PAVOL BOBER

Kaplán vo farnosti Soľ.


EVANJELIUM

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. (Jn 3, 14-21)

 

 

STAČÍ LEN UVERIŤ

Máme pred sebou jeden z úžasných rozhovorov (aspoň pre mňa), ktorý sa odohráva len vo svetle lampy alebo ohňa v hlbokej noci. Rozhovor Nikodéma – farizeja a člena židovskej veľrady, ako aj jeho obmedzený pohľad na Ježiša nám poukazuje na prvé kapitoly Jánovho evanjelia: „Slovo je život a svetlo prichádza do sveta kde prežaruje temnotu, ktorá ho nepremôže...“

Príchod Nikodéma vystupujúceho z tmy noci do svetla je významným krokom tohto muža smerom k viere a prijatiu toho, kto je poslaný zvestovať obraz Otca. Stačí len uveriť. No ako sa zdá, aj Nikodém má v tomto ohľade dosť veľké problémy. Jeho zaužívaná až mechanická viera v obraz Boha Izraela je aj pre neho samého obmedzením, aby pochopil skutočnú pravdu o Ježišovi. Ježiš je však trpezlivý a nevzdáva to s ním, ponúka mu obrazy, ktoré prevyšujú vedné a zaužívané chápanie vtedajšej teológie a idú až za závoj neviditeľna.

Jedným z týchto obrazov je zjavenie nebeských vecí a tie sa zjavia jedine v Ježišovi, Slove, ktoré sa stáva telom, v Božom Synovi a Synovi človeka. Ježiš je jedinečným nositeľom zjavenia Boha. Ako sa Mojžišom vyvýšený had na púšti stane liekom pre Izraelitov sužovaných svojou hriešnosťou, tak sa tento dar uzdravenia privedie k dokonalosti v dare Syna vyvýšeného na dreve kríža. V ňom sa totiž skrýva zachraňujúca a uzdravujúca sila, a to láska Boha.

A práve toto je fantastický obraz pre nás všetkých. Boh totiž neodstraňuje hadov z púšte, ale dáva liek na túto chorobu ľudského srdca, hriechu a zloby v podobe lásky a odpustenia. Aj tu však zachováva princíp slobody, len pre toho, kto naozaj túži po uzdravení, nenúti ani nepodmieňuje k láske, ale necháva človeka sa rozhodnúť pre túto cestu uzdravenia.

Vo svete okolo nás je zloba reálne prítomná. Nie je to len odlesk životného štýlu alebo „doby“, ako sa často argumentuje. Je tu stále, pretože sa spája s človekom, nie s dobou, ale s jeho rozhodnutím k zlu. Prejavuje sa vo všetkých oblastiach, no najzraňujúcejšia je vo vzťahoch. Ako kňaz často počúvam a premýšľam nad mnohými zranenými, s ktorými prichádzam do kontaktu cez priateľstvá alebo sviatosti.

Zatvrdnutosť srdca, nedostatok odpustenia len prehlbujú symptómy tejto choroby, nenávisti, odplaty, hnevu... Na to neexistuje žiadna tabletka a ani sirup. Jediným liekom je ten, ktorý nám ponúka opäť a opäť Boh cez svojho Syna, a to láska, milosrdenstvo a odpustenie. Avšak len človek sám sa musí rozhodnúť, či sa na liečbu podujme a dokáže ju v trpezlivosti prijímať až k úplnému uzdraveniu. Je len na mne, či dokážem prejsť z tmy do svetla skrze vieru, ku ktorej povoláva Kristus.

 

 

...

Snímka: unsplash.com