Pozerala som, že čo mi hovorí, no moja odpoveď znela: „NIE! Veď už cítim pohyby, jemné motýliky nášho vytúženého bábätka.“ Bola som v piatom mesiaci tehotenstva a mala som neskutočný strach o moje tretie dieťatko.

Naša Dorotka mala celé bruško zaliate tekutinou. Hrozilo, že by po pôrode zomrela. Keď som odchádzala od doktorky, mala som nad tým porozmýšľať a objednať sa na 3D ultrazvuk. Na odporúčanie doktorky som mala ešte na druhý deň ísť do Trstenej, kde ma čakala jedna jej známa, no tá mi po ultrazvuku povedala, že sa s ničím takým nestretla. Takže sa budú riadiť 3D ultrazvukom, keďže som sa rozhodla, že to nechcem ukončiť. Na ten som sa objednala hneď v ten deň, no mala som čakať až do 20. júna.

Tých päť dní bolo úplné zúfalstvo. Plač matky, strach, čo bude s jej dieťatkom. Ako vysvetlím svojim dvom dievčatkám, ak o bábätko prídem? Kde mám bábätko, ich vymodlenú sestričku? Tie dni boli zlé. Podporoval ma manžel, rodina, všetci verili, že bude dobre.

Nadišiel pondelok. Cesta do Martina bola dlhá, nekonečná. Celú cestu som sa modlila, aby to nebolo také zlé, ako mi povedala doktorka. Pán doktor Grochal nás prijal, vyšetril ma, celé bruško bábätka si odfotil na ultrazvuku, ukázal nám tváričku našej dcérky a objednal nás o týždeň, aby mohol zistiť, či sa tá tekutina bude ďalej tvoriť, a objednať nás na ďalšie vyšetrenie.

Odchádzala som domov s vedomím, že budem zasa ďalších sedem dní čakať, čo bude ďalej. V ten pondelok mi volala kamarátka, tak som sa jej zdôverila o bábätku. Povedala mi, že je v spoločenstve, kde sa každý týždeň za niekoho modlia. Ak chcem a súhlasím, zavolá kamarátke, povie jej o nás, aby sa modlili ten týždeň za nás a za naše bábätko a aby nás prijali do spoločenstva.

Keď mi zavolala naspäť, že ten týždeň sa budú za nás modliť, nastal vo mne neskutočný pokoj. V ten týždeň sa mi dostala do rúk kniha Modlitbičky pre tehotné mamičky od mojej sesternice. Modlili sme sa všetci, všetci v spoločenstve, moja rodina.

Nadišiel pondelok, 26. júna. V ten deň som mala meniny. Pán doktor mi najskôr zablahoželal a potom nám povedal, že sa skontaktoval aj s pánom docentom z Izraela a konzultoval s ním tú tekutinu v brušku, pýtal sa, čo by navrhoval; lenže ani jeden z nich sa s niečím takým nestretol, takže overia, v akom štádiu to je, a potom uvidia. Začal mi robiť ultrazvuk, bol ticho, ja som pozerala s manželom na obrazovku pred nami, kde bolo naše bábätko. Prvé slová, ktoré doktor vyslovil, zneli: „Keby som to nevidel pred týždňom, neveril by som, že tam niečo bolo. Bruško bábätka je čisté. Je to ZÁZRAK, že tam nič nie je.“

Ja som sa rozplakala a povedala mu, že sila modlitby je veľká. Bola som šťastná, ani sa nedá povedať aká šťastná. Stále som verila, že bude dobre, už len preto, že keď ma prijali do spoločenstva, hneď som cítila pokoj, pokoj, že keď zveríte niečo do rúk Pána, do rúk našej Matky Márie, oni sa o to vždy postarajú. Už bolo všetko dobre, všetky ultrazvuky dopadli vždy najlepšie, ako mohli. Štyri mesiace nato sa nám narodila dcérka Dorotka.

Dorotka znamená „dar Boží“ – a je to náš skutočný dar Boží.

Dnes nám už robí radosť a ja ĎAKUJEM každému za modlitby; a tento náš ZÁZRAK je posolstvom, že modlitba je silná a zázraky sa dejú aj dnes, každý Boží deň.

,,Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1 Pt 5, 7)

 

 

 

...

Snímka: pixabay.com