Výraz požehnanie – hebrejsky berechá – sa vyskytuje vo Svätom písme mnohokrát a označuje priaznivé skutočnosti, ktoré majú svoj pôvod u Boha. Požehnanie je prejav Božej priazne a prináša človeku šťastie, radosť a úspech. Niektorí si môžu predstaviť pod pojmom požehnanie znak kríža. Áno, aj s tým súvisí požehnanie.


Požehnanie je prejavom lásky

Žehnať niekomu neznamená iba to, že budem na neho klásť ruky či robiť pred ním znak kríža. Požehnávať znamená aj hovoriť obyčajné slová, ktoré sú prejavom lásky. Veď predsa každé požehnanie, ktoré nám Boh dáva, je prejavom jeho lásky voči nám. A keď sa cítim milovaný, som požehnaný. Naše požehnávanie sa teda nemusí vždy začínať slovami: „A ja ti žehnám...“ Rodič môže žehnať svoje deti napríklad aj slovami: „Poď, ty môj šikovník,“ alebo: „Ako si sa vyspala, tanečnica moja?“

Požehnávať svoje deti znamená priať im dobro. Dávať im budúcnosť a nádej, dávať im pocítiť, že sú milované napriek všetkému – ich aj našim chybám. Sila požehnania sa znásobuje vyslovením. Ak nepremením svoje myšlienky na slová, možno zostanú iba myšlienkami, ktoré sa stratia a nikto okrem mňa o nich ani netuší. Ak ich však vyrieknem, môžu sa stať požehnaním a môžu mať na druhého vplyv. Naše slová majú totiž moc vplývať na druhých. Každý rodič môže odovzdávať svojim deťom požehnanie prostredníctvom slov lásky a prijatia.

Ako spieva Marika: „Tri slová – jednoduché slová...“ A dovolím si jej text prispôsobiť a doplniť: „Mám ťa rád.“ Prečo? Pretože požehnávať znamená priať druhému dobro. A kto miluje, ten úplne prirodzene praje milovanej osobe dobro. Ktorý rodič si nepraje pre svoje deti len to najlepšie?

Všetky slová povzbudenia, ktoré dieťaťu povieme, sa môžu stať preň požehnaním. Ak dieťa cíti, že je prijímané, že si ho ceníme a máme radi jeho jedinečnosť, rastie jeho sebahodnotenie a sebaprijatie. „Si vzácny. Máš nohy rýchle ako gepard. Tvoje kresby ma robia šťastným...“ Takéto vety dávajú deťom určitý potenciál a rúcajú myšlienky beznádeje, neúspechu a pocity menejcennosti.

Kto slovami oceňuje a povzbudzuje svoje deti, žehná im tak do konkrétnych oblastí, v ktorých sa môžu ďalej rozvíjať. Deti si tieto vety veľmi dobre pamätajú a sú pre ne naozaj dôležité. Je pre ne určujúce, čo si o nich my ako rodičia myslíme. Neraz som počula svoje dcérky, ako niekomu hovoria vety typu: „Vieš, moja maminka povedala, že ja viem...“ Povzbudzujme svoje deti. Je to pre ne požehnaním.


Žehnať deťom budúcnosť

V Knihe Genezis 27, 28 sa píše o tom, ako Izák požehnal Jakuba: „Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu!“ Izák žehná týmito slovami Jakubovi dobrú úrodu a hojnosť. Takýchto príkladov nájdeme v Písme mnoho. Kedysi boli podobné slová akousi samozrejmosťou. Dnes málokto hovorí o budúcnosti svojich detí v takomto význame. A je to škoda. Pretože aj slová, ktoré hovoria o bezpečnej budúcnosti našich detí, môžu byť požehnaním. No pozor, rovnako môžu byť aj prekliatím.

V čom je rozdiel? Ak prajem dieťaťu niečo dobré, žehnám ho. Ak hovorím o dieťati niečo negatívne, zlorečím a preklínam ho. Tak napríklad, povedať dieťaťu vetu: „Ty tak krásne spievaš. Raz budem v ruke držať tvoje CD a budem chodiť na tvoje koncerty,“ znamená žehnať mu, priať mu niečo dobré do budúcnosti. Povedať dieťaťu niečo takéto: „Ty si také nemehlo! Pokazíš všetko, čo chytíš do ruky,“ sa môže stať prekliatím.

Deti si veľmi dobre pamätajú výroky, ktoré o nich hovoríme a dotýkajú sa ich srdca. To, čo im povieme, sa môže stať pre ne motiváciou, ak im prajeme pozitívne veci. Ak o nich však hovoríme negatívne, má to opačný účinok. Naše slová ich dokážu demotivovať. Keď rodič nevyzdvihuje dobré vlastnosti dieťaťa, dieťa nedokáže mať o sebe vysokú mienku. Nevie, že jeho život je vzácny, a je preň náročné povzniesť sa nad myšlienky vlastného rodiča.

Úspechy našich detí sú naviazané na to, nakoľko sa cítia prijímané a akceptované nami, rodičmi. Dieťa, ktoré sa necíti prijímané, zväčša nevytŕča z davu. Patrí k priemeru. Dieťa, ktoré cíti, že je milované, a je motivované požehnaním svojich rodičov, doslova žiari. Každý si ho všimne, pretože v niečom vyniká.

Úlohou rodičov je objaviť oblasti, ktoré sú pre dieťa potešením a má na ne talent, a slovami lásky a požehnania dieťa podporovať a usmerňovať. Odkiaľ máme talenty? Boh nám ich dal. A nedal nám ich len tak pre nič za nič. Každý človek má potenciál vynikať v niečom. Tak sme boli stvorení, aby sme prinášali ovocie. Všímaj si svoje dieťa, aby si ako rodič vedel, čo je jeho talentom, čo robí rado, a žehnaj mu v tej oblasti. Slová o pozitívnej budúcnosti stimulujú rast dieťaťa v danej oblasti.


Žehnať každé dieťa zvlášť

Poznáte aj vy ten rozdiel, keď máte narodeniny či meniny a drvivá väčšina kamarátov (najmä tých internetových) vám popraje také originálne „všetko najlepšie“, no nájde sa pár ľudí, ktorých prianie je odlišné? Ktoré prianie vás poteší viac? Ten, kto vás skutočne pozná, vám vie popriať aj niečo konkrétnejšie ako iba zovšeobecnené „všetko najlepšie“.

Rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa, vedia, že každé dieťa je také originálne, že tieto odlišnosti nás nabádajú žehnať im individuálne, každému dieťaťu osobitne. Majú rôzne vlastnosti, odlišné talenty a záujmy, snívajú o inom. Jedna z mojich dcér rada hovorí o tom, že raz bude mať dom so záhradkou a bude chovať veľa zvieratiek. A mne je jasné, že je to iba detský sen, ale budúcnosť mi nepatrí. A tak jej v tom žehnám. Prečo nie? Bože, ak je to tvoja vôľa pre ňu, žehnám jej dom so záhradkou a zvieratkami.


Zverovať deti Bohu

Prvok, ktorý by v našom požehnaní nikdy nemal chýbať, je pozvánka Bohu. Prizvať si k svojmu požehnaniu Boha a obrátiť sa naňho, aby to moje prianie „odobril“ svojou mocou. Zverovať deti Bohu je pre rodiča zároveň pripomienkou, že deti nám nepatria. Sme ich rodičia, staráme sa o ne, ale nie sú naším vlastníctvom. Boh je nad všetkým a on ako prvý chce pre človeka vždy len to najlepšie.

V niektorých životných udalostiach, ako je strata, nešťastie a podobne, je ťažké veriť, že Boh chce pre nás dobro. Rovnako však ako my, rodičia, neprajeme svojim deťom zlo, o čo viac Boh, náš milujúci Otec? Nie vždy sa naša vôľa stotožňuje s vôľou Božou. Určite je lepšie zveriť svoje deti Bohu ako snažiť sa presadzovať si svoje. On je vševediaci a všemohúci. Žiadny rodič nedokáže dať svojmu dieťaťu viac, ako mu môže dať Boh.

Zverovať deti Bohu v požehnaní sa dá takýmto jednoduchým dodatkom: „... ak je to, Bože, tvoja vôľa pre moje dieťa.“ Čokoľvek svojmu dieťaťu žehnáš, či je to krásny dom, múdry manžel, šikovné ruky... nezabudni za tým dodať: „... ak je to, Bože, tvoja vôľa.“


A na toto dať pozor!