Celý deň som uvažoval nad myšlienkou, ktorú by som vám ponúkol v dnešnom zamyslení. Až na večernom stretku s mladými Duch Svätý prehovoril nečakane cez brata piaristu Matúša. A povedal mi myšlienku, ktorá je aktuálna pre tento rok odvahy. Apoštoli sa zľakli, keď videli Ježiša kráčať po mori. Mali strach. More bolo rozbúrené a Krista nepoznali. On sa im prihovára: „To som ja, nebojte sa!“ Možno sa nachádzaš v podobnej situácii. V srdci nemáš pokoj. Hladina tvojho vnútra je rozbúrená. Nielen ty sám ale akoby celá spoločnosť plávala v rozbúrenom mori. Dokonca aj samotná Cirkev sa zdá byť v podobnej situácii. K tomu všetkému je aj tma a nevidieť z nej východisko. V tomto chaose a v temnej noci duše ti Ježiš hovorí tie isté slová: „To som ja, neboj sa!“ Máš odvahu? Veríš, že ti pomôžem? On jediný ti dokáže dať istotu. Dokonca žiada od teba, aby si vystúpil z loďky. Vykročiť von zo svojho bezpečia, zo svojej komfortnej zóny do tmy a rozbúreného mora. Vykročiť von zo seba, von z Cirkvi do búrky a neistoty. Kristus je práve tam. Neboj sa! Tam sa s ním stretneš. Dokážeš to, iba ak sa prestaneš pozerať na seba, na svoje pohodlie, na ten chaos všade okolo a začneš sa pozerať na Neho. Podáš mu ruku a budete kráčať spoločne po rozbúrenom mori. Vyžaduje si to kus odvahy, no uvidíš, že to funguje. Tento rok odvahy je vynikajúcou príležitosťou vykročiť za Ním, podať mu ruku a nechať sa viesť tou temnotou a búrkou.