„Len sme žartovali, mami,“ uistila ma.

Tiež som si to myslela, ale chcela som si byť istá, a tak som na ňu trocha pritlačila: „Nemusíš byť na diéte. Vieš to, však?“ Len nedávno som si všimla, že sa viac zaujíma o to, aký má účes a čo si oblečie.

„Viem. Ale musím jesť zdravo. Veď aj ty nám to vždy hovoríš.“ Dostala ma.

Spomenula som si na to, čo všetko sme začiatkom víkendu zjedli v reštaurácii, na všetky tie sladkosti a na ich zuby, no hlavne na to, ako som to okomentovala.

„Áno, ale jesť zdravo neznamená byť na diéte.“

Pokračovali sme v našom rozhovore o tom, čo jesť, stihli sme prebrať aj naše obľúbené zákusky. No ani nie hodinu na to som sa dočítala, že už 5-ročné dievčatá sa zaujímajú o svoj výzor. Veď prečo by ony nemali byť tie s perfektnou postavou, s dlhými hustými hnedými vlasmi a s dokonalou pleťou, ktoré vídame na obálkach všetkých časopisov? „Myslím si, že o tínedžeroch a o tom, ako vnímajú svoje telo, sa toho dá rozprávať veľa, a mnohí rodičia si to uvedomia, až keď ich deti prídu do puberty. Ale je dobré vedieť aj to, že už 5-ročné deti túžia po postave, ktorá je štíhlejšia ako tá terajšia alebo ako tá, akú budú mať, keď vyrastú,“ hovorí Seeta Pai, viceprezidentka  pre výskum v programe Médiá za zdravý rozum a zároveň autorka článku.

Myslela som na to, čo som videla v predošlý deň na strednej škole, ktorú navštevuje moja staršia dcéra. Manžel sa ku mne naklonil a povedal: „Nečudo, že naše dievčatko sa toľko prezlieka predtým, než ide do školy. Pozri, ako sú oblečené všetky tieto dievčatá.“ Mal pravdu, vyzeralo to tam ako na módnej prehliadke. A s tým prichádza aj nátlak, pretože každá chce zapadnúť.

„Je neuveriteľné, ako veľmi sme zaplavení týmito obrazmi dokonalosti a... naše dievčatká učíme, že je to normálne. A keď vyrastú, nemajú poňatia o tom, ako by mali vyzerať,“ povedala Juliana Lions, „a týmto sa už vopred nastavujeme na zlyhanie len preto, že nie sme dokonalí.“ Juliana je tínedžerka, ktorá nedávno upútala pesničkou Krásne nedokonalá, ktorú sama napísala.

Myslím si, že práve preto, keď som minulý týždeň uvidela neupravenú fotku top modelky Cindy Crawfordovej, som na chvíľu ustrnula. Vôbec nevyzerala dokonale. Niektorí o tejto fotke, ktorá sa po internete šírila rýchlosťou blesku, tvrdili, že je to únik, iní zas, že to bol zámer. Tak či onak, nebola graficky upravená. Bolo to telo normálnej ženy, matky, ktoré si nesie známky po tehotenstve, po zmenách. Nebolo perfektné, a práve to ho robilo krásnym.

Hneď, ako som to uvidela, mi začalo byť pri pomyslení  na svoje boky a pás lepšie. Zverejňovanie neupravených fotiek? Je na tom niečo. A je to presne to, čo naše dcéry potrebujú vidieť.

Zvláštne, že ani v ich obľúbených filmoch, ani na titulných stranách časopisov také zábery nenájdeme. Kvôli tomuto musíme najprv my, ženy, prijať naše telo také, ako je, a ísť príkladom aj našim dcéram. Tým nechcem povedať, že by sme sa nemali snažiť žiť zdravo, ale môžeme napríklad začať tým, že akceptujeme a budeme mať rady to, kým sme.

Áno, láka nás to skrývať naše nedokonalosti, zakrývať plnšie krivky či trúsiť negatívne poznámky o tom, ako vyzeráme v zrkadle. No keď nie sme spokojné s našim telom a hovoríme o tom nahlas, naše malé dcéry si to všimnú. Keď si 5 až 8-ročné dievčatá myslia, že ich mamky nie sú spokojné so svojim telom, sú, podľa správy programu Médiá za zdravý rozum náchylnejšie na to, aby sa rovnako nespokojne cítili aj ony.

V našej kultúre je pre ne ťažké rozlíšiť to, čo je skutočné a to, čo je len počítačová dokonalosť.

Manželova obľúbená fotka, ktorú má nastavenú na pozadí svojho mobilu a aj ako šetrič na monitore, a na ktorú častokrát odkazuje, je tá, kde som v Afrike, mám na sebe pokrčené šaty a vidno mi všetky vrásky, nemám na sebe žiaden make-up, mám mastné vlasy a sedím v najchudobnejšom dome, v akom som kedy bola. Hovorí, že toto je skutočná krása. Krása, ktorá je hlbšia ako to, čo mám na sebe oblečené, alebo ako to, čo si o svojom oblečení myslím.  

Musíme vyjsť z tohto bludného kruhu a začať sa vo svojej vlastnej koži cítiť dobre. Naše dcéry potrebujú vidieť naše nedokonalosti a veci, v ktorých naša sebadôvera kolíše. Potrebujú vidieť, že reálne ženy majú chyby a že práve z nich pochádza skutočná krása.

Pretože skutočná žena nemá stále dokonalý šatník či perfektný účes.

Nevarí vždy gurmánske jedlá a neservíruje ich ako vo vychytených reštauráciách.

Nevie vždy skryť popukanú kožu na pätách či zošúchaný lak na nechtoch.

Niekedy sa smeje nahlas a často plače.

Je nedokonale krásna.

Ak sa spýtate malých detí, kto je najkrajšia žena na svete, často povedia: „Moja mamka!“ Ich vnímanie dokonalosti nebolo ešte otrávené médiami alebo kultúrou. Dívajú sa ďalej, za hranice unavených očí, vyťahaných nohavíc a neskrotených vlasov. Krásu vidia v malých skutkoch služby – v objatí, v extra koláčiku, v príbehu na dobrú noc.

My by sme mali tiež.

Je to úžasný spôsob, ako ukázať našim dcéram, ako vyzerá skutočná žena.

 

...

Zdroj a snímky: http://wearethatfamily.com/2015/02/want-daughters-know-real-woman-looks-like/