Chcel by som sa spýtať, či je v manželstve dovolené vzájomné fotografovanie sa v intímnych chvíľach alebo natáčanie na video. Samozrejme, len pre manželov vzájomne, bez ďalšieho šírenia.

Najprv pár slov k tomu výrazu „dovolené“: Cirkev nič „nezakazuje“ ani „nedovoľuje“ – ona len označuje, či tie-ktoré skutky sú alebo nie sú dobré, respektíve zlé. Potom jasnejšie vidno rozdiel. Napríklad krádež nie je zlá preto, lebo ju Cirkev „nedovoľuje“, ale Cirkev ju „nedovoľuje“, lebo zlá skutočne je. Ale to je len na pochopenie toho, prečo v Cirkvi nemáme nejaké zoznamy činností a skutkov... inokedy zas skutok ako taký je neutrálny a jeho mravnú hodnotu určujú okolnosti a úmysel konajúceho.

Podobne je to aj v tomto prípade, na aký sa pýtate: fotografovanie alebo natáčanie na video samo osebe nie je hriešne, je to neutrálne. To, akú mravnú povahu (teda, či je to dobré alebo zlé) bude mať tento skutok, ak budete fotiť alebo natáčať vlastnú manželku (alebo opačne), ovplyvňujú okolnosti a Váš úmysel. Ak dobre rozumiem Vašej otázke, práve o toto Vám ide.

V manželstve majú manželia právo vzájomne sa jeden druhému darovať a prijať navzájom od seba tento dar. Toto je veľmi dôležitá vec – totiž, že ani v manželstve nemáme právo na telo toho druhého v tom zmysle, že si ho môžeme na požiadanie vynucovať, ani nemáme právo robiť z druhého človeka predmet uspokojenia svojej sexuálnej túžby. (Toto sa usiloval Ján Pavol II. opakovane vysvetľovať vo svojich katechézach Teológie tela.)

Sexuálna túžba je dobrá

Sexuálna túžba nie je zlá – veď ju vložil do nás Stvoriteľ. Nie je zlé ani hriešne tešiť sa na svoju ženu – svojho muža, mať radosť a potešenie zo vzájomného spojenia – teda zo vzájomného daru. Ale je hriešne, ak sa sexuálna túžba zmení na žiadostivosť: ak namiesto toho darovania sa nastúpi vlastné uspokojenie ako to hlavné, to prvé, čo človeka vedie.

Ján Pavol II. takto vysvetľuje napríklad aj tie Ježišove slová: „Kto žiadostivo hľadí na ženu, už s ňou scudzoložil...“ – a povedal vtedy, že Kristus vôbec nehovorí, že musí ísť len o ženu cudziu. Že aj na vlastnú manželku sa manžel má pozerať ako na SUBJEKT, nie ako na OBJEKT.

Každý človek je subjektom – osobou, svojprávnou osobou, ktorá sa aj v manželstve slobodne dáva manželskému partnerovi. Ani v manželstve nikto nemá „právo na sex“ – má len právo ponúknuť dar seba samého a má nárok na to, aby sa naňho ten druhý pozeral nielen ako na telo, ale ako na celého človeka.

Prečo tento teologický úvod? Aby bolo jasnejšie, že aj keď fotografovanie či natáčanie je ako také neutrálne, a aj keď máte právo ako manželia navzájom vidieť a tešiť sa z nahoty svojich tiel – vždy je tu veľmi tenká hranica medzi skutočnou láskou a žiadostivosťou. Tú hranicu máte vo svojom srdci, vo svedomí, keď si odpoviete na otázku: Aký mám dôvod, aby som si svoju ženu fotil nahú?

Nikdy nemáte 100-percentnú istotu

Totiž len čo urobíte fotku či videonahrávku, už ste určitým spôsobom toho človeka „zhmotnili“ – zo subjektu je objekt. Ak sa dokážete na tú fotografiu pozerať a vidieť v nej nie iba telo, ak je to aj pre toho fotografovaného darom – nie len pre Vás uspokojenie očí a sexuálnej túžby, v poriadku.

Ale ešte je tu jedna dôležitá vec: aj keď píšete „bez ďalšieho šírenia“ – v skutočnosti je to tak, že ak si niečo uložíte, hoci aj do zaheslovanej zložky v počítači alebo v mobile, už je tu potenciálne riziko, že túto fotku či video bude možné šíriť, alebo že unikne.
Mobil aj počítač Vám môžu ukradnúť, heslo niekto vie „prelomiť“, napokon, sú techniky, ktoré dokážu aj vymazané snímky obnoviť.

Takže ak si niečo uložíte „len pre seba“, aj tak nemáte 100-percentnú istotu, že to naozaj budete vidieť len Vy. Okrem toho – ak si budete neskôr prezerať takéto snímky – dokážete si sprítomniť tú konkrétnu chvíľu ako dar, alebo Vám to bude slúžiť na momentálne uspokojenie či vzrušenie? Každý človek má právo na to, aby sa k nemu pristupovalo s úctou – osobitne s úctou k jeho nahému telu: v prvom rade v manželstve, ale aj napríklad pri lekárskom vyšetrení a pod.

Subjekt alebo objekt?

Teraz Vám napíšem pár slov ako žena: čakám, že na prvom mieste moju zraniteľnosť bude ochraňovať práve môj muž. Že keď sa jemu ako žena darujem a dám mu všetko – vrátane nahoty, on to nezneužije a jeho láska ma chráni. Iste, žene je príjemné, ak sa mužovi páči – ale nechcela by som, aby si tieto fotky niekde ukladal, prezeral a už vôbec nie, aby ich niekde nosil so sebou – hoci aj v mobile či počítači alebo tablete. Už by sa strácala intimita tej danej chvíle, keď sme sa sebe darovali.

Týmto spôsobom je možné degradovať ženu na úroveň tovaru, prípadne aspoň potenciálne z nej robiť objekt, podobne ako je to v časopisoch, pri modelkách a pod. – čo iste Vaším úmyslom teraz nie je.

Takže, ak sa pokúsim odpoveď zhrnúť: nie je hriechom urobiť takúto fotografiu, ak zachováte úctu a lásku, intimitu daru, ak sa na ňu dokážete pozerať nie ako na objekt, ale ako na subjekt – s tým, že nie je bezpečné takéto snímky kdekoľvek ukladať.

...

Foto: pexels.com