Ponúkame tri rady pre tých, ktorí túžia vychovať emocionálne inteligentné deti:

1. Ak chceme deti učiť emocionálnej inteligencii, musíme sa sami naučiť ovládať

Rodičovstvo nie je súboj. Nie je o výhre a prehre, riadení a opravovaní. Je o pestovaní vzťahu, a to prináša so sebou i konflikty.

Keď sa objavia problémy, ako dospelí v tomto vzťahu by sme nemali postupovať zaužívaným spôsobom. Náš hnev, frustrácia a strach sa veľmi snažia ovplyvniť náš mozog a snažia sa dostať nás do stavu „bojuj“. V tomto stave sa nám zrazu zdá, že naše deti sú naším nepriateľom, a cítime nutkanie použiť niektorú z bežných výchovných techník, ako sú vyhrážanie a trest, namiesto toho, aby sme sa pokúsili ovládať svoje emócie.

Je jasné, že väčšinu z nás to nikto nenaučil, keď sme boli malí. To, že sme sa stali rodičmi, je našou príležitosťou prehodnotiť náš vzťah k veľkým a občas strašidelným emóciám: odňať im moc a ukázať našim deťom, že všetky emócie majú hodnotu.

Naše rodičovské starosti často vôbec nezapríčiňujú deti. Požiadavky moderného života nás tlačia ďaleko za naše hranice. Keď sa cítite príliš napätí, zastavte a dajte si čas predtým, než budete reagovať. Snažte sa viac venovať starostlivosti o seba samých. Stretávajte sa s inými rodičmi, aby ste vedeli, že v tom nie ste sami. A pamätajte si, že naše deti kopírujú deväťdesiatdeväť percent nášho správania. Buďte tou zmenou, ktorú túžite vidieť u vás doma, a ony vás budú nasledovať.

2. Deti sú hladné po väzbe, nie po dokonalosti

Podstatou každého zdravého vzťahu rodič – dieťa je väzba. Bez väzby strácame svoj rodičovský vplyv.

Väzba je protilátkou na nátlak, nútenie dieťaťa do vecí, ktoré nechce robiť. Väzba dokáže ovplyvniť správanie dieťaťa i bez nátlaku. Jednoducho, je to jediný dôvod, prečo naše deti dobrovoľne prestanú robiť to, čo robiť chcú, a robia to, o čo ich požiadame.

Väzba pomáha deťom cítiť sa bezpečne. Keď sa väzba stratí a deti sa necítia bezpečne, urobia dačo, o čom sa nazdávajú, že im to pomôže cítiť sa lepšie. Niekedy je to niečo pozitívne, napríklad keď si vypýtajú od nás objatie. Ale často je to niečo, čo nie je celkom v poriadku. Ublížia súrodencovi alebo prejavia hnev, čo im dá pocit, že sú silnejšie.

Kedykoľvek sa rodičovstvo javí ako náročné, prvá vec, ktorú treba urobiť, je investovať do prehĺbenia väzby s mojím synom: od spoločne trávenej chvíle cez hru, v ktorej on udáva tón, až po zvýšenie počtu objatí počas dňa – a vždy to zmení situáciu.