Stavali sme dom a večer som utekal rýchlo na svätú omšu. Len v šuštákoch a teniskách som zastal pri potoku, aby som sa očistil. Zrazu pozerám, oproti mne ide chlapec. Predstavil sa mi ako jašter. On aj vyzeral ako jašter. Keby ste len videli ten chochol - mal ho pomarančovo - fialovo - zelený. Lebku mal vyholenú, sfarbenú na žlto a na nej pásiky. 

Spýtal sa ma: "Čau, nevieš, kde je tu fara?" Ukázal som mu.
"A nevieš, kde je tu farár?" "Ja som farár, nevyzerám tak, ale som."
Bol zvedavý, kam idem.
"Do kostola." Začudoval sa. "Zdá sa ti čudné, že farár ide do kostola?"

Po omši prišla za mnou delegácia
Vzal som ho so sebou. Keďže sme malá dedina, máme do kostola vchod len zozadu. Počul som len, ako babky cvakotali naprázdno. Jedna mala obrovské dioptrie, raz zdvihla okuliare, raz ich dala dole. V ten deň som vedel, že zbytočne kážem, všetky babky pozerali na toho chlapca.

Po svätej omši prišli ku mne delegátky babiek a žien. Vedel som, čo bude nasledovať. Keď som si dával albu, počul som veľavýznamné hm, hm. "Pán farár, keď budete takýchto prijímať, ako je tamten, stratíte veľa veriacich." 
"Myslíte?," odpovedal som im. "Ja si myslím, že veriaceho nestratím ani jedného. A keď stratím zákonníkov a farizejov, Cirkev sa očistí."

 Zostali zaskočené. "Čo tým myslíte, pán farár?"
"Pán Ježiš by sa vyhýbal takýmto hosťom? Alebo som potom nepochopil Evanjelium. Pán Ježiš hovorí: Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Opýtajte sa ho, kde má mamu? A kde má otca?

My kresťania nevieme ponúknuť vzor
Ja vám to vysvetlím. Keď sa ma raz spýtali, čo by som chcel odkázať mladým ľuďom mimo Cirkvi, povedal som: Chcel by som ich poprosiť o odpustenie. Týmto mladým dlhujeme veľmi veľa. My kresťania nežijeme tak, ako by sme mali. A aj preto títo mladí odchádzajú z Cirkvi.

Prečo existujú pankáči, prečo má on na hlave jaštera? Prečo sú skinhedi? Prečo má on náušničku v nose, v jazyku? Prečo je to tak? Všimnite si týchto mladých ľudí zblízka, možno zlyhal otec, možno matka. A kde sme boli my kresťania? Kde si bol ty?

Možno stačilo len málo, možno ho stačilo len ťuknúť, aby išiel správnym smerom. Hanbili sme sa, čo povedia iní? A tak sa títo mladí ľudia stratili. My kresťania im nevieme ponúknuť vzor. Namiesto maľovaného Krista maľujeme svojím životom hnusnú pomaľovanú karikatúru. A títo ľudia odmietajú Boha.

Povedia si: Ak je toto Boh, nechcem takého Boha.

 

Fotografia: Mária Jakušová / cesta+

Rubrika Kazateľnica život vznikla po dohode s farárom Marošom Kuffom a jej cieľom je prinášať povzbudenie a praktické Evanjelium cez každodenné situácie (nielen) na fare v Žakovciach.