Máme ich v parlamente. Budú tam sedieť celkom oficiálne a ani nechuť pána prezidenta stretnúť sa s nimi (čím im celkom pomohol urobiť PR) na tom nič nezmení.

A predsa sa nemôžem (a určite nie sám) s tým prejavom národného, kresťanského a sociálneho stotožniť. Nejde mi to.

A nepomohlo mi ani videnie linku na Facebooku, kde jeden z jeho priaznivcov doslova vo chválach velebil Boha za volebné víťazstvo.

Žitá viera pre mňa vyzerá inak. Je viazaná na hlavu Cirkvi. O pápežovi Františkovi som nenašiel na oficiálnych stránkach strany nič. Je milosrdná a láskavá. Mňa mnohé z výrokov a hejtov dosť odradili. Je tichá, nie „hurásystémová“. Nebojí sa prinášať zmenu aj bez ochranky za pätami. Ak je radikálna, tak v tom, ako začína meniť seba, a nie v tom, ako a čo majú robiť iní, ani nehovoriac o tvrdých výrazoch o Rómoch. Chce dobro pre všetkých a hoci pozná pravdu, neznevažuje iných. Nebije sa do pŕs, aká je pravdivá a dokonalá a len s ňou to bude dobré. Lebo človek je slabý a viera je dar... dobrý je len Boh, ktorý nás uschopňuje k dobru milosťou. A čo mi najviac bilo do očí: všetko, čo sa týka viery, je na stránkach týchto našich bratov a sestier v hnedom podávané technokraticky, ako postup, bez kúska srdca a živého vzťahu s Pánom.

Po všetkom, čo som si prešiel pri hľadaní pochopenia úspechu pána M. K. a jeho priateľov, viem povedať iba dve veci:

Pokašlaná situácia, keď ani kresťanskí politici (ktorí mali byť prví) nebojovali (a asi o nich ani nevedeli) za skutočné potreby ľudí, nahrala práve týmto. Kdesi tam, Pánu Bohu za chrbtom, netrápi ľudí ani Gorila ani kadečo iné, trápi ich, ako prežiť a prečo nemajú v obci to či ono. V tejto mizérii života je aj viera prízemná a jednoduchá, zúžená na vzdych k Pánu Bohu, nedeľnú omšu a potiahnutie si z cigarety alebo z pohárika. Prostoduché slová, na akých postavil rétoriku presne pán predseda. Nech život tak nebolí, však...

Môžeme za to všetci. Tí, ktorí nerastieme vo viere, tí, ktorí vieme viac a máme dávať viac cez príklad, modlitbu, sprevádzanie a podanú pomocnú ruku v biede a nerobíme to. Rovnako ako sme napriek možno vyššiemu levelu viery pasívni a do spoločného dobra prispievame akurát tak brblaním na záchode.

Aj preto máme bratov v hnedom v parlamente. Okrem jednoduchých slov o Bohu brnkli na stranu národa a boli tam, kde bolo treba. Ale ako hovorí stanovisko KBS po voľbách: radikálne riešenia a slová sa síce páčia, ale koreň problémov je oveľa hlbšie, ako sa zdá pri počúvaní pána predsedu.

Táto rýchla a zjednodušená cesta však napriek zdaniu dobra nie je dobrá. Možno aj preto, lebo Kristus podľa zjavenia svätého Jána oblieka tých, ktorí prichádzajú z veľkého súženia, do bielych rúch, ktoré boli vypraté v krvi Baránka... cez utrpenie, nie cez multiheslá oprášené Bohom. Všetci chceme poriadok a dobrý štát, menej zlodejiny a právo či prácu pre všetkých. Len máme iný pohľad na to, ako sa to má aj v mene viery robiť.

Hnedá cesta je jednou z nich. Vyzerá ako rýchlo postavená diaľnica a je zrejmé nadšenie davu. Len cesta do bieleho cez červeného je tichá a pomalá, nenápadná a náročná, hrboľatá. Fanklub tam tak skoro nevyrastie. Čas napriek tomu skoro ukáže, na ktorej je Pravda a Život.

...

Snímka: naseslovensko.net