1. Ježiš je dlhoočakávaný potomok

Keď sa vysvetľuje dobrá zvesť evanjelia, často sa rozpráva príbeh Adama a Evy, pretože ich prvým priestupkom povstala potreba zakryť a odpustiť hriech. Naplnila sa v ich dlhoočakávanom potomkovi, Ježišovi. Boh nenechal svet bez nádeje. Dokonca aj vtedy, keď preklína hada, predpovedá: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15)

Pavol objasňuje vo svojom Liste Rimanom, že to Kristus rozšliape spomínanú hlavu: „Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar.“ (Rim 5, 17)

2. Ježiš je naplnením starodávneho prísľubu

Keď Boh sľúbil Abrahámovi, že požehná všetky národy a pokolenia, čo prídu skrze neho, Abram uveril Bohu vierou a tá sa mu počítala za spravodlivosť. Ale keď sa prísľub nenapĺňal v tom čase, ktorý on aj s manželkou Sárou očakával, začal brať záležitosti do svojich rúk (čo zahŕňalo aj jeho slúžku). Sára sa smiala na predstave, že by mohla mať dieťa po tom, ako prešla menopauzou a biologické hodiny značne pokročili, ale Božia vernosť spôsobila, že v jej lone sa zrodil život.

Aj keď sa zdá, že šance sú mizivé, spočívajme vo fakte, že Božie prisľúbenia sú pravdivé a ich plnosť a plod je v Kristovi. Druhý list Korinťanom 1, 20 nás povzbudzuje: „Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.“

3. Ježiš je obetovaný syn

Keď som prvýkrát počula príbeh o Abrahámovi, ochotnom obetovať svojho jediného syna Bohu, vážne som pochybovala, či pastor hovorí pravdu. Po celom tom čase čakania na splnenie prisľúbenia – prečo by Boh urobil niečo také? Keď sa Izák spýtal, či majú všetko pripravené, Abrahám s neochvejnou vierou odpovedal, že „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu“ (Gn 22, 8).

Ako dobre sa Boh stará, to sa čoskoro ukázalo na hore Morja: baran, zachytený rohmi do kríka, nahradil Izáka ako obeta, ktorá bola Bohu milá. Abrahám sa nemýlil – baránok sa našiel. Ježiš je tým Baránkom Božím, ktorý bol obetovaný na drevenom kríži na Golgote, najvyššom bode hôr Morja, aby sa postaral o obetu, ktorá by zmierila hriešnikov so svätým Bohom.

4. Ježiš trpel bez viny

V Knihe Genezis 37-50 sa uvádza Jozefov príbeh. Boh mu dáva zjavenia a svoju priazeň; je predaný do otroctva (svojimi vlastnými bratmi), uvrhnutý do väzenia na základe falošného obvinenia a zabudnutý tými, ktorým pomohol. Avšak tiež ho povýšili, a to doslova v prospech miliónov ľudí. Jozef hovorí svojim bratom: „Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.“ (Gn 50, 20)

Ježiš, trpiaci viac než akýkoľvek iný človek, prišiel s poslaním byť ochotný zniesť trest za naše hriechy, hrôzu okúsených pokušení. Urobil to bez šomrania, pretože zamýšľal zachrániť mnoho životov – tvoj, môj, všetkých tých, čo k nemu prídu, aby získali milosrdenstvo.

5. Ježiš ako ten, čo odvracia ranu

Boh dopustil na Egypťanov deväť rán a faraón (so svojím zatvrdnutým srdcom) stále neustupoval a držal Boží ľud v zajatí. Boh rozhodol, že pre Hebrejov nastal čas na slobodu. Boží súd by mal viesť k pokániu, no až do desiatej pohromy faraón neustupoval. Našiel sa ako úplne bezmocný v rukách toho Boha, ktorý práve vzal život jeho syna. A všetky domácnosti, ktorých dvere neboli pomazané krvou nepoškvrneného obetného zvieraťa, tiež zakúsili smrť prvorodeného – človeka aj zvieraťa. Ich domy neboli ušetrené.

Na „dnešnej strane“ Nového zákona väčšina z obyvateľov vyspelého sveta nikdy nezažila otroctvo, ale bez Krista sme všetci otrokmi hriechu. Ťažká i úchvatná realita je, že „mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 6, 23). Veriaci bude stáť pred Božím súdom chránený krvou nepoškvrneného Baránka, Ježiša, a Boží hnev ho obíde.

6. Ježiš, skala osviežujúcich vôd

Keď ľud Izraela žíznil, Boh sa postaral o vodu zo skaly uprostred púšte. Pavol poukazuje na Krista ako duchovnú skalu v Prvom liste Korinťanom, keď pripomína varovanie z minulosti Izraela: „Všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.“ (1 Kor 10, 3-4) Hoci Boh sa o nich postaral nadprirodzeným spôsobom, Izraeliti stále išli za modlami a skúšali Boha. My nemusíme skúšať Krista, ktorý dokonale naplnil Zákon a stal sa pre nás studnicou živej vody a tým, kto osviežuje naše duše.

7. Ježiš, nepravdepodobný Kráľ

Aby sa obyčajný pastier, narodený v Betleheme, stal kráľom, to je viac než len príbeh povstania z handier do kráľovského rúcha. Dávid bol vybraný, aby nebol iba legendou. Bol nedokonalým predkom a predzvesťou dokonalého Kráľa – Ježiša. Ako muž podľa Božieho srdca, Dávid rád spieval Bohu, no zároveň bol vždy odhodlaný na boj, ak išlo o Božiu povesť. Bol jednoduchým kráľom s úspechmi aj pádmi a jeho básnické srdce volalo k Bohu po vykúpení, ktoré malo prísť.

V Skutkoch apoštolov jeho slová ohlasuje Peter tak, ako sa dodnes ohlasujú v Cirkvi: „Veď Dávid o ňom hovorí: ,Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘“ (Sk 2, 25-28)

8. Ježiš, živý Vykupiteľ

Kniha Jób je jedným z prvých písaných biblických záznamov, kde sa predvída evanjelium rovnako ako v neskorších spisoch. Božia moc a vláda sa ohlasujú v tom, že velí oceánom, vešia hviezdy na nočnú oblohu a kontroluje všetky veci. Boh tiež ukazuje hĺbku bolesti, ktorú môže na nás uvaliť stvorený svet. Jeho dni sú poznačené žiaľom a hrôzou, lebo satan si ho vyžiadal na skúšku, no Jób je aj dôkazom, ako môže niekto trpieť a prežiť, keď stredobodom jeho života je spojenie s Bohom.

Pre všetkých, ktorých srdcia prahnú, je táto poetická kniha pripomienkou bojového zvolania, ktoré kresťania môžu použiť rovnako ako Jób: „Som presvedčený, že môj Obranca žije!“ (Jób 19, 25)

9. Ježiš, ktorý volá vyvolených

Keď bol Izaiáš povolaný, mal privilégium vidieť slávu Pánovu. Ján to pripomína, keď začína opisovať Svätý týždeň a poukazovať na proroctvá, ktoré Ježiš naplnil: „Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.“ (Jn 12, 41) Táto skúsenosť zo šiestej kapitoly Izaiáša je jedným z najjasnejších a najnádhernejších opisov Ježišovho trónu a svätosti, aký máme.

10. Ježiš, verný Manžel

Kniha proroka Ozeáša hovorí o prorokovi so životom, aký by nikto nechcel napodobniť. Mal si vziať Gomeru, prostitútku, nevernú a podvodnú, ktorá sa vracala na svoje nemravné chodníky aj vtedy, keď bola vydatá. Ozeáš bol povolaný uvítať ju späť zakaždým, keď sa mu spreneverila, dokonca aj vykúpiť ju za peniaze. A keď tvrdíme, že by sme nechceli byť v jeho koži, zrejme by sme s veľkou pravdepodobnosťou mohli rovnako priznať, že sme skôr ako Gomera.

Sme nevernou nevestou, ktorá uteká za mámivými pokušeniami, keď naše oči prestávajú hľadieť na Krista a obracajú sa k sebe samým. My sme tí, ktorí sa vracajú ku Kristovi, aby hľadali odpustenie, ktoré je vždy aktuálne. Prvý Jánov list nám pripomína milosrdenstvo, ktoré nás čaká: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1 Jn 1, 9)

Ježiš je tým hrdinom

Nielenže sa Božie srdce postaralo o cestu, ktorou môžeme byť spasení, on nám aj zabezpečil príchod Vykupiteľa. Príbehy, proroctvá a spisy nám boli zanechané vo forme Starého zákona, aby sme sa pridali k volaniu zástupov: „Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal: ,Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila.‘“