Na začiatku Pôstneho obdobia sme v liturgických čítaniach mohli počuť úryvok z päťdesiatej ôsmej kapitoly Knihy proroka Izaiáša: „Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov!“ (Iz 58, 2-3)

Prorok tlmočí slová Pána, ktorý ľuďom vyčíta, že ich náboženské obety nie sú sprevádzané správnymi skutkami. „Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne.“ (Iz 58, 4) Zdá sa, že Boh nesúhlasí s takýmto povrchným pôstom. Akákoľvek obeta, aby bola naozaj účinná, musí zasahovať srdce a premieňať dušu. „Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustielať?“ (Iz 58, 4-5) Nestačí, že sú splnené vonkajšie podmienky.

„Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.‘“ (Iz 58, 5-9)

 

Pohár vody

„Kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu,“ znejú Ježišove slová v desiatej kapitole Matúšovho evanjelia (Mt 10, 42). Podobne aj na iných miestach Nového zákona Ježiš pripomína učeníkom, že keď na konci dní bude Pán súdiť medzi „ovcami a capmi“, spravodlivými a nespravodlivými, hlavným kritériom bude to, ako dobre napĺňali prikázanie lásky k blížnym.

Samozrejme, aj v tomto prípade platí staré latinské príslovie „nemo dat quod non habet“ – „nemôžeš dať to, čo nemáš“. Aby sme dokázali z celých síl napĺňať prikázanie lásky, potrebujeme ju sami precítiť a prežiť. Potrebujeme zakúsiť skutočnú, stopercentnú, koncentrovanú lásku, ktorú nedáva nik iný, len Boh. Ako? Žiaden jednoduchý návod neexistuje, rovnako ako neexistuje návod na zamilovanie sa. Dôležité je chcieť, hľadať, počúvať Ježišove slová a jeho príbeh, premýšľať a modliť sa. Neprestať Boha „naháňať“. A potom, keď ho konečne stretneme, môžeme podobné stretnutie sprostredkúvať aj iným. Zjaviť Lásku skrze lásku.

 

Milosrdenstvo a pôst

Pôst slúži ako očista duše, veľké upratovanie a usporiadanie myšlienok, túžob a priorít. Prospieva človeku, ale je dôležité, aby nezostal len pri tom. Ak má viesť ku konečnému cieľu – dokonalejšiemu napĺňaniu prikázania lásky, musí otvoriť naše srdce pre druhých. „Keď sa postíte, pozerajte na pôst druhých,“ povedal svätý Peter Chrysologus. „Ak chcete, aby Boh videl, že ste hladní, vedzte, že iní sú hladní. Ak túžite po milosrdenstve, preukazujte milosrdenstvo. Ak hľadáte dobro, dávajte dobro. Ak chcete prijať, dávajte. Ak sa kvôli sebe pýtate, čo nedávate iným, vaša otázka je na smiech.“

Pôst bez milosrdenstva je zbytočný a zároveň, len keď sa postíme, nachádzame dosť duchovnej posily a motivácie konať skutky milosrdenstva.

„Nech je toto vzorom pre všetkých,“ pokračuje svätý Peter Chrysologus, „ktorí praktizujú milosrdenstvo: preukazujte milosrdenstvo druhým s takou istou štedrosťou, takou istou pripravenosťou, ako by ste chceli, aby oni preukazovali milosrdenstvo vám. Nech sú modlitba, milosrdenstvo a pôst jedinou výzvou k Bohu na našu počesť, jediným slovom na našu obranu.“

Modlitbu, pôst a milosrdenstvo nemožno od seba odlúčiť, lebo prirodzene prechádzame od jedného k druhému a od druhého k tretiemu.

 

Skutky, nie gestá

Skutočne hlbokým prežitím pôstu bude, ak nás privedie od gest ku skutkom. Také pôstne obdobie nie je o diéte, odopieraní si čokolády, vypnutí mobilu a odpojení od internetu, ale o akčnej láske. Aspoň sčasti tak môžeme napodobniť samotného Ježiša, ktorý sa dobrovoľne vzdal počas Veľkej noci všetkého – slobody, dôstojnosti, života, ale nie samoúčelne. Skrze tento najväčší skutok milosrdenstva v dejinách preklenul priepasť medzi svätým Bohom a hriechmi zdevastovaným ľudstvom.

Pripomeňme si, aké skutky milosrdenstva pozná Cirkev. Hladných kŕmiť, smädných napájať, nahých odievať, pocestných sa ujať, väzňov vykupovať, chorých navštevovať a mŕtvych pochovávať – to sú skutky telesného milosrdenstva. Môžeme a musíme ich chápať doslovne, ale mnohé z nich skrývajú aj prenesené významy, na ktoré je dobré pamätať. Napríklad tým, že nahých odievame, priznávame im istú dôstojnosť, právo na súkromie, intímny priestor, do ktorého nemožno len tak vstúpiť. Keď pochovávame mŕtvych, odovzdávame svojich milovaných do rúk milosrdnému Bohu, ich Otcovi, a získavame nádej, že sa s nimi raz znova stretneme.

Poznáme aj skutky duchovného milosrdenstva. Patrí medzi ne hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať a za živých a mŕtvych sa modliť.

V dnešných dňoch sa celé Slovensko na čele s našimi otcami biskupmi modlí za spravodlivé vyriešenie spoločenskej krízy, ktorá nás postihla. Dozvedeli sme sa, aké krivdy musíme znášať a kto sú hriešnici, ktorých treba nahlas napomenúť. Pre našu krajinu aj pre našu nesmrteľnú dušu bude len dobré, ak naplníme toto Pôstne obdobie neúnavnými skutkami milosrdenstva, akčnou láskou a neotrasiteľnou odvahou zakorenenou v Kristovi.

 

 

...

Snímka: pixabay.com