Môžeš nám povedať o sebe niekoľko slov?

Som Božie dieťa so všetkým, čo to zahŕňa. Niekedy poslušné a niekedy neposlušné, ale predsa vždy Otcovo. Každý deň vnímam jeho prítomnosť. Pracujem ako správca majetku a metrológ v súkromnej spoločnosti a baví ma to. Vo svojom voľnom čase najradšej čítam knihy, píšem básne, rád varím a počúvam druhých ľudí. Mám rád úprimnosť, zmysel pre humor, rôzne formy oddychu a ticho.

Čo pre teba osobne znamená viera?

Z času na čas nad tým premýšľam. Práve ona dáva môjmu životu zmysel. Len s ňou je moja osobnosť celistvá. Veriť pre mňa prestavuje každý deň sa ponárať do tajomstva, ktoré neviem pochopiť. S Bohom je môj život veľmi pestrý. Viem, že Ježiš je blízko pri mne, a to je moja viera. Ak si to uvedomím, cítim sa s ním ako doma v obývačke. Môžem to prirovnať aj k milému stretnutiu s rodinou. Cítim sa v nej ako doma v obývačke pri milom stretnutí s rodinou.

Ľudia, ktorí ťa poznajú, vedia, že je ti blízka spiritualita Ducha Svätého.

Áno, je to tak. Veľmi rád si spomínam na to, ako som sa s ním stretol, ako som ho prijal. Ono to znie možno až neuveriteľne a môžeš sa pýtať: „Ako môžeš stretnúť Boha?“, ale ja si tú chvíľu pamätám veľmi presne. Bolo to na katolíckej charizmatickej konferencii v Brne a písal sa rok 2015.

Vtedy som zažil pri modlitbe príhovoru dotyk lásky Ducha Svätého. Od tej chvíle som chcel mať s ním vzťah tak ako s Ježišom a nebeským Otcom. A on sa mi dával poznať stále viac a viac. A aj dáva. Prežívam jeho blízkosť. V srdci som veľmi túžil po dare jazykov. A nebeský Otec s radosťou odpovedal na moje volanie. A nielen na to. Odpovede mi dáva stále.

Keď si sa stretol s Duchom Svätým, ako hovoríš, prejavilo sa to na tvojom živote?

Samozrejme. Už nič nebolo ako predtým a aj teraz je každý deň vždy niečo nové. Vďaka nemu som pochopil, že som Bohom milovaný v každej chvíli a bezpodmienečne. Poznal som, že Boh ma stvoril presne takého, akého ma chcel mať. A aj to, že obdarovanie, ktoré som dostal, rastie iba vtedy, ak sa oň delím s druhými ľuďmi. Naučil ma aj to, že už sa nemusím báť. Je to on, čo mi pomáha rásť vo viere a prehovára ku mne.

Ako sa môže ľuďom prihovoriť Duch Svätý?

Nesmieme zabúdať na to, že on je originálny a hľadá si rôzne spôsoby. Môžem hovoriť iba za seba. Myslím si, že ku mne hovorí stále. Často ma napomína, ale hlavne povzbudzuje. Avšak v srdci mám jednu vzácnu chvíľu. Pamätám si na ňu, akoby to bolo dnes, a pomáha mi to rásť.

Bolo to počas adorácie. Hľadel som na Pána Ježiša a vtedy mi Duch Svätý hovoril: ,,Radosť bude tvojím drahokamom.“ Potom som sa lepšie zahľadel na monštranciu a na polmesiačiku, v ktorom bol vložený Pán Ježiš, bol červený drahokam. V tej chvíli som poznal, že eucharistický Ježiš bude mojou radosťou, mojím drahokamom. Dodnes žijem z tohto prisľúbenia.

Prisľúbenia sa napĺňajú vtedy, ak čoraz viac prehlbujeme svoju vieru, ak sa o ňu staráme. Ako to robíš ty?

Snažím sa využiť všetky možnosti. Modlím sa, čítam Božie slovo a prijímam sviatosti. Veľkou podporou je mi aj spoločenstvo či duchovné obnovy. Nezabúdam ani na duchovnú literatúru a študujem náuku našej cirkvi. V súčasnej dobe sa však usilujem aj o postoj vďačnosti a chvály v každej chvíli. Prináša to veľké požehnanie.

Prinášajú do tvojho života požehnanie aj ľudia?

Samozrejme. Z tých, ktorých poznám, si veľmi vážim istého poľského kňaza z rehole paulínov. Volá sa Bogdan Stepien. On mi ukázal, že Boh je láska a nalomenú trstinu nedolomí. Potom zohrávajú v mojom živote dôležitú úlohu na ceste za Pánom spolužiaci zo Školy Márie, moja rodina a moje spoločenstvo Homecoming.

Ale mám aj iných ľudí, ktorí mi pomáhajú. Tí, čo sú už hore, v dome nebeského Otca, a voláme ich svätí. Z nich sú pre mňa príkladom Arnold Janssen, Dominik Guzmán, Pavol – prvý pustovník, Gemma Galgani, Rafael Baron (trapistický mních), evanjelista Ján a Chiara Badano. A nemôžem zabudnúť na Pannu Máriu, zvlášť je mi blízka tá z Čenstochovej.

Spomínal si, že máš rád Božie slovo. Veľa sa v ňom spomína Duch Boží, Duch Svätý. Cítiš jeho pomoc, keď sa prehrýzaš stránkami Biblie?

Je to presne tak, ako hovoríš. Odkedy som dal Duchu Svätému priestor vo svojom živote, Božie slovo mi viac chutí. Neviem si predstaviť začať deň bez lectio divina. Ja ho robím tak, že vzývam Ducha Svätého a potom čítam polohlasne krátky úryvok z evanjelia. Čítam ho znovu a znovu a nechávam sa preniknúť slovom, vetným spojením, čímkoľvek, čo ma osloví, potom sa modlím za konkrétnu oblasť môjho života, ktorej sa slovo dotýka. Potom hľadím – kontemplujem Kristovu tvár skrze ikonu a zapíšem si do zošita vetu-dve, ktoré mi Pán dnes kladie na srdce. Na záver mu poďakujem a prosím nebeskú Matku, aby som to slovo s láskou aj uskutočnil.

Je pravda, že lectio divina je hlavne o disciplíne, ale stojí to za námahu, pretože produktom je chutné ovocie, ktoré musím odovzdávať ďalej. Ale stojí to za to.

Už sme sa dozvedeli, ako pôsobí Duch Svätý pri čítaní Božieho slova, ale myslíš si, že má dôležitú úlohu aj v období pôstu?

O tom nepochybujem. Tak ako vyviedol Ježiša na púšť hneď po tom, ako ho Ján Krstiteľ pokrstil, vyvádza aj nás. Duch Boží nás vyvádza na púšť. Ideme tam, aby sme nastražili uši a čakali na hlas volajúceho. A keď ho začujeme, pochopíme, že nie sme nikdy sami, nech by sme v živote prežívali či vyparatili čokoľvek, môžeme si byť istí, že Ježiš nás nenechá v štichu.

Takže ako by si charakterizoval správny pôst?

Úplne jednoducho. Je to pozvanie vzdať sa niečoho alebo niekoho z lásky k Ježišovi. V tomto čase môžeme spraviť to, čo bežne nerobíme, možno práve to, čo roky odkladáme a boríme sa s tým. Pôst je čas milosti, keď sa strhávajú putá a ruky sú opäť voľné. Jednoducho, viac milujeme Ježiša.

Vykonávaš aj rôzne služby vo farnosti. Okrem iného sa venuješ aj mladým, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti birmovania.

Áno, pre mňa osobne je táto služba nová, ale som rád, že Pán ma do nej povolal. Mladí sú pre Boha i pre cirkev vzácni. No rovnako ako aj my, aj oni majú slabé miesta, ktoré treba spevniť. Podľa mňa je dôležité, aby sme im ponúkli možnosť stretnúť sa s Ježišom v modlitbe a pri čítaní Svätého písma.

Sviatostný život je ako-tak prítomný, ale treba ho stále prehlbovať. Niektorí sa intenzívnejšie nezaoberali od prvého svätého prijímania Ježišom ako takým.

Je to ten najväčší problém?

Nedá sa to takto povedať, podľa mňa venujeme intenzívnu pozornosť prvoprijímajúcim deťom, potom nič. Po niekoľkých rokoch po prvom svätom prijímaní sa objavia birmovanci. Ale už dávno sa zabudli modliť a nemajú vzťah s Pánom.

V čase medzi prijímaním a birmovkou vzniká obrovské vákuum, ktoré by bolo vhodné zaplniť stretnutiami a prežívaním spoločenstva. Veď sviatosť birmovania je sviatosťou kresťanskej dospelosti. Nemožno hovoriť o dospelosti tam, kde absentuje každodenná modlitba a chýba vzťah k Svätému písmu. Veď kto sa nemodlí, je v podstate mŕtvy, a kto nepozná Písmo, ten nepozná Krista. Asi je to podnet k sebareflexii pre každého jedného z nás, ,,dospelých kresťanov“. Ako môžem požadovať od druhého, aby žil niečo, čo ja sám nežijem?

No iste sú medzi birmovancami aj výnimky, či nie?

To áno. Samozrejme, že mám z každého z nich aj radosť. Sú mladí, tvárni, energickí, kreatívni, všetko úžasné vlastnosti. Sú pre mňa veľkým obohatením a mám ich rád. Je to pre mňa veľká milosť, stáť pri zrode ich intenzívneho vzťahu s Ježišom. Nemajú to ľahké v dnešnom svete zameranom na výkon a plnom pomýlených hodnôt. Treba ich sústavne povzbudzovať a pomáhať im a nie súdiť a šomrať. Ja som nebol v ich veku iný.

A predsa si prostredníctvom Ducha Svätého našiel poslanie pre svoj život. Vieš ho opísať?

Zhrnul by som to asi takto: Byť darom pre druhých. Prinášať do vzťahov Ježiša Krista – radosť, lásku a svetlo. Byť tam, kde som. Som laik a aj tak som pre Boha a jeho kráľovstvo vzácny.

Máš nejaké rady pre nás, ako by sme sa mohli ešte lepšie pripraviť na slávenie Veľkej noci?

Celkom prosto. V tichosti srdca. Duch Svätý je džentlmen. Nájdime si čas a ticho. Povedzme: „Príď, Duchu Svätý, a ukáž mi, ako ma vidí nebeský Otec.“ A už len trpezlivo čakajme. Veľká noc a Ježišovo zmŕtvychvstanie sa blíži.

 

 

...

Snímka: archív respondenta, unsplash.com