Chodili ste spolu 7 rokov, čo je číslo plnosti. Naplnil sa aj váš čas? (úsmev)

Soňa: Zasnúbili sme sa presne v deň nášho šiesteho výročia, keď sme vedeli, že náš vzťah treba niekam posunúť. Boli dve možnosti: buď sa vezmeme, alebo sa rozídeme – takto sme to vtedy vnímali. Takže áno, čas sa naplnil. Jeho dĺžka sa odvíjala od nášho veku, boli sme veľmi mladí – navyše študenti, takže sme čakali na vhodnú príležitosť osamostatniť sa. Sedem rokov nebol plán, jednoducho sa to tak vyvinulo.

Koľko ste mali rokov, keď ste začali spolu chodiť?

Soňa: Ja som mala 15, Lukáš 16. Ak mám byť úprimná, keď sme sa chytili za ruky, pomyslela som si, že sa po dvoch týždňoch rozídeme. Mala som rozporuplné pocity.

Viac si Lukášovi nedávala? (úsmev)

Soňa: Na začiatku sme sa poznali veľmi málo. Čakala som, že keď sa spoznáme, zistíme, že sa k sebe nehodíme a rozídeme sa.

Aké ste mali od spoločného chodenia očakávania?

Soňa: Bol to môj prvý vzťah, bola som opatrná.

Lukáš: Dali sme sa dokopy veľmi mladí, no moje očakávania boli veľmi veľké! Chcel som chodiť vo svojom živote len s jedným dievčaťom, ktoré som si chcel následne zobrať. A hoci som mal iba 16 rokov, išiel som do vzťahu s tým, že si chcem Sonku vziať v budúcnosti za manželku.

Čím vás ten druhý očaril?

Lukáš: Vždy sa mi páčili dievčatá, z ktorých vyžarovala čistota a nevinnosť. Sonka je hanblivá a to ma ako chlapca vždy lákalo – dobývať ženské srdce a spoznávať, kým v skutočnosti je.

Soňa: Lukáš ma zaujal svojou extrovertnosťou. On rozprával a ja som v tom čase ako silný extrovert väčšinou len počúvala. Očarenie prišlo trochu neskôr, keď som si uvedomila, že sa mi na ňom niečo páči a stojí za to, aby sme spolu chodili viac než tie dva týždne (úsmev).

Dnes prešlo osem rokov, ste manželia. Prečo ste dnes zaľúbení do toho druhého – zmenili sa dôvody z minulosti?

Soňa: Viem, že mu môžem dôverovať, že sa mu môžem s čímkoľvek zveriť, že by pre mňa spravil čokoľvek a mám radosť, keď má na tvári široký úsmev, keď vidím, že je spokojný, šťastný a cíti sa milovaný.

Ja som na začiatku nášho vzťahu ešte nerozumela tomu, že moja identita musí byť zakorenená v Bohu a nie v mojom chlapcovi. Preto sa mi pochopiteľne páčilo, že Lukáš o mňa prejavuje záujem a cítila som, že ma to robí šťastnou. Dnes už tomu rozumiem a snažím sa žiť zakorenená v Bohu.

Lukáš: Láska poznávaním rastie. Čím viac spoznávam Sonku, tým viac ju milujem. Keď sa pozriem do hĺbky jej očí, vidím v nich človeka, s ktorým som prežil už mnoho rokov a ktorého naozaj hlboko poznám a milujem. Nie je to zaľúbenosť, keď človeka vidíte v ideálnom svetle bez jeho chýb. Je to láska, keď človeka prijímate a milujete ho takého, aký je.

Vaše svedectvo ste zhrnuli do siedmich princípov, ako si vybojovať čistý vzťah do manželstva. Je práve čistota najsilnejším bojom pri chodení spolu?

Lukáš: Mnoho ľudí si myslí, že je nereálne s niekým chodiť a nemať s ním pritom sex, o to väčšmi, ak ste spolu vo vzťahu viac rokov. My sme však zažili, že sa to s Bohom dá a že sa oplatí o čistotu bojovať.

Ako sa dnes pozeráte na to obdobie – je sedem rokov veľa či málo?

Lukáš: Dĺžka chodenia je vždy špecifická pre každý vzťah. Tí, ktorí majú toľko rokov ako my teraz (25 a 24), potrebujú možno pol roka či rok.

Spomínate, že na oblasť čistoty sa dnes vyvíja nátlak. Ako ste ho zvládali vy?

Lukáš: Bol to jednoznačne boj. Niekedy to išlo ľahšie, inokedy to bolo veľmi náročné. Vedeli sme však, za čím ideme a že si chceme zachovať panenstvo až do manželstva.

Čistotu ste si chránili aj preto, aby ste nemali voči sebe žiadne záväzky. Boli aj okamihy, keď ste sa chceli rozísť?

Lukáš: Samozrejme, krízy vo vzťahu sú normálne, otázkou je, ako sa k nim postavíte. Mne sa viackrát počas nášho vzťahu stalo, že sa mi zapáčil niekto iný. Boli tiež obdobia, keď sme si menej rozumeli. Niekoľko dní, niekedy až týždňov som zvažoval, ako ďalej. Rozhodol som sa neurobiť rozhodnutie v emócii, ale dať tomu čas.

Vážil som si totiž vzťah, ktorý sme si spolu vybudovali a nechcel som zahodiť dielo nášho priateľstva. Tiež som si opakoval, že láska je rozhodnutie a že som sa rozhodol milovať Sonku aj s jej chybami a nedokonalosťami.

A keďže moja manželka je úžasná žena a máme veľa spoločných hodnôt a pohľadov na svet, nikdy nenastala kríza, ktorá by nás oboch rozdelila.

A čo zaľúbenie do niekoho iného v manželstve? Nehrozí to? (úsmev)
Lukáš:
Aj to sa stáva, nielen manželom, ale dokonca aj kňazom. Treba si uvedomiť, že zaľúbenie je emócia, keď na človeku vidíš len to pekné a predstavuješ si ho v ideálnom svetle. Skutočná láska je rozhodnutie, milovať človeka takého, aký je a s tým, čo má.

Preto, keď sa v manželstve zamilujete do niekoho iného, treba si pripomínať všetko dobré, čo ste zažili so svojím manželom alebo manželkou, čas, ktorý ste spolu strávili a hĺbku vzťahu, ktorá je medzi vami.

A tiež si uvedomiť, že v tomto zaľúbení nevidíte chyby a negatívne vlastnosti toho druhého – ktoré určite má. V takejto situácii si treba pripomínať svoj manželský sľub – byť verný tomu druhému až do smrti, v akejkoľvek situácii.

 

I. PRINCÍP: ROZHODNITE SA PRE ČISTÝ VZŤAH

Prvým princípom je rozhodnutie – takisto ako v manželstve. Prečo je také dôležité?

Lukáš: Ak chceme dnes žiť čistý vzťah, musíme sa pre to vedome a jasne rozhodnúť. Každý sám za seba a potom aj spoločne na začiatku vzťahu. Keď tak neurobíte, pokušenia vášho tela a svet vás budú prirodzene lákať, aby ste sa telesne zbližovali a mali následne spolu sex.

Hovoríte, že je dôležité si určiť hranice, aj keď takýto rozhovor môže vyznieť trápne. Ako to bolo u vás?

Lukáš: Prvýkrát som sa veľmi bál, čo mi na to Sonka povie. Prvé dni vzťahu sme sa dosť vášnivo bozkávali a ja som doma počas modlitby vnímal, že by sme s tým mali prestať. Vnútorne som prežil to, že Boh nás volá, aby sme sa na isté obdobie zriekli bozkávania a budovali medzi sebou priateľstvo. Keď som to Sonke povedal, bol som veľmi milo prekvapený – ona mala totiž na srdci to isté, len nevedela, ako mi to povedať.

Vo svojom svedectve hovoríte tiež o šedej zóne. Čo to je?

Soňa: Šedou zónou nazývame témy v oblasti čistoty, ktoré chtiac-nechtiac ostanú neprediskutované. Keďže sme o nich nehovorili, domnievame sa, že sú dovolené. Preto sa stáva to, že mladí robia v čistote ústupok za ústupkom a nakoniec sa ocitnú tam, kde vôbec nechceli byť.

 

II. PRINCÍP: PREČO TVOJ PARTNER NEMÔŽE BYŤ PRVORADÝ

Čo je najdôležitejšie vo vašom živote?

Lukáš: Vzťah s Bohom. Následne rodina, spoločenstvo, práca a služba.

Váš druhý princíp hovorí o tom, že prvé miesto má patriť Bohu. Je to ľahké ho tam pustiť?

Soňa: Niekto raz povedal, že ak je niečo jednoduché, neznamená to, že je to tiež ľahké. Takže mať Boha v centre života je síce jednoduché, ale vyžaduje si to, aby sme k nemu každý deň prichádzali a dávali ho do centra svojho života a to ľahké nie je.

Stále sa o to snažím, niekedy mi to nejde. Stane sa mi, že sa nechám zahltiť tým, čo mi príde do cesty – no pripomínam si, že sa musím vrátiť k Otcovi. Veď načo sa mám naháňať za niečím z tohto sveta, keď viem, že som stvorená, aby som prežila večnosť s Bohom?

Vo vzťahu je pre vás ten druhý dôležitý a máte od neho rôzne očakávania. Prišli obdobia, keď ste boli zo seba sklamaní?

Soňa: Sklamaná som nebola, možno len zaskočená niektorými situáciami.

Lukáš: Podobne. V manželstve sa niekedy len hlbšie zvýraznia Sonkine vlastnosti – či už pozitívne alebo negatívne, o ktorých som však už predtým vedel.

Hovoríte, že prijímať od Boha pravdu o sebe je dlhý proces...

Soňa:  U mňa to je dlhý proces. Jedna vec je vedieť túto pravdu rozumovo, druhá dostať ju do srdca a žiť podľa nej.

Lukáš: Na základnej škole som bol šikanovaný a takmer deväť rokov som počúval o sebe urážlivé a posmešné slová, čo sa dosť odrazilo na mojom sebavedomí. Keď som mal štrnásť rokov, prežil som osobný Boží dotyk a začal sa môj reálny vzťah s Bohom, ktorý bol dovtedy na úrovni ľudskej viery. Boh ma začal odvtedy vnútorne uzdravovať, ukazovať mi, ako ma miluje a akú mám pre neho hodnotu. Za posledných jedenásť rokov vidím, ako Boh zásadným spôsobom zmenil to, ako sa na seba pozerám a ako sa správam. Bol a je to dlhý proces, počas ktorého však čoraz väčšmi vstupujete do plnosti života, ktorú pre vás Boh pripravil.

Zdôrazňujete, že ženy by mali hľadať svoju krásu u Boha, rovnako muži si u neho potvrdiť svoju silu. Prečo?

Lukáš: Asi jednoducho preto, lebo on je zdrojom všetky sily a všetkej krásy.

 

III. PRINCÍP: BEZO MŇA NEMÔŽETE NIČ UROBIŤ

Tretím princípom je modlitba, ktorá prinesie ovocie aj do oblasti čistoty. Aké miesto má vo vašom vzťahu?

Soňa: So spoločnou modlitbou sme začali krátko potom, ako sme spolu začali chodiť. Nie je to nič zložité. Každý vlastnými slovami vyslovil modlitbu, ktorú mal na srdci. Keď sa spolu modlíme, tak si okrem iného pripomíname, že náš vzťah a naše manželstvo sú založené na Bohu.

Prezradíte niečo konkrétne, keď modlitba menila váš život?

Praktickým príkladom je príbeh zrodu našej spoločnej služby. Začali sme sa modliť za to, aby nám Boh dal vedieť, ako by sme mohli spolu slúžiť. Krátko nato sa nám ozvala jedna kamarátka a pozvala nás spraviť prednášku o partnerských vzťahoch na tábore pre tínedžerov.

Po nej sme sa však spolu modlili za niečo spoločné, pretože sme to považovali za jednorazovú záležitosť. Boh tentoraz odpovedal do 24 hodín, pretože sme dostali od teba (pozn. autora rozhovoru) urobiť prednášku pre mladých v Šaštíne. Následne sme začali na túto tému písať články a prednášať – ako napríklad teraz na Festivale Lumen.

Nie je problém nájsť si v dnešnej uponáhľanej dobe čas na modlitbu?

Soňa: Je to otázka priorít. Ak vravíme, že chceme mať Boha na prvom mieste, musíme s ním tráviť čas.

Lukáš: Povedz mi, do čoho investuješ svoj čas a peniaze a ja ti poviem, aké sú tvoje priority. Jasné, že vyhradiť si čas vôbec nie je jednoduché, ale ak chceme mať s Bohom skutočný vzťah, musíme to urobiť.

Modliť sa, či nemodliť sa za toho druhého?

Soňa: Určite sa modliť.
Lukáš: Ora et labora platí aj v manželstve. Potrebujeme sa neustále modliť za toho druhého a zároveň pracovať na tom, aby naše manželstvo bolo stále krajšie a plné lásky.

 

IV. PRINCÍP: NEOSTAŇTE V BUBLINE SVOJHO VZŤAHU

Za dôležité považujete spoločenstvo. Prečo?

Lukáš: V spoločenstve zažívame skutočné priateľstvá a najmä to, že nie sme na našej ceste k Bohu sami. V čase, keď drvivá väčšina spoločnosti žije neviazaným sexuálnym životom, je veľmi kľúčové mať okolo seba vzory a priateľov, ktorí sa vybrali rovnakou cestou ako my. Mnohé kresťanské páry nám boli inšpiráciou a zároveň sme boli my inšpiráciou tým mladším.

Vo svedectve zdôrazňujete, že na to, na čo sa pozeráme, tým sa stávame. Čo to znamená?

Lukáš: Hoci nie som psychológ, ale politológ, z vlastnej skúsenosti viem povedať, že nás ľudí zásadným spôsobom ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijeme, a to, na čo sa pozeráme. Ak sme ovplyvnení iba ľuďmi, ktorí sú neveriaci, veľmi prirodzene ich budeme napodobňovať. Ak sú však vaši blízki priatelia kresťania, ktorí majú živý vzťah s Bohom a sú plní lásky, prirodzene vás budú pozitívne inšpirovať.

Páči sa mi vaša veta: Naše nedeľné omše vo farnostiach niekedy vyzerajú ako stretnutia anonymných nasledovateľov Krista. Čo s tým?

Lukáš: Druhý vatikánsky koncil zadefinoval farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev. Toto je cesta – potrebujeme vychádzať zo svojich domovov jeden k druhému, budovať vzťahy, modliť sa spolu, podporovať sa navzájom a tým budovať spoločenstvo. A potom sa spolu stretávať aj v nedeľu pri spoločnom slávení Eucharistie.

Na Sliači sa to snažíme žiť, kde máme okrem nášho spoločenstva SP, aj detské stretká a „spoločenstvo rodičov“ –rodičov členov nášho mládežníckeho spoločenstva, ktorí sa začali spolu stretávať a modliť.

 

V. PRINCÍP: BYŤ NAJLEPŠÍM PRIATEĽOM

Kedy sa začalo vaše priateľstvo?

Lukáš: Priateľstvo sme začali budovať až počas nášho chodenia, predtým sme sa poznali iba veľmi krátko.

Prežili ste rok bez bozku. Prečo takéto rozhodnutie?