Učitelia, ktorí neučia a stoja na uliciach. Sestričky s výpoveďou pod pazuchou. A rodičia, ktorí nechávajú deti doma, lebo chcú tiež lepšie školstvo.

Ešte by mohli aj nechodiť k lekárom, lebo aj tam sú sestričky (a však aj lekári protestovali), aby ich takto podporili.

Čo deň, to nová napätá situácia.

Tábory stoja proti sebe, len čudné je, že ten menší zatiaľ má stále pozične navrch.

Napriek tomu, že ani porovnávacie štatistiky čo i len s Českom nie sú potrebné na zistenie žalostného stavu v zdravotníctve a školstve. (A to o súdnictve a jeho morálnom dne ani nehovorím.)

Napriek tomu, že to nie je prvý pokus o zvrat z oboch strán, a to nie sú jediné, ktoré treba postaviť na nohy, ak nie dať aj bypass.

Na druhej strane, presne táto situácia ukazuje pravdivý obraz našej vlády, jej predsedu a ministrov: pretože ich postoje, tlačové vyhlásenia a vyjadrenia sú všeličím, len nie priznaním si zlyhania systematickej podpory a riešení v týchto odvetviach.

Byť učiteľkou  detí predstaviteľov našej vlády, neviem, či by som ich v stavovskej cti po týchto výrokoch odučila. Detto v pozícii zdravotnej sestry.

Odhliadnuc od osobných postojov však chýba celej tejto vládnej čeliadke jedno: vedomie, že prišli a majú slúžiť a táto služba má trvať až do posledného okamihu vyhlásenia výsledkov nových volieb. Služba predpokladá aj zodpovednosť za zverených ľudí a hľadanie čo najlepšieho riešenia pre nich aj za cenu vlastných strát. Tento pohľad a čin nám však vláda nedarovala.

Potom ťažko vnímať, že ak bol priestor (a financie) pred nedávnom navýšiť počet policajtov (a tiež pred voľbami), prečo je také problematické zrazu pravdivo riešiť učiteľov a sestry?

Keď sa chce, tak sa dá. Keď sa nechce, tak sa nedá. A keď sa ani nechce, ani nedá, používajú sa útočné reči a obvinenia, kvázi prepočty a úniky, zľahčovanie vecí a tiež autority ľudí, ktorí sa postavia na stranu ukrivdených. (Takže predseda komisie KBS pre zdravotníctvo nie je „dosť dobrý“ na zastanie sa zdravotných sestier, lebo on nie je KBS.)

Otázka svedomia a dobra nie je asi motívom konania ľudí sediacich v najvyššej správe našej krajiny.

Do volieb pár týždňov a väčšina stále mlčí. Neverím, že to nevrie. Neverím, že aj tí necítia už neudržateľný tlak ako v sopke pred výbuchom.

Keď už pre nič iné, tak pre pravdu a dobro pre všetkých.

...

Snímka: Flickr.com (CC licencia)