Dnešná doba je charakteristická nielen rýchlosťou (a v spojení s ňou často počutým „nemám čas, nestíham“) a technickými vymoženosťami od výmyslu sveta, ale aj veľkým strachom. Ľudia sa boja o svoj život, zdravie, majetok, bezpečnosť, zamestnanie a podobne. Strach z krízy, neslobody, vojny – na druhej strane (nie vždy naplnená) túžba po plnosti, slobode, mieri, po skutočnom živote. Ako to však dosiahnuť?

Každý z nás v sebe vníma rozmer duchovna, ktorý potrebuje nejakým spôsobom nasýtiť. „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože,“ povedal veľmi výstižne svätý Augustín. Ak nenaplníme svoje srdce Bohom, ak naše srdce nespočinie v Ňom, hľadáme iné možnosti, ktoré nás však privádzajú len k väčšej nespokojnosti, nešťastiu a napokon nás úplne zničia. Hoci spočiatku tieto možnosti, ktoré nachádzame v radoch okultizmu, ezoteriky, New age či rôznych alternatívnych smerov, vyzerajú veľmi lákavo a jednoducho – a najmä ponúkajú (ne)riešenie tu a teraz, rýchlo a bez čakania –, následky a dôsledky, a to najmä v oblasti duchovnej, na seba nenechajú dlho čakať.

Červená šnúrka sa používa ako ochrana pred urieknutím. Červená – farba ohňa –, ktorá má upútať pohľad toho, kto by chcel „nosičovi šnúrky“ ublížiť, a tým ho ochrániť pred urieknutím. Poveru navyše umocňuje náuka kabaly. Obzvlášť dnes sme svedkami veľkého vzostupu predaja rôznych energetických náramkov (energy balance), ktoré majú rovnaký účel ako červená šnúrka.

Prečo ľudia nosia červené náramky?

Sú presvedčení, že sú pre nich ochranou pred urieknutím „z očí“ a pred negatívnou energiou. Šnúrke je tak pripisovaná zázračná a ochranná sila, moc. Inak povedané – zverím sa pod ochranu červenej stužky. Avšak skutočne viem, kto za touto poverou stojí?

Ak mám niekomu zveriť do opatery svoje dieťa alebo mu požičať auto či peniaze, potrebujem vedieť, kto je ten, komu to zverujem. Neprejavím takú dôveru komukoľvek, potrebujem si byť istý tým, že ten človek je zodpovedný, že mu môžem veriť, že sa na neho môžem spoľahnúť. Prečo potom nepátrame, komu zverujeme svoj život, keď nosíme červenú stužku či podobné energetické amulety?

Ak hľadáme skutočný pôvod tohto zvyku, povery, tradícia nás privedie až k Bálovi, do staroveku. Bál (Baal, Bel, Baele, Wael) - mocný démon, ktorého meno je prekladané ako: hospodin, vládca, pán. Už dávno bol uctievaný ako fenické a západosemitské božstvo. Dôkazy o šírení úcty k Bálovi, ktorému sa prinášali ľudské obety a zasväcovali deti, nachádzame aj vo Svätom písme: „Budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali dietky na obetu Bálovi.“ (Jer 19, 5) Znakom zasvätenia dieťaťa Bálovi bolo zaviazanie červenej stužky. Démonológia (náuka, ktorá sa zaoberá démonmi, ich vplyvom na ľudský život) ho radí ako siedmeho z desiatich archidémonov a charakterizuje ho ako ducha zrady, ľstivého a nemilosrdného. Modernými okultistami je spájaný so silami deštrukcie, nenávisti, pomsty, vojny.

Namiesto toho, aby sme sa chránili, sa tak dobrovoľne zverujeme do otroctva Zlého. Avšak je len Jediný, ktorý nás môže skutočne (o)chrániť. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)

Jedine On ťa chráni. Miluje ťa viac, ako si vôbec dokážeš predstaviť. Nepotrebuješ žiadne šnúrky ani život naplnený strachom. Si milovaný Bohom, si v Božích rukách! Tak sa neboj naplno žiť slobodu Božieho dieťaťa, ktorú Ti Kristus vydobyl na kríži!

 

 

...

Snímka: Flick (CC Licencia)