sa do ulity sklamania a zatrpknutosti. Nezamkni sa na sto zámkov pred láskou, ktorá túži k tebe prísť, ktorá ťa túži objaviť i uprostred biedy a stroskotania.

Keď sa láme to, čo si budoval, a rúti sa to, na čom si staval, keď sa zamotáš do spleti omylov alebo ťa dobehne slabosť, podrazia ťa okolnosti či ľudia, ktorým si veril, keď sa zrúti most spájajúci dva životy, dovoľ Bohu, aby sa dotkol tvojich rán a nalial do nich uzdravujúci balzam. Aby nechal na troskách vyklíčiť novú nádej, nový zmysel, nové bohatstvo. Aby uprostred toho, čo sa zatvorilo, vytvoril cestu. Vyhĺbil studňu na púšti. Boh má moc uľaviť tvojej duši, vyviesť z omylov, pozdvihnúť z pádov, z rozvalín vybudovať nový chrám, do zoschnutých žíl vliať miazgu novej radosti, bezradnosť nahradiť pokojom.

4. Ži odpustenie!

Odpustenie je darom lásky a zároveň jediným spôsobom, ako možno vstať zo svojich pádov, omylov, životných zranení, krívd a sklamania. Otváraj sa odpusteniu vo svojom živote. Prijímaj ho z Božej ruky. Hľadaj koreň svojich omylov a pusť tam Pána. Cez svoju ťažkú skúsenosť s rozpadom manželstva, cez svoj kríž pristúp k Ježišovmu. Odtiaľ pramení spása a milosrdenstvo, utiekaj sa k nemu.

„Božie odpustenie nepozná hranice, prekračuje našu predstavivosť a dosahuje každého, kto v hĺbke svojho srdca uznáva, že schybil, a chce sa k nemu vrátiť,“ povzbudzuje pápež František v jednom zo svojich príhovorov. Svätý Ján Pavol II. rovnako ohlasuje: „Pán, pohnutý milosrdenstvom, vychádza v ústrety všetkým biednym – tak s náročnosťou pravdy, ako aj s olejom lásky.“

Je potrebné, aby si bol ochotný nielen prosiť o odpustenie, ale i ponúknuť ho. Odpustiť sebe, svojmu životnému partnerovi, ľuďom, ktorí možno nemajú dostatok porozumenia a milosrdenstva pre tvoju životnú situáciu. Priať dobro tomu, kto ublížil, nevracať sa ku krivdám a neživiť v sebe túžbu po odplate.

5. Prichádzaj k prameňu Božej lásky vo sviatostiach!

Pokiaľ je to možné, usiluj sa žiť i po rozvode tak, aby si mohol pristúpiť k Pánovmu stolu a sýtiť sa jeho Telom. Apoštolská exhortácia Familiaris consortio pápeža svätého Jána Pavla II. uvádza:„Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili... ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje.“

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC, 1650) dodáva: „Zmierenie sviatosťou pokánia sa môže udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znak zmluvy a vernosti Kristovi, a zaväzujú sa žiť v úplnej zdržanlivosti.“ Eucharistia je žriedlom, z ktorého môžeš ustavične čerpať posilu do neľahkých okolností života, i tých, čo vyplývajú z následkov rozvodu.

Je to sám Pán, ktorý prichádza s mocou pretvoriť tvoje srdce a naplniť tvoj život útechou a nekonečnou láskou. Nech sa ti nič nestane cennejším ako prístup k tomuto zdroju života. Žiadna iná cesta za šťastím sa nevyrovná tej, po ktorej kráčaš v zjednotení s Pánom. On je darcom a pôvodom najväčšej blaženosti. A má jej dosť i pre teba.

6. Stretávaj sa s Bohom v modlitbe a na slávení svätej omše!