Paranormálne javy, krik, bolesť či aj smrť. Obrazy, ktoré sa v ľudských mysliach vyjavujú pri slove exorcizmus. Majú základ najmä v rôznych filmoch s touto tematikou. Vo vašej knihe Diabol kúzla zbavený, ktorú ste prišli predstaviť na Slovensko, spomínate, že to nie je autentický obraz o exorcizme. V čom je teda rozdiel?

Vo filme sa vôbec nezdôrazňuje to, že exorcista musí byť poverený Cirkvou a mať pre túto službu isté danosti a zbožnosť. To hýbanie predmetmi diablom, ktoré v ľuďoch vyvoláva strach, nie je také vážne, ako sa o tom často hovorí. Od žiadneho z mojich kolegov som nikdy nepočul, že by niekto pri exorcizme zomrel. Z hľadiska viery ani je možné, aby mal diabol nad nami navrch. My sme vždy schopní vyhnať ho preč. Diabol už prehral a je stvorenou bytosťou – anjelom, čiže nemôže byť silnejší ako Boh. Nie je to tak, že by voči sebe bojovali dvaja rovnocenní. Musíme ale uznať, že diabol je svojou prirodzenosťou oveľa inteligentnejší ako človek. Nie je taktiež ani možné, aby sa diabol preniesol na exorcistu alebo na asistujúceho pri exorcizme. Jednoducho to nie je chrípka, ktorá sa prenáša z človeka na človeka, posadnutie sa vždy týka len jednotlivca. A aby som nezabudol, veľkým nedostatkom filmových snímok je aj absencia Panny Márie, ktorá má pri exorcizme veľmi podstatné miesto.


Myslím si, že je len prirodzené a pochopiteľné, ak sa ľudia vyhýbajú veciam, ktoré majú spojitosť s kniežaťom zla. Ako ste sa dostali k tejto službe? Nepociťovali ste nejakú formu strachu?

Už od mladosti ma služba exorcistu paradoxne priťahovala. Na druhej strane si uvedomujem, že ľudia v týchto veciach potrebujú pomoc. Kňaz nemusí mať strach, na to má dôvod skôr diabol. On vie, že exorcista má autoritu od Cirkvi, čiže vie, koho sa má báť. Bolo by ale veľmi nerozumné nerešpektovať jeho silu.


Rozhodli ste sa slúžiť v tejto oblasti a Cirkev vám dala poverenie byť exorcistom. Znamenalo to zúčastniť sa na nejakej špecifickej formácii?

Áno. Mladý začínajúci exorcista by si mal nájsť staršieho exorcistu, ktorý ho povedie a zverí mu svoje skúsenosti. Nielen preto, aby sa naučil nejakým „fintám z praxe“, ale najmä, aby sa vyhol omylom.
Okrem toho existuje kurz pre exorcistov v Ríme. Tam sa prechádza bod po bode, čoho sa vystríhať, ako spoznať diabla a jeho pôsobenie. Exorcisti majú aj stretnutia, kde si vymieňajú skúsenosti. Podobne jestvuje aj asociácia združujúca exorcistov. Veľmi oceňujem, že sa medzi nami vytvára jednota a spoločenstvo. Máme spoločného nepriateľa, proti ktorému bojujeme.


Hovoríte, že je dôležité poznať jeho pôsobenie. Cítite a viete rozlíšiť, kde je diabol a ako pôsobí?

To, či je niekto posadnutý, nie je možné vidieť človeku na nose. Ani povedať ten a ten je posadnutý. Diabol je duch, nie je možné určiť konkrétne miesto, kde sa nachádza. Je však možné vidieť utrpenie na človeku. Ďalej zvyčajne, keď ho pozveme k modlitbe, začínajú vznikať problémy. Stalo sa mi mnohokrát, že som sa začal modliť a posadnutý mi zobral štólu, kropeničku, či knihu. Vtedy už tuším, s kým mám do činenia.


Nestraší Cirkev trochu diablom, aby sa veriaci od nej nevzďaľovali a aby udržala morálny život svojich členov na istom štandarde?

Diabol je rád, keď sa o ňom nehovorí. Oba extrémy sú však zlé, vidieť diabla všade, ako aj ho nevidieť nikde. Teológovia majú hovoriť najmä o Bohu, ale v správnej miere aj o diablovi. Ľudia veria alebo neveria v diabla, no ja s ním mám skúsenosť. Viete, čo má okrem tých skúseností ešte presviedča o jeho existencii?
Bol som niekoľkokrát s charitou v Bosne a Hercegovine. Jeden novinár mi hovoril, že mi môže ukázať fotky z vojnových zón. Bol to človek, ktorý dvadsať rokov chodil po bojiskách v Iraku, Perzskom zálive, Afganistane. Tie zábery sú ranou priamo do srdca. Boli na nich okrem iného aj vojaci, ktorí nemali najmenší problém vytrhnúť matke z rúk iba niekoľkomesačné bábätko a pred jej očami mu podrezať hrdlo. To dokáže len diabol. Alebo činnosť Islamského štátu, keď minulý rok zastavili autobus a pýtali sa cestujúcich, akého sú vierovyznania. Tí, čo povedali, že nie sú kresťania, museli povinne odrecitovať niečo z Koránu, inak boli nemilosrdne popravení. Odkedy prišiel Kristus na tento svet, boli ľudia viackrát v dejinách vyzývaní zaprieť svoju vieru. Napríklad za Diokleciána. Boli však takí, ktorí sa postavili za svoju vieru a boli ochotní za ňu položiť svoj život. Aj dnes kňazi vyzývajú veriacich, aby boli pevní vo viere. Pretože nik nechce páchať zlo, no diabol zlé skutky prezentuje ako zdanlivé dobro.


Je náročné tieto veci vôbec počúvať. Ak teda diabol takto vo svete pôsobí, nie je vás exorcistov akosi málo?

To máte, bohužiaľ, pravdu. Je nás málo. A ako hovoril páter Amorth, sme poslední bojovníci, ktorí bojujeme tento boj. A keď ľudia nenájdu exorcistu, obrátia sa na rôznych mágov. Všetci vieme, aké obrovské množstvo ľudí je v Číne a majú tam asi dvoch exorcistov, počet všetkých exorcistov na svete je asi štyristo. V niektorých európskych štátoch nie je dokonca ani jeden exorcista. V Brazílii, ktorá je obrovská v porovnaní s Talianskom, sú približne dvaja alebo traja exorcisti, zatiaľ čo v Taliansku je nás asi tristo a tiež nestíhame.


Prečo je totak? Nie je medzi kňazmi záujem?

Problém je aj v tom, že kňazi sa boja požiadať o túto službu, lebo vedia, že to nie je práca s rýchlodobým výsledkom a je to beh na dlhú trať. V máloktorom prípade sa stane, že sa exorcizmus podarí na prvýkrát. Niekedy to trvá aj dvadsať rokov. Teda kňaz musí byť časovo veľmi disponibilný. Dnes sa aj na rozdiel od minulosti, pomerne málo hovorí o týchto veciach. Voľakedy sa o tom hovorilo viac, aj malým deťom, mali sme v taliančine takú riekanku „keď odíde anjel, príde diabol“. Dnes sa skôr stal diabol symbolom akéhosi abstraktného zla.


O štatistických ukazovateľoch hovoriacich o exorcistoch ste sa už zmienili. Čo štatistiky hovoria o posadnutých?

Exorcista nemôže o takýchto veciach rozprávať. Nemôžem vám povedať, že dnes bola za mnou taká a taká žena a čo sme riešili. Preto sa nevedú takéto štatistiky. Môžem však povedať, že na exorcistu sa v Taliansku ročne obracia okolo štyristotisíc ľudí. Diabol útočí aj na malé deti, ktoré nemajú žiadnu vinu, cez konanie ich rodičov, ktorí sa venujú mágii alebo špiritizmu.


Sám ste uviedli ako príklad ženu. Exorcisti vravia, že deväťdesiat percent posadnutých sú ženy. Je to nejaká pomsta Panne Márii, keďže ako ste spomínali má pri exorcizme nenahraditeľné miesto?

Ja sa na to pozerám takto. Ženy častejšie stretneme v kostole. Zúčastňujú sa na rôznych náboženských stretnutiach. Ich viera býva taká aktívnejšia, čo má aj druhú stránku mince. Navštevujú zariekavačov, veštice, vykladačov kariet. Ľahšie aj zídu z cesty viery. Muži sú voči poverám skeptickejší. Najväčšmi sú postihnuté ženy od osemnásť do štyridsať rokov. Stalo sa mi v minulosti, že som robil rozhovor, pri ktorom som spomenul tento fakt. Na druhý deň bolo na titulnej strane novín: „Diabol si vyberá ženy“.


Veľmi rozšírená je v dnešných časoch aj diskusia o astrálnom cestovaní, či niektoré ženy hovoria o napádaní rôznymi sexuálnymi démonmi.

Tí, ktorí sa venujú napríklad astrálnemu cestovaniu, nemajú nejaký vlastný vzťah k Cirkvi. Je to niečo, čo ich zaujme a je to v móde. Aj mnoho mladých ľudí sa dostane k okultizmu, lebo ich to priťahuje a myslia si, že pracujú na svojej duchovnosti a dosiahnu nejaký duchovný rast. Futbalista Roberto Baggio povie, že je budhista, alebo iný, že uznáva New Age. Niektorí mladí sa toho chytia ako nejakého moderného trendu, ktorý im môže priniesť úspech. Nezažili osobnú skúsenosť s Katolíckou cirkvou. Ten, kto má skutočný pravý a osobný kontakt s Ježišom Kristom, nepotrebuje hľadať takéto veci, lebo jeho viera je dostatočne vyčerpávajúca.


Množstvo liečiteľov hovorí, že sa snažia ľuďom pomáhať. V Markovom evanjeliu čítame o jednom človeku, ktorý v Ježišovom mene vyháňa zlých duchov a apoštoli mu v tom chcú zabrániť. Ježiš však odpovedá, aby ho nechali, veď kto nie je proti nám, je za nás. Prečo teda návšteva liečiteľa nie je v poriadku?

V tomto prípade je to prestúpenie prvého Božieho príkazu. Hneď ako sa človek uchýli k nejakej sile, už to nie je pod Bohom. Je to uchýlenie sa k mágii. Neexistuje mágia, ktorá je dobrá. Ani biela, je to používanie inej ako Božej sily a môžete hádať koho. Tie uzdravenia nikdy dlho netrvajú a často ublížia ešte väčšmi na duši.
Ak sa snažíme nakloniť nejakú silu, aby sme spravili dobre sebe alebo niekomu inému, je to stále zlé. Nemôžeme používať zlé prostriedky na dobré ciele. Prečo sa vôbec človek obracia na mága? Prečo sa neobráti na Cirkev, ktorá ma bohatstvo všetkých darov? Boh má väčšiu moc. Človek prestáva chodiť na svätú omšu, neprijíma sviatosti, nemodlí sa, čaká pomoc od inokadiaľ.

 

Môže sa človek takouto apatiou k životu viery alebo páchaním ťažkých hriechov otvoriť možnosti posadnutia?

Ten, kto pácha ťažký hriech, je naozaj vo vážnom ohrození. Vzdal sa boja a prišiel o vlastnú ochranu. Aj keď pácha hriech, môže mu byť stále odpustené. Neexistuje hriech, ktorý by nebolo možné odpustiť, s výnimkou hriechu proti Duchu Svätému. Ten pácham vtedy, ak neverím, že mi Boh môže odpustiť. Človek, ktorý sa zasvätil satanovi, hlási sa k nemu a odmieta vlastné obrátenie je zaručene na ceste v ústrety zatrateniu.


Médiami s veľkým ohlasom prebehlo, keď asi najznámejší vatikánsky exorcista páter Amorth povedal, že diabol sa snaží útočiť aj vo Vatikáne. A nebol jediný, kto sa vyjadril podobne.

Áno, toto odznelo a ako prvý to formuloval Svätý Otec Pavol VI. v jednom zo svojich počiatočných príhovorov. Do Cirkvi vstúpil dym satana a ľudia jej prestávajú veriť. Radšej veria niečomu, čo vravia v televízii. Povedal aj to, že táto bytosť nám bráni v tom, aby naplno dozreli plody Druhého vatikánskeho koncilu. Cirkev bude pod neustálymi útokmi, ale vieme, že pekelné brány ju nepremôžu. Diabol vie, že je pre neho výhodné útočiť tam, kde hrozí veľké pohoršenie.


Vráťme sa na záver tohto rozhovoru k vašej osobe. Určite je práca exorcistu psychicky aj fyzicky náročná. Nerozmýšľali ste niekedy o prestávke alebo o zrieknutí sa tejto služby?

Je pravda, že to je veľmi namáhavé ako z psychickej, tak aj z fyzickej stránky. Nemôžem s tým ale prestať, pre mňa by to bola porážka. Aj keď človek často zakúša aj údery, pretože posadnutý môže zaútočiť. Viackrát sa mi stalo, že mi vytrhol knihu z ruky a roztrhal ju. Množstvo ľudí si myslí, že je veľmi dôležité, aby exorcizmus prebehol po latinsky. Najdôležitejšia je ale viera. Exorcizmus by som teoreticky vedel vykonať aj cez telefón na diaľku, keďže to nie je sviatosť, ale svätenina.


Exorcizmus nie je len o strachu a bolesti, ale najmä o oslobodení a víťazstve. Hovorili sme dnes o mnohých ťažkých témach, rozhovor však zakončime s úsmevom. Čo vás robí šťastným v tomto povolaní?

Každý jeden raz, čo prichádza k oslobodeniu od Zlého, som veľmi šťastný. Som rád, keď vidím človeka, ktorý bol predtým agresívny voči svojim blízkym ako sa zmení. Jeho tvár je úplne iná a je vidieť, že vtedy je skutočne sebou samým.

...

Snímky: Eva Štvorcova