Prečo? Prečo je najlepšie ostať doma? Je na to veľa dôvodov:

1. Ušetríte si tak kopu nervov a výčitiek. Keď dennodenne odchádzate z domu s pocitom toho, že by to tak nemalo byť, nemá to pozitívny dopad ani na vašu prácu. Nehovoriac o tom, že ísť do práce po prebdených nociach, ranných revoch v škôlke a podať tam výkon, uznajte... :-)

2. Tento čas je jedinečný a neopakovateľný. Deti rastú rýchlo a pre spoločný vzťah je dobrý začiatok na nezaplatenie. Buďte tam, keď začnú rozprávať, keď kladú prvé otázky, keď sa boja rôznych vecí a keď sa učia, ako vychádzať s rovesníkmi. Keď sa učia tie najdôležitejšie veci o živote.

3. Neviem, ako to vidia psychológovia, ako je to s tým „quality“ a „quantity“ time, ale život mi potvrdil, že pre dieťa v malom veku stačí, že mama je blízko, nemusí sa s ním nutne celé dni hrať montessori aktivity. To, že ste tam, i keď podráždená a nervózna, to je najviac. Dieťa to v jasliach a s opatrovateľkou vydrží, ale keby si mohlo zvoliť, určite by volilo mamu.

4. Ak je v niečom Slovensko na popredných miestach v EÚ, je to dĺžka rodičovskej dovolenky. Prečo to nevyužiť? Áno, finančne je to bieda, ale ak ste vydržali a neumreli hladom dva roky, je veľmi pravdepodobné, že sa to neudeje ani do tretieho roku veku vášho dieťatka.

5. Choroby detí, adaptácia v škôlke, škole niečo trvá. Načo si to komplikovať dennodenným strachom, čo prinesie ráno a čo budeme robiť, keď padnú všetky záložné plány. A to nehovorím o tom, že nie každá má to šťastie na ochotné a dostupné babičky.

6. Počkajte na ten správny čas. Aj v materstve prechádzame fázami, je to prirodzený vývoj, a samy budete vedieť a vidieť, keď už budete pripravené na ďalší krok, čím práca celkom určite je.

7. Ak je nástup nevyhnutný, skúsme pouvažovať nad „dvojitou materskou“, čo je materská dovolenka otecka v rámci troch rokov dieťaťa, alebo využiť tie možnosti, ktoré umožňuje Zákonník práce, t. j. požiadať o skrátený úväzok, flexiprácu a možnosť práce z domu, teda to, čo mame dieťaťa do pätnásteho roku veku aj zákonom prislúcha.

Čo sa týka mojej skúsenosti, nastúpila som po takmer siedmich rokoch a tiež využila možnosť skráteného úväzku a som najšťastnejšia na svete. V pokoji som s deťmi prešla fázami adaptácie, bola k dispozícii počas prázdnin, chorôb, vzdoru, ušetrila som tým sebe a rodine veľa nervov. No a v momente, ako som nastúpila, hneď som bola hlavou späť, nič mi neušlo, naopak, tými rokmi doma som tak veľa získala. A ako moja kamoška vhodne poznamenala, v živote máme k dispozícii len sto percent, teda robote vieme dať tridsať percent, rodine tridsať a sebe tridsať. Je lepšie dať v istom období sto percent rodine a potom to postupne presýpať inak. Lebo, summa summarum, človek nakoniec klame len sám seba.

Pozn.: Tieto rady nie sú, samozrejme, aplikovateľné na rôzne životné situácie, ktoré vyžadujú tento krok, a nemajú za úlohu akokoľvek znevažovať pracujúce maminky.

---

Foto: A. Hrušovská