Hneď na úvod si dajme presnú definíciu z Kódexu kanonického práva, ktorú zvedavý čitateľ nájde pod paragrafom 303: „Združenia, ktorých členovia majú vo svete účasť na duchu niektorého rehoľného inštitútu, pod vyšším vedením toho istého inštitútu vedú apoštolský život a snažia sa o kresťanskú dokonalosť, nazývajú sa tretie rády alebo majú iný primeraný názov.“ Tretie rády sú príležitosťou pre veriacich laikov, ktorí túžia prežívať spiritualitu určitej duchovnej komunity vo svojom každodennom živote mimo stien kláštora.

Dobrá otázka by bola – prečo tretie? Ich názov aj postavenie vyplýva z postupného vývinu reholí. Na začiatku existovali len spoločenstvá zasvätených mužov, takzvané prvé rády. Postupne sa k nim pripájali komunity žien rehoľníčok – druhé rády. Pridruženie nezasvätených laikov bolo logickým tretím krokom.


Trocha histórie

Myšlienka, že jednotlivci či dokonca celé rodiny môžu prežívať svoj kresťanský život v spojení s miestnym rehoľným spoločenstvom, vznikla veľmi prirodzene. Napríklad, zakladatelia a podporovatelia kláštorov sa často určitými spôsobmi podieľali na živote rehoľnej komunity a napriek tomu, že išlo o laikov, mohli byť pochovaní v habite.

Takí benediktíni už pred mnohými stovkami rokov ponúkali laikom možnosť stať sa takzvanými oblátmi. Keďže Regula svätého Benedikta bola nielen nástrojom na organizáciu rádu, ale aj návodom, ako premeniť svoj život v duchu evanjelia, mnohí ľudia sa ňou túžili riadiť. „Oblatúra,“ vysvetľujú benediktíni na svojej slovenskej webovej stránke, „je forma života, v ktorej človek nemení svoj stav, avšak viaže sa s konkrétnym benediktínskym spoločenstvom v snahe žiť odkaz svätého Benedikta vo svete. Táto cesta je ponúknutá laikom, rovnako mužom, ako aj ženám, slobodným aj žijúcim v manželstve a tiež diecéznym kňazom.“

Ďalšou kapitolou v dejinách rehoľníkov – laikov boli skupiny potulných kazateľov, ktorí v trinástom storočí chceli zastúpiť neprítomných alebo morálne nespôsobilých kňazov. Bohužiaľ, často šírili nepravdy, končili v nepriazni Cirkvi a mnohé z nich vtedajší pápeži vyhlásili za heretické. Týmto spôsobom vznikli aj valdénci, reformná kresťanská komunita, ktorá sa dnes považuje za predchodcu protestantských cirkví.

Veľkým povzbudením pre tretie rády bol Druhý vatikánsky koncil a zdôraznenie učenia o všeobecnom povolaní k svätosti: „Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní na plnosť kresťanského života a na dokonalosť v láske.“ (Lumen gentium, 40) Vďaka týmto slovám máme istotu, že bez ohľadu na to, aké je naše životné povolanie, kráčame po tej istej ceste k Bohu.

 
Práva a povinnosti

Tretie rády možno rozdeliť na dve skupiny. Pre tých, ktorí sa predsa len rozhodnú bývať v kláštore, je tu takzvaný regulárny tretí rád. Tí, čo zostanú žiť „vo svete“, sú zasa členmi sekulárnych rádov. Prvá skupina skladá slávnostné rehoľné sľuby, ktorých porušenie znamená ťažký hriech. Druhá skupina nesľubuje slávnostne, v niektorých prípadoch dokonca iba súkromne. Jednotlivci sa však môžu rozhodnúť, že súkromne zložia trojitý sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. Ten budú následne uplatňovať podľa konkrétnych životných situácií, v ktorých sa ocitnú.

Rôzne rády majú rôzne pravidlá pre svojich členov. Vyplýva to najmä z odlišných priorít, historických a osobných skúseností ich zakladateľov. Spomeňme si, že kým svätý Benedikt zachraňoval Európu a jej kultúrne dedičstvo po páde Rímskej ríše, svätý František obýval až príliš sebaistý kontinent, stabilný, ale len ako zatuchnuté mŕtve rameno rieky. Ich uhly pohľadu a predstavy o tom, ako majú kresťania čo najlepšie uplatňovať evanjeliové princípy v každodenných životoch, sa môžu značne líšiť.

Každý katolík – laik, ale aj diecézny kňaz – sa môže stať členom niektorého zo sekulárnych rádov. Platí však pravidlo, že nemôže patriť k viacerým naraz. Aby rád opustil, nestačí prestať s vonkajšími prejavmi, napríklad zložiť rehoľný odev (v prípade sekulárnych karmelitánov škapuliar), nemodliť sa konkrétne modlitby na určitých miestach či v určitom čase. K odlúčeniu dochádza, keď po ňom člen rádu vedome zatúži.

 
Ste povolaní?