Mojím pôstnym predsavzatím posledne bolo pokúsiť sa prestať si robiť starosti. Zatiaľ som zistila, že dôležitú úlohu v tom všetkom zohráva krása, lebo nám pripomína, že Boh je väčší než my a že je dobrý.

Pomaly si uvedomujem aj iné: že venujem pramálo času oslave Boha. Krása nás inšpiruje k tomu, aby sme ho chválili. Ale chváliť ho, keď prechádzame skúškou alebo obdobím utrpenia, nie je až také ľahké. Prečo by som mala chcieť oslavovať Boha, ktorý dovoľuje moje utrpenie? Niekedy si myslím, že svojím nesprávnym prístupom sa prirodzenejšie prikláňam k nariekaniu nad tým, že Boh mi priveľa nakladá. Jednoznačne sa veľmi rada ľutujem.

Otázka o zmysle utrpenia sa dotýka skutočnej podstaty našej viery. Myslím, že odpoveď v prvom rade tkvie v tej pravde, že Boh dovolil, aby jeho Syn trpel. Robí to z neho zlého Boha? Nie, pretože práve v utrpení jeho Syna sa zjavuje naše vykúpenie a Božia nesmierna láska k nám hriešnym. Utrpenie v zhode s Božím plánom rodí ovocie.

Naozaj ho rodí?

Áno. No my často nedokážeme vidieť, ako alebo čo sa ním dosahuje, kým ním úplne neprejdeme. Potom sa môžeme obzrieť za seba a uvedomiť si, o koľko sme porástli.

No nie je to vždy ľahké, či áno?

To teda naozaj nie je.

Za posledné dva roky mám dojem, že som bola akoby vyzlečená donaha v každej oblasti svojho života: mentálne, fyzicky, emocionálne i duchovne. Boh potom vzal moju nahotu a rozomlel moje kosti na prach – len aby si mohol byť istý, že mi to naozaj dochádza. :)

Ale čo ak má pravdu? (Jasné, že má, veď je Boh!) Teraz vážne, v tomto všetkom musí byť nejaký plán, však? Práve to oddeľuje tých, čo majú vieru, od bezvercov. Nedokážem si predstaviť, ako by som čelila strastiam života bez viery v Boží plán, pretože vtedy by utrpenie nedávalo vôbec žiadny zmysel. Pri takom nastavení môžete nájsť akurát tak úplnú beznádej. Ale s vierou vždy existuje nádej – a otvorená myseľ.

Mala som pre svoj život pomerne dobrý plán. Bolo v ňom veľa peňažných zdrojov, pekný veľký dom, schopné veľké auto a to, že nebudem musieť pracovať. A darilo sa nám. Ale zdalo sa, že Boh mal na každé naše úsilie iný názor.

Podľa všetkého bolo podľa neho dôležitejšie, aby mal môj manžel príležitosť tráviť viac času s deťmi, prehodnotiť, kam ho jeho život vedie, a tiež preskúšať naše manželstvo a našu vieru v neho. Zrejme nám toho dosť chýbalo, čo?

Nuž, mne teda áno. Nikdy som za seba ako dospelá nepreberala zodpovednosť. Urobila som si totálnu modlu zo svojho manžela, ktorý sa o mňa za posledných sedemnásť rokov stará v podstate ako otec. Toto sa muselo zmeniť, však? Boh chce byť v mojom živote na prvom mieste. A chce, aby som žila podľa jeho vôle. Zdá sa, že pri všetkej dobrej snahe som stále žila podľa svojej vôle.

Myslím si, že nedostatok chvály voči Bohu len zdôrazňuje, ako sa vo svojom srdci točím okolo seba. Moja chyba. Neuvedomovala som si, ako málo miesta mu vlastne dávam. Tvrdím, že ho milujem, ale keď príde na lámanie chleba, jeho vôľu plním nerada. Takže Boh nás zrejme niekedy musí vyzliecť až do nášho samotného ja a zlomiť nás tak, aby nás mohol oživiť a prebudovať na svoj obraz. Ak by som spolupracovala, celý ten proces by bol pre nás oboch omnoho menej bolestivý!

Pekne to vystihuje žalm 51:

„Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť,
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách
a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia
a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.“
(Ž 51, 8-16)

A tiež moje obľúbené evanjelium, Lukáš 13, 6-9, podobenstvo o neplodnom figovníku: „A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva? On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.““

V kocke, podľa tohto evanjelia Boh vtedy, keď neprinášaš dostatok dobrého ovocia, dopustí plno poriadnych kopancov a bude tebou triasť, až kým to ovocie neprinesieš.

Touto myšlienkou vám chcem zaželať pekný deň.

 

...

Snímka: http://c.fastcompany.net/

Zdroj: https://faithinourfamilies.com/2016/02/26/when-god-heaps-crap-on-your-life/comment-page-1/